Demitra stmelil našu partiu, spomína Róbert Petrovický

14.09.2011 12:00
Róbert Petrovický
Róbert Petrovický. Autor:

Od Pavla Demitru je o rok starší, a hoci obaja hrali za Duklu Trenčín, v jednom tíme sa stretli až za oceánom v St. Louis. Stali sa z nich výborní priatelia, doma v Trenčíne sa spolu s rodinami stretávali takmer denne. "Stále to nedokážem pochopiť. Myslím si, že je to len sen, a keď sa zobudím, nič sa nemení," tvrdí o tragédii hokejistov Lokomotivu Jaroslavľ bývalý reprezentant Róbert Petrovický.

Dá sa v takýchto pohnutých chvíľach myslieť na hokej?
Hokej je náš život, práca a venujeme sa mu od detstva. Od nešťastnej tragédie prežívam každý deň ťažké chvíle – najmä v noci. Človek je bezmocný, spomenie si na krásne chvíle s Paľom, potom mu vypadne slza, dve, poplače si. Bol jedným z nás. Na ľade v Trenčíne trénujeme všetko chalani, ktorí sme ho dobre poznali. Nielen ako hokejistu, ale najmä ako človeka. Život ide ďalej, ale je to veľmi ťažké.

Viete na ľade medzi priateľmi úplne vypnúť a psychicky si oddýchnuť?
Je to už iné ako predtým. Nehráme v žiadnom veľkom tempe, chvíľu nemáte puk a príde to na vás. Na také veci sa nedá zabudnúť. Mimo ľadu je to však horšie. Hodinka hokeja preto padne dobre.

Myslíte na kamaráta často?
Nedá sa opísať, ako sa v súčasnosti cítim. Táto tragédia sa so mnou ponesie celý život. Veľmi dobre sme sa s Paľom poznali, naše rodiny sa priatelili, deti sa spolu hrávajú. Naďalej sa budeme často vídavať, aj keď už nie tak ako doteraz – jeden z nás bude chýbať. Každý pohľad na Paľove deti alebo Majku mi ho pripomenie.

V začiatkoch kariéry ste sa s Pavlom Demitrom míňali v reprezentačných tímoch aj v Dukle. Kedy ste sa spriatelili?
Dokopy sme sa dali v podstate až v St. Louis, keď k nám prišiel Paľo z Grand Rapids. Počas ciest sme spolu mesiac bývali na izbe. Stali sa z nás veľmi dobrí priatelia. Paľo spoznal moju manželku Šárku ešte v St. Louis, bola tam so mnou. Ja Majku až v lete v Trenčíne alebo dokonca o rok neskôr. Zblížili sme sa a postupom času, keď sa nám narodili deti, sme sa stretávali čoraz častejšie aj s ostatnými hráčmi z Trenčína.

Pred pôsobením v tíme Blues ste sa nepoznali?
Skôr len z videnia. Určite sme však proti sebe niekedy predtým, keď ešte pôsobil v Ottawe, nastúpili. Občas sme sa stretávali aj v Trenčíne. Zahrali sme si spolu na majstrovstvách sveta 1996 vo Viedni. Vtedy som prišiel na šampionát napriek zákazu a musel som sa vrátiť späť do klubu. Kde všade sme sa stretli, to si už človek ani nepamätá, musím sa na to pozrieť do vlastných kroník. Teraz sa pokúšam myslieť iba na krásne spoločné zážitky.

Čo vám bude najviac chýbať?
Vždy sme boli počas sezóny v kontakte, či už cez skype, alebo telefón. No po návrate domov sme sa v Trenčíne stretali denne. Bude mi veľmi chýbať to jeho: „Čau, Roberto.“ Hovoril to nezameniteľným tónom. (odmlčí sa) Ale rovnako mi bude chýbať aj moje: „Čau, Demo…“ Každý z nás si odloží spomienky na Paľa vo vlastnej hlave, a keď sa raz v správnom čase stretneme celá veľká partia, tak si na neho pospomíname.

Veľa ľudí hovorí, že Paľo Demitra bol napriek tomu, čo dosiahol, veľmi skromný. Čo vám na ňom najviac imponovalo?
Aký bol hokejista, o tom netreba vôbec hovoriť. Všetci to dobre vedia. S vekom a deťmi sme sa začali meniť a prehodnocovať životné priority. Stretávali sme sa každý deň. Keď môj syn končil tréning, Demo so synom prichádzali. Pozdravili sme sa a vždy podebatovali. Bol v našej partii veľmi obľúbený. Dával ju dokopy, obdivuhodne dokázal stmeliť kolektív. Vždy medzi nami vládla pozitívna nálada. Vedel byť vtipný i vážny, dalo sa s ním hovoriť o všetkom. Nikdy to už nebude ako predtým. Vždy si ho budeme pripomínať.

