Aké ciele si dávate pred Arrosa Challenge?
Turnaj chceme vyhrať. Nebude to jednoduché, ale máme dobre poskladané mužstvo. Ide síce o menší turnaj, ale v národnom tíme je každý zápas pre hráča veľmi dôležitý. Môžeme sa ukázať a zabojovať o nomináciu na majstrovstvá sveta.
Na brankárskom poste je v ostatných rokoch na Slovensku veľká konkurencia. Čo na ňu hovoríte?
Máme v Európe veľa kvalitných brankárov a ďalší dvaja sú v Amerike. Boj je náročný, ale je to určite lepšie, ako keby si tréner nemal z čoho vyberať. Musím robiť všetko preto, aby so mnou tréner rátal na majstrovstvá sveta a aby som sa pobil aj o miesto v zostave. Lebo na šampionátoch som bol už viackrát, ale neodchytal som ani jeden zápas. Je to jeden z mojich hokejových cieľov.
Tešíte sa, že sa opäť po dlhšom čase v mužstve stretnete aj s bratom Liborom?
Je to príjemné a pre nás stále výnimočné. Najväčšiu radosť však majú rodičia, keď nás môžu sledovať v jednom drese.
Budete s ním bývať vo Švajčiarsku aj v izbe?
Asi áno. Dlhšie sme sa nevideli. Teším sa na neho. Do Bratislavy som pricestoval v pondelok. Stihol som večerný zápas Slovana s Jokeritom a potom sme zašli na večeru. Zápas bol veľmi dobrý. Priniesli sme im šťastie (smiech). Pevne verím, že bude Slovan takto pokračovať aj v ďalších súbojoch. Libor hrá po návrate z Banskej Bystrice lepšie.
Ako ste sa udomácnili v Örebre?
Mesto je také akurát – má okolo stopäťdesiat tisíc obyvateľov. S priateľkou sme si naň rýchle zvykli. Na štadión to máme blízko, približne dve minúty autom alebo tri či štyri na bicykli. V meste je veľa reštaurácií a kaviarní, kde sa dá posedieť. Život nám neznepríjemňujú zápchy. Štadión máme taký menší – pre päť a pol tisíc divákov. Stále je však plno a lístky sa ťažko zháňajú. Vládne tam veľký hokejový boom.
Po tridsiatich zápasoch ste na piatom mieste. Vládne v klube spokojnosť?
Zatiaľ sú všetci spokojní. Pre mnohých ľudí je to prekvapenie, ale nie pre tých, ktorí sa motajú okolo hokeja denno-denne. Skladba nášho mužstva je dobrá a momentálne máme aj formu. Nebude však jednoduché udržať si túto pozíciu až do konca základnej časti. Kluby ako Lulea či Färjestad sa budú tlačiť hore. Ak by sme sa udržali v prvej šestke, bolo by to super.
Ako trávite voľný čas?
Máme blízko veľký vodný park, kde sa dá dobre vyblázniť. V zime je skoro tma, takže prichádza aj čas na playstation a podobné zábavky. Sme skupinka štyroch-piatich spoluhráčov, ktorí sa zvykneme spolu zahrať. Priateľka nám väčšinou robí chlebíčky (smiech). Máme ale aj hry, do ktorých zapojíme i priateľky. Napríklad spievame. Väčšinu času trávime s fínskymi spoluhráčmi. Bývame v jednom apartmánovom komplexe.
Spoznávajú vás v akvaparku fanúšikovia?
V úvode sezóny ani nie, ale teraz už nás poznajú v meste takmer všetkých. Klub robí dobrý marketing. Všade v meste sú naše plagáty a bilbordy.
S vlastnými výkonmi (úspešnosť zákrokov 92,07 % a gólový priemer 2,13) ste spokojný?
Je to dobré, ale vždy to môže byť aj lepšie. Nevyšiel nám napríklad posledný zápas pred prestávkou. Trikrát sme v ňom viedli, ale dvakrát sme inkasovali v oslabení a prehrali 3:4 po nájazdoch. Ešte sú v našej hre nejaké nedostatky, ale keď ju hodnotím celkovo, môžeme byť spokojní.
Už aj v Örebre ste pobláznili fanúšikov svojimi zábavnými kúskami po víťazných zápasoch. Máte ešte z čoho čerpať pri vymýšľaní?
Zatiaľ mám dosť nápadov a keď mi budú dochádzať využijem internet. Darí sa nám, takže je priestor aj na takéto zábavky. Ťahá sa to so mnou z klubu do klubu. Prvý s tým začal Miro Lipovský v Košiciach. Örebro momentálne nemá maskota, takže si musím vypomôcť deťmi alebo fanúšikmi. Onedlho však zapojím aj spoluhráčov, ktorí sa ešte hanbia. Samozrejme, prvoradé sú pre mňa výkony na ľade. Vždy chcem, aby si ma pamätali najmä ako brankára, šou je až na druhom mieste.