Oh My God! Idem na olympiádu. A hrám za Slovensko

27.01.2010 07:53
Natalie Babonyová
Natalie Babonyová. Autor:

Keď bola Natalie Babonyová malá, rodičia v zime osadili na záhrade malé mantinely a mama vypustila vodu. Záhrada sa v noci premenila na malé klzisko. Hokej hrala celá rodina - otec, brat, sestra, aj kamaráti a kamarátky z ulice. V kanadskom Toronte normálna vec.

Dnes má 26 rokov, kanadský aj slovenský pas a pri slove olympiáda jej zakaždým zažiaria oči. O pár dní bude jej súčasťou. Ako hráčka slovenského hokejového tímu. „V Kanade hovorí o olympiáde každý. Je to najväčšia vec, akú môžu športovec v kariére dosiahnuť. It's amazing (je to úžasné),“ pomôže si Babonyová anglickým slovíčkom.

Obaja rodičia emigrovali z Československa do Kanady, spoznali sa však až v Toronte. Mama pochádza z Bardejova, otec z Popradu. Dedo hral za Poprade hokej. „Keď som si listovala knihu 80 rokov slovenského hokeja zbadala som ho tam na fotografii. Skoro som sa rozplakala.“ Mimochodom, krstným otcom Natalie je Peter Ihnačák, bývalý československý hokejový reprezentant, ktorý hral po emigrácii NHL za Toronto.

Keď sa v polovici 90. rokov na Slovensku formovala ženská hokejová reprezentácia, prišla z Kanady vypomôcť najskôr Andrea Babonyová, staršia sestra Natalie. O pár rokov sa stretli v tíme Slovenska obe. Natalie mala premiéru na šampionáte II. divízie v Slovinsku v roku 2001. Sestry hrali spolu v jednom útoku, Natalie centra, Andrea na krídle.

„Ešte stále hrá hokej, no teraz si dala prestávku, lebo sa jej narodilo druhé bejby. Dúfam, že na budúci rok, keď bude mať Slovensko premiéru na majstrovstvách sveta elitnej kategórie, sa opäť pokúsi dostať do nominácie,“ hovorí Natalie o staršej sestre (Andrea má 32).

Babonyová chýbala v novembri 2008 na olympijskej kvalifikácii v Nemecku, kde si Slovenky vybojovali senzačný postup do Vancouvru. „Už som pracovala v Bostone a časovo mi to nevyšlo. Nemohla som z Ameriky odísť. Ale minulý rok som hrala na majstrovstvách sveta v Grazi.“ Pôvodne sa chystala na medicínu, napokon zakotvila v príbuznej brandži. ,,Ponúkam a predávam defibrilátory," upresní. V lete sa vrátila do Toronta, tvrdí, že tam chce zostať navždy. „Rodina je blízko,“ vysvetlí.

Mark, Andrea i Natalie Babonyovci vyrastali v Kanade v duchu slovenských tradícií, s fotografiami Popradu na stene a so slovenskými jedlami na tanieri. „S rodičmi sme hovorili doma po slovensky. Iba mi je ľúto, že som nechodila do slovenskej školy, aby som sa naučila spisovný jazyk. Možno to ešte dobehnem. Ovládam aj slová slovenskej hymny, ale spievať ju nebudem. Nemám dobrý hlas. Do American Idol (pesničková súťaž) by ma určite nevybrali. A jedlá? Najradšej mám plnenú papriku a segedínsky guláš. Keď spraví mamka mäkkú knedľu… Mňam!“

O svojej olympijskej nominácii sa dozvedela 29. decembra od mamy. „Bola som veľmi nervózna, odišla som radšej do New Yorku k priateľovej rodine. Ráno o šiestej mi volala mamka, na internete našla správu, že som v nominácii. Povedala som len Oh My God! (Môj Bože!) Idem na olympiádu. Mamka plakala, ja som plakala, bolo to veľmi pekné.“ Problémy s prípravou v Kanade nemala. „Trénovala som s chlapcami z univerzitného tímu a hrala som v Toronte ženskú hokejovú ligu.“

Vyskúšala si už olympijské oblečenie, teraz sa chystá na sľub. Stále ňou lomcujú emócie. „Ešte aj keď som šoférovala, neviem či to hovorím dobre po slovensky, tak som stále myslela na olympiádu.“ Do Vancouvru ju príde povzbudiť celá rodina. „Mama, otec, sestra s mužom a brat s manželkou, všetci v slovenských dresoch a čiapkach,“ oduševnene vysvetľuje.

Natalie sa veľmi teší na úvodný zápas na turnaji proti Kanade a verí, že sa vo Vancouvri stretne so Zdenom Chárom. „Každý deň môže ktokoľvek vyhrať, hovoril jeden môj tréner. Čo keď nás Kanaďanky podcenia?“
A Chára? „Keď som ešte pracovala v Bostone, prišli ma navštíviť rodičia a vtedy bol v Bostone aj pán tréner Šupler. Rodičia šli s ním a so Zdenom Chárom na večeru, no mne to nevyšlo. Tak dúfam, že teraz sa s ním už zoznámim.“

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku