„V porovnaní s Nemeckým pohárom sme mali skúsenejší káder. Neboli sme schopní dať viac gólov, lebo sme sa nedostávali do šancí,“ konštatoval 67-ročný český lodivod.
Ako hodnotíte vystúpenie vašich zverencov vo Švajčiarsku?
Sme sklamaní. Čakali sme oveľa viac, najmä v druhom zápase s Nórmi, ktorí nemali najsilnejší tím. V obrane sme hrali zodpovedne, až na dve-tri chyby, po ktorých sme inkasovali góly. Počas celého turnaja sme si vypracovali málo šancí. Útočná hra bola našou najväčšou slabinou.
V čom tkvie strelecká mizéria?
Stále hráme v rohoch, nedokážeme si v útočnom pásme trikrát prihrať. Nevieme sa dostať do vyloženej príležitosti a momentálne nám chýba útočná kvalita. Po dvoch tréningoch sa hráči v jednotlivých formáciách ťažko zohrávajú. Na každý turnaj sa káder obmieňa a hráči si na seba ťažšie zvykajú.
Máte ešte v talóne kvalitných zakončovateľov?
Pred turnajom nám vypadli pravé krídla , ktoré by mali tvoriť hru. Zranil sa Ján Sýkora, Rác, Vandas, Haščák či Bakoš. Zopár útočníkov ešte máme v bratislavskom Slovane. Je tu aj mladý Réway i Cehlárik.
Dobré chýry šli vo Švédsku o brankárovi Hudáčkovi. Ako ste s ním spokojný?
Prvý duel chytal výborne, za góly nemohol. Druhý zapas mu nevyšiel podľa predstáv, najmä druhý gól sa dal chytiť. Možno už nebol s Nórskom natoľko sústredený, keďže do bránky šiel na poslednú chvíľu za chorého Čiliaka.
Mužstvo zrážali do kolien aj individuálne chyby v obrane. Čím si ich vysvetľujete?
Defenzíva bola lepšou činnosťou našej hry. Hokej je hra chýb a my sme sa im nevyhli. Netreba hráčov po nich hneď odpisovať.
Zavreli si niektorí hráči dvere do reprezentácie?
Sezóna je dlhá. Ján Sýkora nehral na Nemeckom pohári tak, ako by sme si predstavovali. Po ňom však bol najlepším Slovákom v českej extralige. Výkony sa menia a uvidíme ako budú hráči pokračovať vo svojich súťažiach. Viacerí ešte dostanú príležitosť, lebo výber na Slovensku nie je taký veľký, aby sme ich po jednom nevydarenom turnaji nepovolali.
Našli ste po turnaji v Arose aj pozitíva?
Po dvoch prehrách sa ťažko hľadajú. Niektorí hráči ukázali, že môžu pokračovať v národnom mužstve a sú schopní ísť aj na šampionát.
Koľko hráčov sa z tohto výberu môže dostať na majstrovstvá sveta do Česka?
Závisí to od toho, koľko hráčov príde z NHL. Ťažko teraz predpovedať. Možno šesť-osem.
Povedzte troch hokejistov, ktorí vás na turnaji potešili.
Marek Ďaloga, Juraj Mikuš (po chvíľke rozmýšľania). Ostaneme len pri dvoch (smiech).
Čo vám ukázali posledné dva reprezentačné turnaje – Nemecký pohár a Arosa Challenge?
Po Nemeckom pohári sme boli spokojnejší. Hoci sme dva z troch duelov prehrali, dokázali sme si vytvoriť dostatok gólových príležitostí a v zakončení nám chýbal kúsok šťastia. Teraz sme mali skúsenejší káder. Neboli sme schopní dať viac gólov, lebo sme sa nedostávali do šancí.
S Bielorusmi ste na turnaji prehrali štvrtýkrát v rade. Nesedí Slovákom tento súper?
Vždy s ním prehrávame tesne. Nie sme schopní presadiť sa cez ich húževnatú obranu. Vo Švajčiarsku ani rozhodcovia nepískali úzkostlivo ako napríklad v KHL. Hru dosť púšťali ako za starých čias. Nevedeli sme sa s tým vyrovnať.
Pred slabou atmosférou nechýbala hráčom väčšia motivácia?
Neboli tam prakticky žiadni diváci. S Nórskom ich bolo maximálne stopäťdesiat. Po tejto stránke to bol nedôstojný turnaj. Podmienky mali obe mužstvá rovnaké, na to sa nemôžeme vyhovárať.
Slovenskí hokejisti boli vždy silnejší v útoku. Prečo sa to mení?
Za posledné obdobie odišlo dvadsať hráčov z NHL. Útočníci sa pomaly strácajú. Kvalitný zakončovateľ to musí mať v sebe. Dá sa nacvičiť, že po strate puku bude brániť alebo že sa z rohu dostane pred bránku, ale strelcom sa musí narodiť.
Kde plánujete stráviť Vianoce? Priniesli ste zo Švajčiarska nejaké darčeky?
Akurát čokolády (smiech). Sviatky strávim so synovou rodinou na horách, potom sa zastavím v Trenčíne.