"Bolo to dávno a už nie je veľa tých, čo si spomenú na tento úspech. A už vôbec nie na to, že v tom období nebolo vôbec jednoduché, aby sa Slovák dostal do národného mužstva.
Zažil som to v tom roku pred olympiádou v Sappore, keď ma do výberu nenominovali. O to viac si cením, že som sa na titule podieľal," vraví hokejová legenda Július Haas.
Rýchle ľavé krídlo patrilo na šampionáte so šiestimi gólmi k najlepším strelcom mužstva.
Čítajte aj Víťazstvo nad Sovietmi sme boli fanúšikom dlžní
Titul po 23 rokoch
Československo sa tešilo z dvoch titulov majstra sveta (1947 a 1949). Potom síce pravidelne patrilo na MS k najlepším, ale zlato viselo vždy privysoko. Na ďalší titul hokejisti čakali dlhých dvadsaťtri rokov. Prečo tak dlho?
"To nebolo také jednoduché. Pre nás to bol vždy generačný úspech. Musela sa sformovať silná generácia hráčov a to v našich podmienkach chvíľu trvalo.
A musela nastať aj priaznivá konštelácia viacerých vecí, všetko do seba ideálne zapadnúť.
Nešlo len o výkonnosť, musela sa zísť dobrá partia, sformovať dobrý kolektív. Podobne to bolo aj tento rok na olympiáde v Pekingu, kde získali slovenskí hokejisti bronz."
Čítajte aj Česi po odvete: Slováci lietali ako osy. Ľad bol hrozný, nedalo sa ani korčuľovať
Na MS 1972 domáci tím výborne začal a v prvom zápase rozdrvil Švajčiarsko (19:1).
"V úvode šampionátu som mal zdravotné problémy, zvýšenú teplotu, bola to asi začínajúca chrípka. Pomohol mi brankár Vlado Dzurilla.
Neboj sa, dáš si nejaké lieky a bude to v poriadku, povzbudzoval ma. Vedeli sme, že Švajčiari budú ľahším súperom, vtedy nepatrili do špičky, aj preto som si trúfol na tento zápas.
Vlado mal pravdu, vypotil som sa na Švajčiaroch, dal som im tri góly, problémy sa stratili," smeje sa po polstoročí.
Čítajte aj Golonka, Bondra či Demitra sa nevošli. IIHF vybrala elitnú formáciu SR
Mýlili si ho s Golonkom
Neraz ho prirovnávali k inému skvelému hokejistovi Jozefovi Golonkovi, s ktorým nielen hrával v Slovane, ale po skončení kariéry pôsobili chvíľu spolu aj na trénerskej lavičke. Podľa mnohých mali podobnú fyziognómiu a občas si ich na ľade aj mýlili.
"Keď som prišiel do Slovana, v tíme boli mnohí výborní hráči, aj takí, o ktorých sa hovorí menej, napríklad Janko Jendek, Julo Černický, Ivan Grandtner, Rudo Tajcnár, Gregorovci, Kordiakovci… Často nám chýba základná kanadsko-americká slušnosť, ako ju poznáme z NHL, kde si dokážu uctiť svoje legendy.
Nikoho som nekopíroval a nehľadal som si ani vzory. Ale vravia, že som sa ponášal na Jožka Golonku. Aj hrou, pohybmi, korčuľovaním. To bola náhoda, tak to vyšlo."
Sám tvrdí, že býval zlý ako čert.
"To bolo v časoch hokejovej kariéry. Môj štýl hry bol založený na výbušnosti. Ako pravák na ľavom krídle som mal výhodu, podobných typov nebolo veľa. Nerád som prehrával.
V mojej mentalite nebola odovzdanosť, uspokojenie, nikdy som sa nevzdával, vždy som bol najradšej v tíme, ktorý vyhrával. Podobne to bolo aj na šampionáte, veril som, že môžeme konečne turnaj vyhrať."
