Písal sa rok 1972 a už iba niekoľko hodín zostávalo do prvého zo série „Summit Series“ – zápasu sovietskych hokejistov s hráčmi z NHL. Plante bol presvedčený, rovnako ako každý profesionál či fanúšik v Severnej Amerike, že NHL je oveľa lepšia ako neskúsení Sovieti.
„Ak vyhrajú jeden zápas, už to bude pre nich úspech. Vedia hádzať diskom, vznášať sa nad drevenou latkou v skoku do výšky, ale bolo by smiešne myslieť si, že títo statní, no nemotorní vojaci na korčuliach by dokázali viac, než dostať ponižujúcu lekciu od profesionálov,“ opisoval spätne náladu a posmešné názory na zámorských klziskách denník Los Angeles Times.
Preto Plante pred prvým zápasom – 2. septembra v Montreale – vošiel do sovietskej šatne a vypýtal si 20-ročného brankára Vladislava Tretiaka. Toto nenápadné dieťa bude čochvíľa čeliť strelám od svetových kanonierov NHL, akými sú Bobby Clarke a Phil Esposito.
Sadli si spolu na lavičku a žijúca legenda odovzdala hokejovému benjamínovi zopár cenných rád. Tretiak bol zdvorilý a prikývol. Skrz tlmočníkove ústa sa Plantemu poďakoval a pokračoval v príprave na očakávaný zápas. Kanaďan odišiel zo šatne s presvedčením, že toto sympatické chlapča bude čoskoro svedkom hrôzy. „Hodené ako korisť hladným vlkom,“ priznal neskôr svoje myšlienky.
O pár hodín Montreal – hrdá hokejová kolíska – stíchol. Tretiak, ktorý v pondelok oslávil 70. narodeniny, i celý sovietsky tím v zatuchnutom a nemodernom výstroji, deklasoval kanadské hviezdy 7:3. „Bola to štipľavá facka do červenej tváre hrdej National Hockey League,“ pripomenul americký denník.
Muž rekordov
Kľúčom k nečakanému sovietskemu úspechu bol Tretiak. Tréner Anatolij Tarassov si ho vybral ako 18-ročného, šancu mu dal už na svetovom šampionáte 1970. V tíme zbornej napokon odohral pätnásť sezón a hoci v Červenej armáde to dotiahol na podplukovníka, hokejová história si ho bude pamätať ako jedného z najlepších, ak nie ako najlepšieho brankára vôbec.
„Keď Rusi prišli do Kanady, všetci sme si mysleli, ako im naložíme. Ani korčule nemali poriadne. Nevyzerali tak profesionálne ako my. Po prvých dvoch sériách sa veľa zmenilo, aj naša príprava. Sovieti boli neuveriteľne dobre fyzicky pripravení,“ povedal ďalší z plejády výborných kanadských gólmanov, Rogie Vachon. Aj naňho však urobil najsilnejší dojem práve Tretiak.
„Nemal klasický európsky štýl, skôr západný. Bol veľmi rýchly, mal skvelé nohy i lapačku. Samozrejme, pred sebou aj výborný tím, veď hrali spolu dlhé roky,“ vysvetľoval.
Foto: Peter Bregg / The Canadian Press / Profimedia
Len málo hráčov sa môže rovnať Tretiakovmu rekordu na medzinárodnej scéne. Trinásťkrát hral na majstrovstvách sveta, má z nich desať titulov, je tiež trinásťnásobným šampiónom sovietskej ligy v drese CSKA Moska. Jeho olympijský rekord nie je o nič menej pôsobivý. Pod piatimi kruhmi hral štyrikrát, získal tri zlaté a jednu striebornú medailu.
Jeho hokejová sláva nepoznala železnú oponu. V roku 1977 napísal svoju autobiografiu „Milujem hokej“ a jej francúzsky preklad šiel na dračku.
