Veľké hviezdy svetového hokeja, z ktorých mali strach aj profíci v NHL.
Štyria z nich sa neskôr presadili aj za morom, piaty tam pohorel. Vladimir Krutov odtiaľ rýchlo odišiel a ešte rýchlejšie sa pobral z tohto sveta. Zomrel presne pred desiatimi rokmi. Mal iba 52.
Hovorili mu tank
Československo, tras sa! Peter Slanina, Krutov je tvoj…
„Bol ľavé krídlo a ja ako pravý obranca som s ním bol v neustálom kontakte. Pri mantineli ste s ním len ťažko pohli. Bol ako býk. Nebol vysoký, ťažisko mal dole, bola s ním fuška. Veľmi dobre ovládal puk. Fantastický hráč. Ale všetci z lajny boli skvelí,“ vyhŕkne hneď na úvod bývalý obranca Košíc a dlhoročný reprezentant na adresu hráča s číslom 9.
Hoci bolo Československo azda jediným tímom, ktorý z času na čas na „červenú mašinu“ vyzrel, z Krutova a spol. šiel strach. Spolu s Larionovom a Makarovom v 80. rokoch pravidelne ovládli štatistiky na majstrovstvách sveta a stáť proti nim bola výzva.
„Skákali sme na ľad s tým, aby sme nedostali gól. To bol náš minicieľ. Keď hrali presilovku, málokedy sme ho splnili. Ale spomínam si na Švédsky pohár, kde sme zvíťazili 7:2. Za nerozhodného stavu hrali proti nám dve minúty 5 na 3 a my sme to vydržali. S Františkom Musilom a Dušanom Pašekom nás mučili. Ubránili sme sa len preto, že Dominik Hašek všetko pochytal,“ zasmeje sa Slanina.
„Z celej päťky bol najväčší hajzlík. Fauloval, pichal, sekal. Ale na korčuliach bol rýchly ako čert,“ tvrdí o Krutovovi pre iDNES.cz bývalý skvelý útočník Vladimír Růžička.
Skvelý brankár, pevná obrana a veľa šťastia, inak to proti „Green Line“, ako ich prezývali kvôli zelenej farbe tréningových dresov, ani nešlo. Ale zatiaľ čo Larionov a Makarov si góly a asistencie užívali, Krutov mal svoj svet. Nevytŕčal, neoslavoval, nesmial sa.
Foto: Yuriy Somov / Sputnik / Profimedia
„Pašek bol veľmi dobrý kamarát s Larionovom, Igor Liba a Vinco Lukáč zasa skvele vychádzali s Fetisovom. Krutov bol však iný, mĺkvy, pôsobil trošku ako čudák. Stále bol zachmúrený. Ale každý máme nejakú povahu. On nedával emócie najavo. Ani po góle,“ hodnotí Slanina.
Aj na toto mal však „sovietsky tank“, ako ho volali, svoju odpoveď: „Dávať góly bola predsa moja práca. Nechápem hráčov, ktorí po každom z nich tancujú ako na brazílskom karnevale.“
Krutov so svojou povahou nikdy nebojoval. Bol, aký bol, zatiaľ čo jeho spoluhráči si slávu užívali, on ju len toleroval.
„Nie som rečnícky typ. Neznamená to, že by som nemal kamarátov. Akceptoval som však, že osobnosti ako Fetisov či Larionov boli filozofovia na korčuliach. Ich slová mali váhu. Nemal som šancu skočiť im do reči, nebodaj protirečiť. Oni aj za mňa vraveli zväčša to, čo som mal na duši,“ takto pekne opísal niekdajšie pomery v zbornej pri jednej z exhibícií.
Dva hotdogy a kola
Krutov bol päťkrát majstrom sveta, dvakrát olympijským víťazom. Český brankár Hašek ho dokonca označil za najlepšie ľavé krídlo 80. rokov. „Bola to najlepšia lajna. V socialistickej časti určite, o NHL sme vtedy veľa nevedeli. Ale Sovieti svoju extratriedu potvrdzovali aj v zápasoch proti kanadským hviezdam,“ zamýšľa sa Slanina.
Pravdou je, že na 3. ročníku Kanadského pohára 1981 Sovieti prevalcovali tamojších profíkov 8:1. Využili fyzické predpoklady, v armádnom CSKA Moskva totiž bola kondícia alfou i omegou. A keďže celá päťka hrala dlhé roky v jednom tíme, spolupracovala aj naslepo. V zámorí im tlieskala celá hala.
Foto: Fred Grinberg / Sputnik / Profimedia
Po roku 1989, keď sa politické pomery vo východnej Európe postupne uvoľnili, zamierili do Ameriky aj najlepší Sovieti. Pre zvyšnú štvoricu úspešné obdobie pokračovalo, Krutov na pád železnej opony hokejovo doplatil.
Kruto!
„Bol zvyknutý na sovietsku bázu – spravili mu program a on ho musel prijať. Bola to armáda, ako povedal Tichonov, tak aj bolo. V Amerike zrazu dostal voľnosť a neuniesol ju. Robil si, čo chcel, odišla mu kondícia, pribral. Zrejme nad sebou potreboval prísnu ruku. Spomínam si na jedny MS, Rusi v poslednom zápase prehrali. Ostatné výpravy sa ráno vracali do hotela a mali pod čapicou, Sovieti museli ísť na tréning. Lebo prehrali. Takto to u nich chodilo,“ dopĺňa Slanina.
Krutova si v NHL vybral Vancouver Canucks, ponúkol mu trojročný kontrakt s gážou 2,1 milióna dolárov za sezónu. Z peňazí však veľa radosti nemal, chýbala mu armádna disciplína z CSKA i domov. V 61 zápasoch si pripísal 34 kanadských bodov. Dobrý výkon na nováčika, avšak veľká bieda pre svetový kaliber, akým rodák z Moskvy nesporne bol. Klub sa neprebojoval do play off a Krutov šiel preč.
„Larionov bol veľmi zdvorilý, svetsky vzdelaný chlapík s perfektnou angličtinou, Krutov bol iný. Neovládal jazyk a z hľadiska výchovy to bol roľník. Určite to bol výborný hokejista, ale na rozdiel od Larionova, ktorý prechod ľahko zvládol, Krutovovi sa ihneď zacnelo,“ opisuje Pat Quinn, vtedajší generálny manažér klubu.
Foto: ALEXANDER NEMENOV / AFP / Profimedia
Tréner Bob McCammon pridáva ešte jednu story: „Pravidelne chodil do obchodu 7-Eleven, zjedol dva hotdogy a hranolčeky s kolou. Po tréningu si dal repete.“
„Bolo to asi jeho spôsobom života. Tichonov sa o neho staral, viedol ho za ruku a on to asi potreboval. Vo Vancouvri ostal zrazu sám. Bol iný typ, ako jeho spoluhráči. Tichší. Aj preto som sa s ním nekamarátil tak, ako s Larionovom alebo Makarovom,“ spomína Dárius Rusnák.
Po narodeninách
Po sezóne v NHL sa Krutov vrátil do Európy, hral vo Švajčiarsku a kariéru končil v tretej švédskej lige. Hokeju sa venoval aj jeho syn Alexej, v KHL odohral 171 zápasov. Taký dobrý ako jeho hviezdny otec však nikdy nebol.
Vladimir Krutov zomrel 6. júna 2012. Dlhodobo holdoval alkoholu, čo si vybralo daň. Dva dni po 52. narodeninách ho hospitalizovali a po piatich dňoch zomrel.