V útoku s Nedomanským
Nastupoval v útoku s Václavom Nedomanským a Jiřím Kochtom. Najmä s kanonierom Nedomanským sa poznal dokonale z bratislavského Slovana.
Keď prišiel rodák zo Žiliny do Bratislavy, ako bažant dostal miesto v útoku s Golonkom a Dučajom, potom utvoril na dlhé roky obávanú formáciu s Nedomanským a Mrukviom.
Nedomanský sa na pražskom šampionáte stal spolu s Janom Klapáčom najlepším strelcom, obaja dali po deväť gólov.
„Poriadne som sa narobil, stálo ma to veľa síl, aby sa stal Venco najlepším strelcom,“ žartuje Haas a pokračuje už vo vážnom tóne:
"Nedomanský bol parádny strelec, mal výnimočnú schopnosť dať gól, neskutočne tvrdú strelu, keď z prvej vypálil na bránku, súperovi vždy hrozilo veľké nebezpečenstvo.
Byť s ním na ľade v Slovane i reprezentácii bola pre mňa radosť. Hrali sme spolu naslepo, nemuseli sme si po mnohých rokoch nič hovoriť, každý vedel, čo má robiť."
Čítajte aj Populárny Fofo. Hokejový Slovan smúti za zosnulou legendou
Vo svetovom hokeji vtedy suverénne kraľovala zborná ZSSR. Získala deväť titulov majstra sveta za sebou. V Prahe 1972 bojovalo o medaily šesť tímov, stretli sa dvojkolovo.
„Špička bola vtedy užšia ako teraz, všetky zápasy boli dôležité, ale bolo jasné, že cesta k úspechu vedie cez dva súboje s Rusmi. S nimi to boli najťažšie a kľúčové zápasy. Nielen na týchto MS, vždy,“ potvrdzuje Haas.
Za titul 40-tisíc
V prvom stretnutí sa zrodila remíza 3:3, v druhom 20. apríla 1972 československý tím rozhodol o zlate výhrou 3:2. V turnaji stratil jediný bod. Pod vedením trénerov Jaroslava Pitnera a Vladimíra Kostku sa o úspech pričinili aj piati Slováci.
Okrem Júliusa Haasa aj Vladimír Dzurilla, Rudolf Tajcnár, Milan Kužela a Václav Nedomanský, rodák z Hodonína, ktorý celú domácu kariéru prežil v Bratislave.
Čítajte aj Zeman ocenil legendu Slovana. Nevyhol sa trapasu
„Naša slovenská päťka zostala po šampionáte v pražskom hoteli Paríž ešte dva dni a titul oslávila. Striedali sa u nás naši kamaráti, úspech sme si naplno užívali, na to rád spomínam.“
Za titul zinkasoval 40-tisíc korún, dnes by to nebola nijaká významná suma, ale v tom čase to nebolo až tak málo.
„Peniaze sa rozdeľovali potichu, každého si zavolali samostatne. Odmeny boli diferencované, neviem, koľko dostali iní, nikdy som po tom nepátral, nezaujímalo ma to. Pre mňa to bol príjemný bonus navyše.“
Dávame do pozornosti Aktuality, diskusie, komentáre... Pridajte sa k nám a sledujte našu FB stránku Šport.Pravda.sk
Po hokejovej kariére sa venoval aj podnikaniu. Stále žije v bratislavskom Lamači, kde mal dlho aj malú reštauráciu, ktorú už predal.
„Príliš neobsedím, stále sa usilujem byť aktívny, niečo robiť. S dcérou ešte vlastním kaderníctvo. A vždy sa teším, keď sa môžem stretnúť s mojimi bývalými spoluhráčmi, keď nám čas a zdravie dovolí zaspomínať si na naše hokejové časy,“ uzatvára Július Haas.
Dávame do pozornosti Aktuality, diskusie, komentáre... Pridajte sa k nám a sledujte našu FB stránku Šport.Pravda.sk