Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Otecko by bol na ocenenie hrdý, povedala dcéra Ladislava Trojáka

Slávneho otca si veľmi neužila. Keď mala Jana Trojáková šesť rokov, prišli jej mame oznámiť smutnú zvesť. Lietadlo so šiestimi hokejistami Československa sa 8. novembra 1948 stratilo nad Lamanšským prielivom. Bol medzi nimi aj Ladislav Troják. Z Košíc prestúpil do LTC Praha. Bol prvým Slovákom, ktorý sa stal majstrom sveta - v roku 1947 v Prahe. Včera ho uviedli do Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF). Ocenenie prevzala jeho dcéra Jane Alexanderová. Z Československa odišla do USA, v súčasnosti žije v arizonskom Prescotte.

16.05.2011 12:00
Fasel Alexanderová Foto:
Prezident IIHF René Fasel (vľavo) a dcéra Ladislava Trojáka Jana Trojak Alexanderová pri príležitosti slávnostného uvedenia Ladislava Trojáka do Siene slávy IIHF.
debata

Čo ste prežívali pri preberaní ocenenia?
To sa ani nedá vysvetliť. Je to velikánska česť. Veľmi ma to dojalo, bolo to veľmi krásne, že si na otecka spomenuli a ocenili ho.

Ako by Ladislav Troják zareagoval na ocenenie?
Asi podobne, ako som povedala. Bol by hrdý a šťastný.

Keď ste ho videli v sále na obrazovke, vynorili sa vám nejaké spomienky?
Pamätám si veľmi málo. Keď som prišla o otecka, mala som šesť rokov. Ako hokejista veľa cestoval. A keď bol s nami, niekoľkokrát ma odviezol na motorke, čo mamu neraz nahnevalo. Často som sa na neho dívala, ako si čistil korčule. Na všetko bol veľký pedant. Tešila som sa, keď nám zo zájazdov priniesol banány a čokoládu. Milovala som ho ako otca.

Akú najcennejšiu hokejovú pamiatku opatrujete po oteckovi?
Zlatú medailu z majstrovstiev sveta 1947. Ešte sa jej nevzdám. Košickej sieni slávy som venovala Leviu hokejku, ktorú otec dostal za zaradenie do slovenskej hokejovej siene slávy. Nemalo zmysel mať ju doma, vhodnejšie je vystaviť ju pre návštevníkov.

Poznali ste sa s príbuznými Bohumila Modrého, otcovho spoluhráča, brankára vtedajšej československej reprezentácie?
Poznala som ich len z fotografií, osobne nie. Až tu sme sa spoznali a porozprávali.

S kým sa váš otec najviac priatelil?
S Konopáskom a najmä s trénerom Matejom Bucknom, kanadským Slovákom. Mohli sa porozprávať po slovensky, často spolu behávali.

Neprekvapilo vás, že vám dali dres slovenskej reprezentácie s otcovým menom?
Hmm. Neviem, prečo mi dali slovenský dres. Asi preto, že otecko sa narodil na Slovensku, reprezentoval však Československo.

Spomeniete si, ako ste sa dozvedeli o tragédii nad La Mancheom?
Pre mňa je to stále veľmi smutná spomienka. O tom, čo sa stalo, nám prišiel oznámiť Augustín Bubník, otcov spoluhráč. Povedal nám, že lietadlo, v ktorom letela časť československého tímu, sa nad morom stratilo. A to, čo potom nasledovalo, nebolo vôbec pekné. Hovorilo sa, že otecko emigroval do Kanady za Bucknom, ďalšia fáma spomínala Chicago, potom ho vraj videli vo Švajčiarsku. Mamička mala z toho veľa nepríjemností.

Chodievate na hokej?
Niekedy do Phoenixu na zápasy Coyotes. Keď teraz na majstrovstvách sveta hralo Slovensko proti Česku, nevedela som, komu mám držať palce.(smiech).

Kam dáte dres, ktorý ste dostali na nedeľňajšej slávnosti?
Vezmem si ho domov. Pravdepodobne ho venujem košickej sieni slávy.

Stihli ste navštíviť aj Košice?
Nie, teraz som prišla len do Bratislavy. V Košiciach som bola naposledy na otvorení Steel Arény pred vyše piatimi rokmi. Viem, že nedávno odhalili oteckovi plaketu pri vchode do arény. Sesternica Jolana Štempelová mi z toho poslala fotografie, informoval ma aj pán Bakoš z vedenia klubu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba