„Je nezištný ako celá jeho dobrácka duša,“ doplnil na adresu celoživotného kamaráta slovenský hokejový génius. Napokon, na začiatku jeho hviezdnych chvíľ bol neraz Stümpel. Ten dnes oslavuje 50. narodeniny.
Sám sebou
Patrí do generácie slávnych Slovákov, ktorí krajanom kliesnili cestu do najlepšej hokejovej ligy na svete.
Najprv bronz na svetovom šampionáte s československou dvadsiatkou, potom postup medzi federálnu elitu. Jeho meno sa viaže k prvej extraligovej sezóne rodnej Nitry medzi hokejovou smotánkou. Aj jeho ruky získali skalpy Sparty, Trenčína, Litvínova či Košíc. Vytúžená záchrana vtedajšej Plastike ušla iba o dva body.
To si už Stümpela všimli aj za veľkou mlákou. V roku 1991 ho draftoval Boston Bruins. Ďalších šestnásť sezón strávil v zámorí. Boston, Los Angeles, Florida, to sú tri hokejové adresy, na ktorých roky potvrdzoval svoju výnimočnosť.
„Ten chlap nemá limity. Jednoducho dominuje. Často mu vravím, že je to predovšetkým o puku. Súper by musel mať o hráča viac, aby boli sily vyrovnané. Taký dobrý je Jozef na lade!“ povedal vtedy ešte o mladom slovenskom centrovi legendárny Don Sweeney, niekdajší spoluhráč z Bostonu.
Najlepšie roky však Stümpel zažil v Los Angeles, kam ho vymenili. Spolu s Pálffym a ďalším krajanom – obrancom Ľubomírom Višňovským – vytvorili údernú lajnu.
„Keď má deň, je skvelý. V útoku i v obrane. Ale niekedy… príliš postáva, hrá sa s pukom namiesto toho, aby sa ho snažil dopraviť do bránky,“ opísal zručného útočníka Larry Robinson, tréner L.A. Kings.
Stümpel mal vždy svoju hlavu, ako chlapec sa videl v Igorovi Libovi, za morom sa mu páčili Gretzky i Lemieux. Z každého chcel mať trošku, zo žiadneho všetko. „Rád si od každého niečo vezmem, ale zároveň chcem byť sám sebou,“ odpovedal pre americké médiá.
V NHL odohral 1012 zápasov, strelil v nich 202 gólov a pridal 505 asistencií.
Foto: ROBERT LABERGE / Getty images / Profimedia
Tie veľké rite
Vo všetkých nastúpil s klasickou drevenou hokejkou. Inú nechcel. Aj keď počas dlhej kariéry drevo postupne nahrádzal kompozit, Stümpel zostal verný klasike. V NHL, neskôr v KHL, ale aj v slovenskej extralige, či o dve poschodia nižšie – v Žiari nad Hronom, kde ukončil kariéru.
„Lepšie hokejky veru nikdy neboli,“ vyznal sa v podcaste Boris a Brambor. Výrobcovia ich však postupne prestali vyrábať a tak má doma vlastnú zbierku. „Možno dve desiatky, možno o niečo viac,“ vravel na konci roku 2020.
Všetky má uložené doma v pivnici. „Sú ako cigary. Vlhkosť, teplota, všetko musí byť,“ usmial sa. A prečo odmietol moderný kompozit? Stümpel vždy potreboval puk cítiť, pomaznať sa s ním, jedine drevená čepeľ mu dopriala ten slastný pocit. „Keď som mal kompozitku, nebolo tam nič. Žiadny cit. Jednoducho španielska dedina,“ dodal.
Hoci mal veľmi šikovné ruky, na ľade to nebol žiadny „baleťák“. Obrancovia s ním mali vždy veľa práce. Napokon, mal 191 centimetrov a vážil metrák. „Veru, ťažko sa mu bral puk. Pre mňa to boli Jozef Stumpel a Jaromír Jágr – keď sa tými riťami otočili, my obrancovia sme nemali šancu. Mali neskutočnú silu,“ opísal svoje skúsenosti so súbojom proti Stümpelovi Boris Valábik.