Tretiakov jediný neúspech na medzinárodnom ľade má visačku Lake Placid 1980, keď Sovietov vyškolila skupina amerických vysokoškolákov. Pripomínalo to rozhorčenie, ktoré oni vyvolali osem rokov predtým na tvárach hviezd z NHL.
Jazdil na Volge
Mohol byť prvým sovietskym hráčom, ktorý by si zahral v NHL. Manažéri nejedného tímu ho údajne videli, ako svojim zákrokmi privádza ich klub k Stanleyho poháru. Pravda, iba v snoch. Montreal Canadiens ako jediný spravil zúfalý pokus – Tretiaka draftoval v siedmom kole 1983. Ponúkal mu trojročný kontrakt a 1,5 milióna dolárov.
Aj keď peniaze to boli obrovské, Tretiak si nežil najhoršie. Keď ho v roku 1983 v jeho moskovskom byte navštívil redaktor Sports Illustrated, jeho situáciu opísal takto:
„Tretiakovci si žijú v pohodlí, pretože ich príjem je vysoký, hoci manželka Tatiana, bývalá učiteľka ruskej literatúry, už nepracuje. Hráči CSKA dostávajú 300 až 400 dolárov mesačne – dvojnásobok toho, čo zarobí priemerný občan. K tomu prémie za víťazstvo na svetovom šampionáte, olympijské zlato a podobne,“ písalo sa v populárnom magazíne.
„Tretiak jazdí na novej Volge, nie na lacnejšej Lade, a rodina môže nakupovať aj v obchodoch, ktoré sú len pre pár vyvolených a ponúkajú aj zvyčajne nedostatkové mäso, mliečne výrobky, oblečenie a iné základné potraviny. Tatiana nám tiež ukázala polaroidové obrázky ich dače za mestom, priestranného a elegantného dvojposchodového letného domu,“ doplnil Sports Ilustrated s tým, že počas rozhovoru Tretiak prepínal programy na farebnom televízore s diaľkovým ovládačom.
NHL mala v tom čase dohodu s Fínskou hokejovou federáciou, ktorá umožňovala hráčom starším ako 30 rokov opustiť krajinu a zahrať si v profilige. Jej funkcionári sa pokúšali navrhnúť niečo podobné aj Sovietom. Samozrejme, že neúspešne. Počas turné po Kanade v roku 1983 Tretiak dokonca povedal, že by si rád zahral za Canadiens. Neskôr toto tvrdenie korigoval.
Foto: Fadeichev Sergei / TASS / Profimedia
Vo februári 1984 odletel generálny manažér Montrealu Serge Savard do Sarajeva už aj so zmluvou. Marat Gramov, predseda sovietskeho športového výboru, ju dal aj Tretiakovi. „Politbyro však rozhodlo, že Tretiak nikam nepôjde. Argumentovali, že môj otec je veľký vojenský náčelník, preto jeho syn zostane doma. Pritom otec nebol žiadnym funkcionárom, oklamali ich,“ spomínal Tretiak, ktorému o tom po rokoch povedal Savard.
Stále vo forme
Tretiak odišiel do hokejového dôchodku, keď mal iba 32 rokov. Trénoval brankárov sovietskeho národného tímu, cestoval po svete a prijímal vyznamenania. Dokonca nahliadol aj do NHL, nie však ako hráč, ale ako tréner, keď pomáhal gólmanom v zámorských tímoch.
A zostal hokejovou legendou…
„Sovieti mali veľa problémov nájsť v bránke niekoho takého skvelého ako Tretiak,“ povedal raz Wayne Gretzky. „Bol to jeden z najlepších brankárov vôbec, možno najlepší,“ dodal najslávnejší útočník všetkých čias.
„Videl som dobrých i vynikajúcich brankárov. Nevidel som však žiadneho, okrem Tretiaka, ktorý by bol vo forme stále,“ pochválil ho tréner kanadskej reprezentácie 80. rokov Dave King.
Aj najväčší „nepriatelia“ museli uznať, že Vladislav Tretiak bol fenomenálny.