Ten príbeh je tradičný slovenský. Je o sídlisku, vysokých činžiakoch, chlapcoch na ulici, ktorí v lete „mastia“ futbal a v zime hokej. Šikovný obranca robil prvé hokejové kroky v rodnej Prievidzi. V rodnej preto, že Bojnice a Prievidzu vždy považoval za jedno mesto.
Na tamojší zimák ho v detstve priviedol otec, ktorý kedysi brázdil prvoligový ľad. Na Hornej Nitre sa hral solídny hokej, no prestup malého Vajca – ako ho volajú kamaráti – do neďalekého Trenčína nikoho neprekvapil.
Čítajte viac V USA som len zarábal. Prečo hviezdny Rus zrušil americký pas?
„Keď som zistil, že som trošku dobrý, tak som sa začal na hokej viac sústreďovať a ostatné už šlo bokom,“ spomínal Sekera. V juniorke Dukly odohral tri sezóny. „Tam som si uvedomil, že talent na NHL možno mám, no teraz o ňu musím bojovať,“ doplnil.
Batožina nikde
Slovensko pred pár týždňami vo veľkom sledovalo draftovú ceremóniu v Montreale. Nablýskané pódium, vyštafírovaní hokejisti. Video, na ktorom otec Juraja Slafkovského viaže synovi kravatu, obletelo svet. V tejto súvislosti je Sekerov vstup do NHL prinajmenšom úsmevný.
„Nebol som v kurze. Nikto mi nepovedal, že určite budem draftovaný. Vraveli mi, že možno áno, možno nie. Môj agent však bol presvedčený, že to pre mňa bude fajn skúsenosť,“ usmieval sa zručný obranca. A tak sa Sekera chopil šance. Obliekol si tepláky a mikinu, ktorú používal na výjazdy reprezentácie a v roku 2004 zamieril do New Yorku na vstupný draft.
„Môj let z Paríža však zrušili a tak som tam musel nocovať. Pricestoval som až v deň ceremoniálu, moja batožina však nie. A tak som bol chlapcom v teplákoch,“ rozpovedal svoju story v roku 2014 pre portál nhl.com.
Takto si svoje hviezdne chvíle určite nepredstavoval. V teplákoch. Na pódiu. Pred stovkami dôležitých ľudí z hokejového biznisu a desiatkami fotoaparátov a kamier.
„Nakoniec ma zachránil agent. No vyzeral som ako Al Pacino z Mafiánov. Jednoducho iný štýl,“ uškrnul sa. Napokon všetko dobre dopadlo, aj oblek sa zišiel, lebo Sekera na pódium predsa len šiel. Vybralo si ho Buffalo v 3. kole zo 71. miesta. Ihneď telefonoval domov rodičom, ktorých dobrá novina zastihla počas večere.
Skromné pomery
Jeho cesta na prvé veľké pódium však nebola jednoduchá. Sekera v zámorí priznal, že pochádza zo skromných pomerov. Porozprával o tom, ako prvé roky hrával iba s drevenou hokejkou, zatiaľ čo jeho mnohí rovesníci „búšili“ do puku s drahším i modernejším kompozitom. Ani jeho výstroj nebola na slávu.
Čítajte viac Od diablov k plameňom? V zámorí sa nahlas hovorí o výmene Nemca
„Keď som mal pätnásť, mal som drevenú hokejku, päť rokov staré korčule a výstroj. Situácia bola, aká bola, nebol som z bohatej rodiny, bol som rád za čokoľvek,“ pripustil. Oplatilo sa strádať, zo Sekeru sa napokon stal prominentný obranca v NHL.
V Dallase, kde napokon ukončil kariéru, mu vypršala dvojročná zmluva v hodnote tri milióny dolárov. Boli však sezóny, keď zarábal omnoho viac. S Edmontonom v roku 2015 podpísal šesťročný kontrakt v hodnote 33 miliónov. Stál tam aj pri začiatkoch hviezdneho Connora McDavida.
„To, čo dokáže, sa nedá naučiť. To musíte mať od boha. Je to veľmi skromný chlapec. Veľa nerozpráva, a keď niečo povie, tak je to potrebné. Vyrovnanou povahou a pozitívnou náladou ide príkladom všetkým, aj keď je taký mladý,“ chválil.
Čítajte viac Bez draftu, no aj tak prísľuby pre NHL. Do top desiatky sa prebojoval aj Slovák
Sekera si v NHL vyslúžil povesť rozhľadeného obrancu so skvelou rozohrávkou. Vždy so zdvihnutou hlavou – hru tvoril, nikdy nekazil. V najlepšej hokejovej lige na svete dokopy odohral 888 zápasov a nazbieral 258 bodov (53+205). Okrem Buffala, za ktoré odohral sedem sezón, pôsobil aj v Caroline, Los Angeles, Edmontone a naposledy v Dallase, s ktorým dokráčal až do finále Stanleyho pohára. Tam však neuspel.
Keď mohol, prišiel
Silné puto k reprezentačnému dresu nie je u hráčov v NHL pravidlom. Pochopiteľne, mnohí z nich sú po náročnej sezóne vyčerpaní, zápasy v národnom tíme pre nich predstavujú riziko zranenia a zároveň ohrozenie živobytia.
Sekera bol však výnimočný reprezentant. Keď sa mu po sezóne v klube ozval generálny manažér Slovenska, spravidla mu nepovedal nie. Bojničan sa predstavil na ôsmich svetových šampionátoch, naposledy doma v Košiciach, kde mal aj kapitánske céčko. Okrem toho hral aj na dvoch olympiádach.
„Reprezentácia mi dala veľa – po hokejovej i nehokejovej stránke. Hral som v nej s viacerými hráčmi, ktorí ma niečo naučili. Pre každého športovca je česť reprezentovať. Je to najväčšie zadosťučinenie a najvyššia méta. Preto som to vždy bral tak, že ak sa dá a zdravie dovolí, nemám problém,“ vysvetlil vzťah k národným farbám.
Čítajte viac Je únavné, ako sa v Kanade rieši hokej. No Slafkovský už ukázal, že sa nepo.....
Reprezentačný hokej začal vnímať v čase, keď sa delila republika. Zatiaľ čo Česko zostalo medzi absolútnou elitou, Slovensko si tam muselo cestu kliesniť. Na to, čo sme vtedy vnímali ako nespravodlivosť, s odstupom času s nostalgiou spomíname – politicko-spoločenská situácia na Slovensku bola turbulentná, no hokej národ spájal. Od Bratislavy až po Čiernu nad Tisou.
„Keď som bol malý, sledoval som svetové šampionáty a vždy som túžil po tom, aby som sa tam raz dostal. Myslím, že to je v nás Slovákoch, sme národne hrdí,“ zauvažoval. Hrdým reprezentantom bol vždy aj Sekera. Národnému dresu nikdy nepovedal nie. Obliekol si ho 73-krát. Odmenou mu navždy zostane striebro zo svetového šampionátu 2012 v Helsinkách.
Dávame do pozornosti Aktuality, diskusie, komentáre... Pridajte sa k nám a sledujte našu FB stránku Šport.Pravda.sk