Všetky tieto prednosti zúžitkoval aj v reprezentácii. S číslom 15 v nej odohral 106 zápasov a strelil 22 gólov. Najväčšiu radosť i úspech v celej hokejovej kariére mu priniesli zlaté MS 2002.
Foto: Jaroslav Legner / CNC / Profimedia
V 40-ke na MS
Do konca finálového duelu zostávala sekunda. Slovensko viedlo nad Ruskom 4:3 a vhadzovalo sa v jeho obrannom pásme. Štyria hráči stáli pred brankárom Lašákom, Stümpel bol na buly.
„A ja som vedel, že sa už nič nemôže stať. Keď tam bol Jožko, mal som istotu, že to buly vyhráme a budeme svetovými šampiónmi,“ povedal nedávno, pri príležitosti 20. výročia veľkého úspechu, niekdajší obranca Jerguš Bača. „Bol to najlepší center, akého sme kedy mali,“ zalichotil.
„Ale trošku paniky si pamätám. Vlieklo sa to. Od víťazného gólu Peťa Bondru to bolo najdlhších sto sekúnd v celej mojej kariére. Väčšinu z nich som bol na ľade,“ zaspomínal si Stümpel.
A spomína si aj na veľkolepé oslavy. Takmer týždeň si vraj na Slovensku štrngal. „Stále sme počúvali o tom, ako nám doma fandia. Ako to v krčmách žije. Mali sme z toho zimomriavky,“ priznal.
No reprezentačný dres mu nepripravil len najväčšiu radosť, ale aj najväčšiu hokejovú bolesť. Na Vancouver 2010 by – tak, ako aj jeho spoluhráči – najradšej zabudol. „Mali sme tam výkladnú skriňu. To je azda jediná vec, ktorá ma mrzí. Že sme to nedotiahli do konca. Mali sme aj smolu, ale tá patrí k športu,“ uznal športovo.
Na olympiáde hral v útoku – ako inak – s Pálffym a Mariánom Gáboríkom. „Jožko nám to tam pekne čapoval. Raz naľavo, potom napravo. Všade,“ zamyslel sa Gáborík. Mimochodom, ten pred pár mesiacmi tiež jubiloval, oslávil okrúhlu štyridsiatku. Pálffy mal zasa v máji 50.
Pre Stümpela, hoci už bol v pokročilom hokejovom veku, neboli ZOH posledným reprezentačným vystúpením. Bol aj na šampionátoch 2011 a 2013. To mal už 40 rokov a dodnes je najstarším reprezentujúcim hokejistom v dejinách Slovenska.
Za FC Štitáre
Hokeja nikdy nemal dosť. V roku 2012 sa vrátil z KHL domov a pokračoval v rodnej Nitre. Ďalšie štyri sezóny, v ktorých patril medzi jej lídrov. Posledné ročníky hral tretiu najvyššiu súťaž, s hokejom sa lúčil v Žiari, kde si stihol zahrať aj so synom Oliverom v jednom útoku.
„Pre každého hráča je mimoriadne ťažké, keď s hokejom nadobro skončí. Budem úprimný, aj ja mám mierne obavy. Takéto myšlienky ma občas dostávajú pod tlak. Nič sa však nedá robiť, raz sa budem musieť naučiť žiť aj bez hokeja,“ pripustil pred časom obavy z definitívneho konca.
Stümpel však bol vždy športovec telom aj dušou. V sobotu hokej a v nedeľu … Koniec kariéry si spestril aj futbalom, keď nastúpil v 7. lige za FC Štitáre.
„No pri hokeji sa predsa len cítim ešte trošku mladšie. Hrať o niečo je vždy motivujúce. Vraví sa, že pri športe by malo ísť predovšetkým o radosť, ale úprimne – musí ísť aj o výsledok. Ako by sme sa potom medzi sebou podpichovali?“ usmial sa.
Dnes ho už na súťažnom ľade neuvidíte. Svoje skúsenosti odovzdáva ako konzultant pri výbere do 18 rokov.