Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Rodák zo Záhrebu sa stará o pozitívnu náladu

Po dvoch náročných zápasoch s Kanadou (0:8) a Fínskom (2:1) si slovenskí juniorskí hokejoví reprezentanti v nedeľu trošku vydýchli. "Šampionát v Kanade si užívame. Po úvodnom fiasku s Kanadou sme vari urobili našim priaznivcom radosť. Ukázali sme, že v súboji s favoritmi nemusíme vždy dostať latu, ba môžeme aj niečo uhrať," vraví obranca Banskej Bystrice Mislav Rosandič.

29.12.2014 19:20
mislav rosandič, slovensko, fínsko Foto: ,
Mislav Rosandič počas zápasu Slovenska s Fínskom.
debata

Rodák zo Záhrebu žije na Slovensku od trinástich rokov a už tretiu sezónu reprezentuje v mládežníckych kategóriách Slovensko.

Ako ste strávili nedeľňajšie voľno?
Doobeda sme mali tréning, po ňom sme absolvovali obed so slovenským veľvyslancom v Kanade. Zúčastnilo sa na ňom aj pár Slovákov, ktorí žijú v Montreale a okolí a prišli nás povzbudiť. Bolo to veľmi príjemné. Večer sme si pozreli súboj USA s Nemeckom.

Čo ukázal?
Výber USA potvrdil, že má obrovskú kvalitu. Nemci sa snažili hrať otvorene a dostali šestku. Američania výborne korčuľujú, sú veľmi aktívni. My musíme vo všetkých zápasoch hrať našu hru. Najmä proti silným súperom sa musíme zamerať na defenzívu. Možno to nie je najkrajší hokej, ale my si nemôžeme dovoliť otvorenú partiu, skôr hrať jednoducho.

Bol rozdiel medzi Kanadou a Fínskom naozaj taký veľký, ako naznačujú vaše výsledky s nimi?
Určite nie. Najväčší rozdiel medzi oboma zápasmi bol v našom výkone. Kanaďania síce majú obrovskú silu, ale góly dávali po našich veľkých chybách. Proti Fínom sme zahrali oveľa lepšie.

Čo hovoríte na výkon brankára Godlu proti Fínsku?
Sme veľmi radi, že Denisovi zápas tak skvele vyšiel. Dopriali sme mu aj veľkú pozornosť médií a všetky tie titulky. Jeho výkon bol osemdesiat až deväťdesiat percent nášho úspechu. Dúfame, že mu fazóna vydrží čo najdlhšie.

Ako sa cítite v Montreale?
Som po prvý raz v Kanade aj zámorí. Bývame v centre Montrealu a vyzerá to presne ako na obrázkoch či filmoch z Ameriky. Samé mrakodrapy. Prekvapilo ma však úplne nekanadské počasie. Viem, že na Slovensku v nedeľu všade snežilo a my tu máme štyri alebo päť stupňov. Čakal som, že tu bude sneh po kolená.

Aké máte v tíme ako asistent kapitána Martina Réwaya úlohy?
Spolu s Paťom Koyšom sa snažíme povzbudiť mužstvo, aby sme boli všetci čo najdlhšie pozitívne naladení. Jedna prehra nič nerieši, stále môžeme bojovať o najvyššie priečky. Základ je, aby sme sa vopred nevzdali.

Narodili ste sa v Záhrebe, ale už šesť rokov žijete na Slovensku. Cítite sa viac Chorvát alebo Slovák?
Ťažko povedať. Teraz na turnaji však asi skôr Slovák. Na Slovensku som už dlho a aj v reprezentačných výberoch sa pohybujem už viac ako dva roky. Preto sa medzi spoluhráčmi cítim úplne prirodzene. Už nie som chalan z exotickej krajiny. Veď aj u nás v Chorvátsku sa hrá poriadny hokej – Medveščak Záhreb je v KHL.

Aké pocity ste prežívali, keď ste po prvý raz nastúpili v drese národného tímu?
Pamätám si na prvý zápas v osemnástke. Bolo to na turnaji v Bielorusku. Vtedy som sa cítil dosť zvláštne. No odvtedy som si zvykol.

Na Slovensko ste sa presťahovali len kvôli hokeju?
Áno. Nemal som ešte štrnásť, keď som prišiel s dvoma spoluhráčmi do Dubnice. Začínali sme v devine, potom hrali v doraste a pred dva a pol rokmi som sa presunul do Banskej Bystrice. Spočiatku to bolo veľmi náročné, nielen pre nás, ale aj pre rodičov. Bývali sme všetci traja spolu a vždy s nami bol týždeň jeden z našich otcov. Takto sa pri nás striedali počas celej sezóny. Najbližší obetovali pre moju kariéru veľmi veľa. Neviem, koľkí rodičia by spravili to isté – pustili ešte len trinásťročného chalana z domu. Teraz kvôli mne vstávajú v noci, pozerajú zápasy a poriadne si ich užívajú.

Váš o rok mladší brat Vilim, ktorý hrá tiež v Banskej Bystrici, reprezentuje Chorvátsko. Postavíte sa niekedy v národných farbách proti sebe?
To asi nie (smiech). Aj keď oni teraz v dvadsiatke postúpili o jednu divíziu vyššie (smiech). Možno mohol aj on počkať na slovenské občianstvo a skúsiť sa o rok dostať do dvadsiatky. Už je to však pasé.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #reprezentácia #MS do 20 rokov #Mislav Rosandič