Na MS 1965 vo fínskom Tampere excelovali obaja. Dzurillu vyhlásili za najlepšieho brankára turnaja a Golonka sa stal lídrom kanadského bodovania. Tak ako často predtým i potom bývali spolu v jednej izbe. Vo Fínsku ich ubytovali v menšom drevenom domčeku. Všade naokolo sa dvíhali haldy snehu.
Dzurillu lákali kamaráti, aby s nimi po večierke vyrazil do mesta. Tréner Vladimír Kostka niečo šípil, mal obavy, aby sa mu hráči nerozutekali, zamkol vchodové dvere. Na druhý deň čakalo mužstvo dôležité stretnutie s Kanadou. Dzurillu však jeho prísny zákaz neodradil, otvoril prízemné okno, skočil do snehovej periny a stratil sa v tme.
Neprešla ani hodina a ozval sa buchot na dvere. Golonka vyskočil z postele, otvoril ich a za nimi stál Kostka, ktorý sa vybral na kontrolu.
Po zakázanom výlete zničil Kanadu
Trénerovi bolo všetko okamžite jasné. Vyklonil sa z okna a videl Dzurillove čerstvé obrovské stopy v snehu. „Azda ste tu nemali na návšteve medveďa,“ zasipel.
Golonka si pretieral oči, tváril sa rozospato a zatĺkal, zatĺkal a zatĺkal. Namosúrený Kostka buchol dvermi a už ho nebolo.
Nemohol už zažmúriť oči, čakal vystrašený na kamaráta, tušil, že bude zle. Vlado sa objavil v izbe o druhej ráno. Tak ako odišiel, tak sa aj vrátil – cez okno. Bol tu Kostka, hľadal ťa, ihneď vzrušene informoval spolunocľažníka.
Foto: TASR
Dzurilla sa tváril, akoby sa nič nestalo. „Hľadal ma? A čo chcel?“ pýtal sa prekvapene. Zamieril do kúpeľne, umyl sa a pokojne si ľahol do postele.
Hneď ráno ho Kostka zavolal na koberec. O chvíľu sa vrátil, ale nič nehovoril. Golonka horel zvedavosťou, vypytoval sa, čo mu tréner vravel.
„Nič podstatné, vraj ešte nie je rozhodnutý, či ma dnes postaví,“ odvetil ledabolo brankár. Popoludní Golonka na taktickej porade len neveriaco otváral ústa. Kostka oznamoval zostavu: V bránke nastúpi Dzurilla…
"Večer boli Kanaďania nešťastní. Dzurillu nedokázali prekonať ani z najvyloženejších šancí a utrpeli historickú prehru – 0:8.
Nemusím ani dodávať, kto bol najlepším hráčom na ľade. Mal som silné podozrenie, že Kostka poslal Vlada do bránky len preto, aby ho potopil a dokázal mu, že také niečo ako predchádzajúcu noc si nemôže dovoliť.
Stal sa však pravý opak. Vladov neuveriteľný ľadový pokoj v každej situácii som nesmierne obdivoval," uzatváral svoje rozprávanie Golonka.