Hoci Petrovický patril celú sezónu i v play off k oporám Zürichu a pohyboval sa v popredí tabuľky produktivity, finálová prehra ho vzala. Do telefónu hovoril smutne a – zlomene.
V poslednom zápase finálovej série Zürich viedol 2:1, ale napokon prehral 2:3 po góle v predĺžení…
Chýbal nám kúsok šťastia, ešte sme mohli sériu natiahnuť. Súper vyrovnal neuveriteľným gólom – puk sa poodrážal od chráničov, od všetkého možného a skončil v sieti. Mali sme množstvo šancí, ja sám dve minúty pred koncom za vyrovnaného stavu. Strieľal som brankárovi na vyrážačku a ten puk vyrazil nejako poza chrbát, to som ešte nevidel.
Až na prvé dva zápasy bola séria proti Davosu vyrovnaná. Čo rozhodlo v prospech vášho súpera?
V prvom zápase sme viedli už 5:1, a hoci sa v presilovkách Davos dotiahol, nedali sme im šancu. Druhý zápas podľa mňa rozhodol o celej sérii. Hrali sme doma, ale robili sme strašné chyby. Namiesto toho, aby sme viedli 2:0, začínalo sa odznova. No a potom už lepší tím prehrával, tvrdili to aj mnohí odborníci.
Ako sa cítite?
Neviem, nijako. Výsledok vôbec nezodpovedá tomu, ako sme hrali. Séria vyzerala úplne inak. Hokej je strašne krutá hra. Cítim trpkosť, som sklamaný. Mali sme veľkú šancu na titul, hrali sme výborne, ale trofej sme nezískali.
Podľa štatistík ste boli oporou tímu v základnej časti i play off. Teší vás aspoň to?
Nie. Pre cudzinca vo Švajčiarsku je síce produktivita dôležitá, ale mňa zaujíma úspech mužstva. Nemôžem byť spokojný so svojimi bodmi, ak tím neuspel. Prišiel som sem získať titul, mali sme výborný tím, celú sezónu sme dreli a zrazu je všetko preč.
Čo vám pomáha zabudnúť na sklamanie?
Nič. Treba odísť preč – čo najskôr. Pomaly sa už začnem baliť. Idem na dva mesiace do Ameriky, tam mám najväčší pokoj.
Reprezentačný tréner František Hossa s vami neráta na majstrovstvá sveta?
Nehovorili sme spolu, okolo reprezentácie je úplne ticho.
Ak pozvánka do národného tímu príde, prijmete ju?
Neviem, nemyslím na to. Na dva-tri dni chcem vypustiť hokej z hlavy. Ak sa pán Hossa ozve, moje stanovisko bude závisieť od nášho rozhovoru. Ak sa neozve, nič sa nedeje.
Šampionát bude vo Viedni – tam Slovensko pred deviatimi rokmi debutovalo v A-kategórii a vy ste boli pri tom.
Áno, ale odohral som iba dva zápasy, potom ma stiahli. Prišiel som na šampionát, lebo Dallasu sa už skončila sezóna. Lenže farma klubu ešte hrala play off v AHL. Do Viedne prišiel generálny manažér Dallasu a musel som sa vrátiť do Ameriky.
Ostanete v Zürichu aj ďalší rok?
Áno, som tu spokojný. Dlhé roky som pôsobil v kluboch, ktoré prehrávali a bojovali o záchranu. Túžil som dostať sa do kvalitného tímu a teraz sa mi to splnilo. Vlastne som predtým zažil iba jedno klubové finále – ešte v Dukle Trenčín v roku 1992 a to je už poriadne dávno. S Zürichom budem hrať o titul znova, klub už investoval do nových posíl, o to väčšia je moja motivácia.
Bude váš tím hrať už vo vynovenej hale?
Áno, Hallen Stadion je už takmer hotový, rekonštrukciu by mali dokončiť v júni či júli. V tejto sezóne sme hrali v malej tréningovej hale pre 3500 divákov. Nová aréna bude mať kapacitu 12–13 tisíc miest, už sme sa v nej boli všetci z tímu pozrieť. Je naozaj krásna.
Finále vo Švajčiarsku
Davos – Zürich 4:1 na zápasy
Výsledky:
4:6 (doma), 6:3 (vonku), 3:2 (d), 4:3 pp (v), 3:2 pp (d)
Petrovický v tabuľke produktivity
základná časť (44 zápasov): 21 gólov, 29 asistencií, 50 bodov – celkovo 9. miesto
play off (15 zápasov): 6 gólov, 8 asistencií, 14 bodov – celkovo 6. miesto