Boli ste sa pozrieť na Demitrovej rozlúčke s národným tímom na šampionáte v Bratislave?
Bol som mimo. Ťažko sa mi pozeralo už na olympiádu, keďže tam boli všetko chalani z generácie, s ktorou som vyrastal. Sledoval som to a vedel som sa vžiť do ich situácie, keďže som čosi v národnom tíme odohral. Hrať doma bolo dvakrát ťažšie ako inde. Podľa mňa sa lúčil len na chvíľku. Som presvedčený, že by mu to nedalo a vrátil by sa. O to viac, keď sa stal hlavným trénerom Vladimír Vůjtek. Boli v kontakte, Demo hral pod ním v Jaroslavli. Na konci sezóny by sa dal prehovoriť a mohol byť na konci reprezentačnej kariéry ešte raz úspešný. Keď sa lúčil s národným tímom, asi to niekto hore zle pochopil a rozlúčil sa s nami nadobro.

Život a smrť Pavla Demitru
Život a smrť Pavla Demitru

Ako ste prijali informáciu, že reprezentačným trénerom sa stal váš svokor?
Zagratuloval som mu. Povedal som mu: !Drž sa. Prajem ti, nech chalani, ktorí prídu do mužstva, dajú do toho všetko a ty im to vráť trénerskými skúsenosťami." Viem, aké náročné je hrať za vlastnú krajinu. Majstrovstvá sveta aj olympiáda sú krátke turnaje, kde nesmiete nič pokaziť. Chalani z našej vlny si musia uvedomiť, že ich čas sa kráti a ešte treba niečo pre Slovensko spraviť. Ďalšia taká generácia, ako sme boli my, zatiaľ nie je. Bodaj by prišla… Azda sa bude svokrovi dariť, aj keď to bude teraz celé trpkejšie. Aj pre neho osobne, veď s Paľom v lete často komunikoval. Pracoval na tom, aby si rozlúčku s reprezentáciou ešte premyslel.

Vyzvedali sa na neho u vás kamaráti hokejisti?
Samozrejme. Chalani sa ma vypytovali, ale hovoril som im, že ho poznám najmä ako človeka. Ako trénera len z rozprávania. Vravel som im, nech sa opýtajú tých, ktorí pod ním hrali. Jedného som vždy spomenul – opýtajte sa Dema – ten vám povie. Mnohí sa ho určite pýtali a on im ochotne odpovedal. Hádam si to vzali k srdcu.

Tvrdíte, že chcete pokračovať na ľade. Ako vidíte svoju najbližšiu budúcnosť?
Švagrovi, ktorý je mojím agentom, som povedal, nech sa mi ozve koncom septembra alebo začiatkom októbra, keď niečo bude. Nedá sa stále začínať už v júli, už mám toho za tie roky dosť. Chcem byť radšej doma s deťmi. Pomaly dorastajú a potrebujú mať otca nablízku. Keď príde nejaká ponuka aj skôr, rýchle ju zvážim. Ak nič nepríde, budem sa venovať dôležitejším veciam.

Išli by ste aj späť do KHL alebo vás po leteckej katastrofe už neláka?
Všade sa veľa cestuje. Niekde sa viac lieta, inde jazdí autobusom. Jednoducho patrí to k tomu. Ak príde ponuka z KHL, poviem si, prečo nie. Stále chcem dokázať, že napriek vyššiemu veku na to mám. Zatiaľ som zdravý a chcem hrať, pokiaľ môžem. Po skončení kariéry sa hokejistom ešte len začína ťažký život. Po dlhých rokoch strávených na ľade, v hoteloch a lietadlách nebude jednoduché zaradiť sa do normálneho života. Treba sa čo najrýchlejšie preorientovať. Musíte mať čo najmenej voľného času. V opačnom prípade začnete robiť zlé rozhodnutia a vymýšľať. Ešte ma to len čaká, mám síce nejaké predstavy, ale viem, že to aj tak bude náročné.

Nerozmýšľali ste, že by ste zostali doma a hrali za Duklu?
Zatiaľ nad tým nepremýšľam, ale možné je všetko. V tom prípade by som však bol radšej s mužstvom od začiatku prípravy. Pokiaľ by ma oslovili, zvážil by som to rovnako ako inú ponuku.

Nechceli ste sa ísť pozrieť na premiérový zápas Leva Poprad v KHL?
Ťažko sa mi o tom hovorí po trpkej skúsenosti z minulého roka. Svokor však bude do Popradu chodiť často. Ak sa ma spýta, či chcem ísť s ním, pôjdem. Je čas, aby som sa začal na hokej pozerať aj z iného pohľadu. Aby som vedel, čo ma čaká v budúcnosti, ak budem trénerom. Plusom je, ak si to budem môcť odskúšať po svokrovom boku.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
39,99
Perla farebné tulipány a gerbery

Perla farebné tulipány a gerbery

42,99
Sweet červené ruže a hypericum

Sweet červené ruže a hypericum

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk