S akými ambíciami sa vraciate do Švajčiarska?
Chcem mužstvu pomôcť. V minulosti sa mi v NLA bodovo darilo, liga aj prostredie mi vyhovovali od prvého momentu. Dúfam, že na to nadviažem. Verím, že mám pred sebou ešte dosť úspešných sezón.
Ešte pred dohodou s Zürichom ste sa pripravovali so Servette Ženeva, kde ste v minulosti strávili tri sezóny. Prečo ste nezakotvili tam?
Keď som predčasne skončil v Dyname, išiel som si na týždeň oddýchnuť domov za rodinou do Montrealu. Potom som zamieril do Ženevy, kde mám veľmi dobré vzťahy s manažmentom aj trénermi. Vyšli mi v ústrety a dovolili trénovať s prvým mužstvom. Potreboval som sa dostať do kondície a zároveň mať kontakt s ľadom. No mali naplnenú kvótu cudzincov, preto som sa musel poobzerať po inom tíme.
Vtedy sa vám ozvali z Zürichu?
Áno, zavolali ma na skúšku. Cítil som sa už fyzicky dobre, preto som prišiel. Keďže som celú sezónu nehral, je pochopiteľné, že si ma chceli otestovať. Odohral som dva zápasy za rezervný tím v druhej najvyššej súťaži a absolvoval komplexné prehliadky u lekárov. Následne mi ponúkli zmluvu, ktorú som podpísal.
Ste už zdravotne v poriadku?
Na sto percent. Zápal pľúc je preliečený i koleno funguje. Aj fyzicky sa už cítim stopercentne pripravený – viac ako štyri týždne tvrdo pracujem na kondičke.
Za prvý tím ste odohrali zatiaľ len jeden duel – proti Bielu. Prečo?
Ani v tom som nemal nastúpiť. No naraz ochoreli dvaja cudzinci a tréner sa rozhodol nasadiť ma. Vopred mi povedal, že to nebude preháňať – odohral som len pár striedaní. Do zápasového kolotoča naplno naskočím až po reprezentačnej prestávke.
Zürich má v kádri šiestich legionárov a hrať môžu len štyria. Nemáte obavy, či sa zmestíte do zostavy?
Nikdy neviete, ako to nakoniec dopadne. Som presvedčený, že keď o mňa mali záujem, tak dostanem šancu.
Príde za vami do Švajčiarska manželka s deťmi?
Nie, nebudem ich sem ťahať. Nemá to význam. Základná časť sa skončí približne o mesiac, o chvíľu je po sezóne. Navyše, starší syn už chodí do školy. Celú sezónu strávili v Montreale, ja som ich bol dvakrát pozrieť – najprv po predčasnom konci v Moskve a potom aj počas Vianoc. Bolo príjemné stráviť najkrajšie sviatky roka v rodinnom kruhu. Hneď mi to vylepšilo náladu.
V Moskve vám nechýbali?
Počas prvej sezóny za mnou na mesiac prišli, ale bolo to pre všetkých náročné. Pri cestovaní a dennom režime tímu som na nich nemal dostatok času. V Rusku je úplne iný život ako vo Švajčiarsku. Aj preto som to mal v Moskve ťažké. Bol som tam bez rodiny a ešte som nemohol robiť to, čo milujem – hrať hokej.
Oľutovali ste, že ste odišli zo Švajčiarska?
To nie. Jednoducho to nevyšlo. Rusko asi nie je miesto pre mňa. Zranil som sa a musel sa podrobiť operácii – to sa stáva. Potom som dostal druhú šancu. Všetko sa vyvíjalo priaznivo, odohral som prípravné zápasy, ale dva dni pred začiatkom ligy som ochorel – dostal som zápal pľúc.
Zápal pľúc obyčajne nevyradí človeka na také dlhé obdobie. Nemali ste ťažké srdce na lekárov?
Ruskí lekári asi robili, čo mohli, no nezaberalo to. Tiež chceli, aby som bol čo najskôr v poriadku. Normálne sa človek pri tejto chorobe lieči dva-tri týždne, ja som bol mimo viac ako dva mesiace. Najprv som mesiac ležal na báze, bral infúzie a tabletky. Usúdili, že som už zdravý a nechali ma odohrať jeden zápas za farmársky tím. Na druhý deň som mal po tréningu teplotu 37,6°C a o dve hodiny už 39,8°C. To už nie je žiadna sranda. Putoval som do nemocnice, kde som strávil ďalší mesiac. Dva a pol týždňa som nemohol nikam ísť, len ležať na izbe s malým televízorom.
Prekvapilo vás, že s vami po uzdravení Dynamo rozviazali zmluvu?
Nie, počítal som s tým. Keď som dlho chýbal, zohnali na moje miesto novú posilu. V Moskve som už ani nechcel zostávať a zavadzať.