Skúsený útočník si po náročnom tréningu trúfa sadnúť aj do poslaneckej lavice v tamojšom zastupiteľstve – ak uspeje v sobotňajších komunálnych voľbách.
Na čo dnes myslíte viac, na piatkový zápas v Nitre alebo voľby?
Teraz momentálne na nič (rozhovor prebiehal v utorok poobede, pozn. red.). Oddychujem a regenerujem. Chystám sa na príchod detí zo školy a budeme sa spolu učiť. Hokej je môj džob a kandidatúra na poslanca akási občianska povinnosť.
Čiže zostávate predovšetkým hokejistom…
Jednoznačne. Na prvom mieste. Moje srdce patrí hokeju.
Budete mať popri tom všetkom – aj troch deťoch – na prípadný poslanecký mandát čas?
A čo druhí ľudia, ktorí tiež chodia do práce? Hokej je menej náročný ako niektoré zamestnania od ôsmej rána do pol piatej poobede. Napríklad vo fabrike alebo na úradoch. Problém nie je časová tieseň, ale niečo iné. Po štrnástich sezónach v zahraničí som sa vrátil do Popradu, som tu teraz viac ako dva roky v jednom kuse a veci podľa mňa nefungujú tak, ako by mali.
Keď má človek záujem o pozíciu, odkiaľ má dosah na veci verejné, predpokladá sa, že chce niečo zmeniť. Čo vás teda najviac trápi?
Nikdy sa nebudem vŕtať vo veciach, ktorým nerozumiem. Som športovec. O tom niečo viem. Nikdy nebudem mudrovať o energetike. Ak ma ľudia zvolia, chcem sa venovať rekreačnému i profesionálnemu športu. Mojou víziou je Poprad, ktorý obkrúžite aj na bicykli. Dnes to u nás možné nie je. Budem bojovať za mladých ľudí. Aby neutekali z nášho mesta.
Čítajte viac Slafkovský je ako Sagan. Na nič sa nehrá, ľudia to milujú
S hokejom roky brázdite Slovensko od východu na západ. Ktoré mesto podľa vás spĺňa najnáročnejšie kritériá?
Väčšinou to je len cesta na štadión, no pochodil som celý svet. Od Ameriky cez Kanadu, Švédsko, Francúzsko, Česko, veľmi sa mi páčilo vo Švajčiarsku. Aj po tom všetkom môžem povedať, že Poprad je krásny. Na Slovensku najkrajší. Má neskutočnú panorámu a potenciál.
Nemusíme chodiť ďaleko, pôsobil som v Česku – také Pardubice sú samá rovina a všade sa dostanete na bicykli. Chomutov je mestom baní, ale o ňom platí to isté, nepotrebujete tam auto. A u nás nič, nikam sa nedostaneme, všade to viazne. Už len tým, že idete do práce na bicykli, robíte niečo pre seba i okolie.
Kandidujete spolu s niekdajším parťákom z útoku Marcelom Haščákom. Je to náhoda?
Sme veľkí kamaráti, dnes síce hrá za Slovan, ale budúcnosť plánuje v Poprade. Má syna, stavia tu dom a chce sa vrátiť domov. Chce prísť do mesta, kde veci fungujú. Ľudia ho poznajú, je to náš rodák, pochodil celý svet. Má čo ponúknuť.
V dvoch zápasoch strelil Popradu tri góly. V sobotu by ste teda mohli získať viac krúžkov…
(smiech) Uvidíme. Pravdou je, že má lepšiu formu ako ja. Ale nech mu to len sype. Ja sa tiež rozbehnem. Veľakrát som bol v podobnej situácii.
Čítajte viac Z 0:5 na 6:5? Na to sa nezabudne, aj Fín zrazu hovoril po slovensky
Budete počas volebnej noci čakať na výsledky?
Jasné. A hádam to dobre dopadne, bol by som zlým hráčom, keby som si neveril. Zapnem mobil, tu v Poprade zrátavanie hlasov dlho trvať nebude a potom pôjdem pokojne spať.
Baví vás politika?
Skôr mám strach z toho, kam tento svet speje. Prichádzame o tradície, zvláštne vychovávame deti. Som veriaci konzervatívec, mám rád naše tradície a všetky dodržiavam, Každý národ má mať vlastnú identitu a preto sa mi nepáči, keď sa stále po niekom opičíme. Sme šikovný národ, ale potrebujeme nad sebou tvrdú ruku (úsmev). Som stará škola.
Skúste to rozmeniť na drobné – na čom by mala táto spoločnosť stavať?
Keď si zapnem televízor a vidím, ako Geissenovci v Bratislave behajú po parlamente, tak mi je z toho zle. Viem, je demokracia, každý nech si robí čo chce. Len vravím, že sa mi to nepáči. Máme krásny sviatok Všetkých svätých, je to príležitosť, aby sme si uctili naše staré mamy a dedov a my si tu robíme nejaký Halloween. Zbláznili sme sa? Veru, toto nie je pre mňa. Nevážime si pedagógov, bránime pred nimi naše deti, aj keď im nikto nechce ublížiť.
U vás sťažnosť na učiteľku doma neprejde?
Kdeže. Dievčatám vravím, že majú na starosti tri veci: 1. učiť sa, 2. nosiť dobré známky a 3. poslúchať rodičov. Iné od nich nechcem, všetko ostatné majú.
Čo vás dokáže najviac rozrušiť?
Klamstvá. Ale dobrí ľudia existujú a je ich dosť.
Viete si predstaviť, že by ste sa po kariére venovali politike naplno?
Momentálne netuším, ale naučil som sa jedno: nikdy už nepoviem nikdy. Keď som bol mladý, zaprisahal som sa, že nebudem hrať za Slovan a neskôr som s ním oslavoval titul (smiech). Dostal som dobrú „sódu“. Čo bude ďalej, teraz neviem, bavilo by ma aj trénovanie alebo manažovanie klubu. Verím, že niečo si nájdem.
Politik musí zniesť aj kritiku. Ste na ňu pripravený?
Samozrejme. Vezmem ju s pokorou. Keď dnes povedia naši fanúšikovia, že Skokan hrá zle, vezmem to. Však majú pravdu. Sám som si najväčší kritik.
Projekcia vraví, že pri aktuálnom tempe nazbierate v tejto sezóne k aktuálnym trom už iba ďalších trinásť kanadských bodov…
Určite to bude viac. Je začiatok sezóny, rozbiehal som sa pomalšie, ale už sa cítim lepšie. Otec ma vychoval, aby som sa nikdy nevzdával a ja som ho vždy pozorne počúval.