Tak znie jeden z odkazov, ktorý zanecháva nástupcom Marián Hossa. Svojho času jeden z najlepších hokejových útočníkov na svete oficiálne vstúpil medzi legendy, keď ho v noci uviedli do Siene slávy v Toronte.
„Túžil som hrať dobre za Duklu Trenčín, prebojovať sa do reprezentácie a raz možno aj do NHL. O takejto kariére sa mi však ani nesnívalo,“ priznáva trojnásobný víťaz Stanleyho pohára.
Do šatne za otcom
Najslávnejšia hokejová trofej sprevádzala jeho cestu už od detstva. Malý Marián začal ako päťročný chlapec, ktorý hrával s kamarátmi na sídlisku hokejbal.
„Bojovali sme o "náš“ Stanleyho pohár, veľmi ma to bavilo. S bratom sme zistili, že máme trochu viac talentu ako ostatní. Začali sme chodiť na ľad a tým to všetko odštartovalo," spomína.
Syn uznávaného otca, ktorý bol úspešným trénerom, prakticky vyrastal v hokejovej šatni. „Chodili za mnou aj s Marcelom (Hossov mladší brat, pozn.) do kabíny pred zápasmi i po nich. Možno to bol zlomový moment, prečo sa rozhodli pre hokej,“ vraví František Hossa.
Marián hrával spočiatku na pozícii centra, až tréner Jaroslav Walter ho v doraste Dukly zaradil na pravé krídlo. Tam mohol uplatniť svoje najväčšie zbrane – korčuliarsku rýchlosť a pohotovú strelu.
Skromný mladík sa napriek kvalitám a nespornému talentu nevyvyšoval nad spoluhráčmi a usilovne pracoval na progrese. Medzi mužov naskočil ako 17-ročný a rýchlo sa zaradil medzi opory.
S Duklou získal juniorský i seniorský titul, čo mu ešte viac otvorilo vytúženú cestu do zámoria. Prvá časť veľkého sna sa stala skutočnosťou v júni 1997, keď si ho na vstupnom drafte NHL vybrala z 12. miesta Ottawa.
Foto: TASR
Zlom v Chicagu
Lenže nie je všetko zlato, čo sa blyští.
Šikovný mladík si počas prechodu k seniorom roztrhol väzy v pravom kolene a musel na plastiku. Na ľade chýbal viac ako pol roka a potom pocítil, že v zámorí mu nikto nedá nič zadarmo.
Tréneri neboli spokojní s jeho progresom a počas premiérového ročníka ho poslali do juniorskej WHL. Hossa nereptal a výraznou mierou prispel k tomu, že Portland zakončil sezónu víťaznou trofejou.
V profilige ho spočiatku považovali za čisto ofenzívneho hráča. Vtedajší kouč Ottawy Jacques Martin si však zaumienil, že z Hossu urobí elitného univerzála. Výborného zakončovateľa nabádal, aby pracoval aj na defenzívnej stránke svojej hry.
Čítajte viac Prepáč, otec, ale ty si dal za sezónu jeden gól. Za svoje ruky ďakujem mame
Po prestupe do Atlanty zažil najlepšie individuálne sezóny. V ročníku 2006/07 pokoril 100-bodovú hranicu a stal sa len druhým Slovákom (po Petrovi Šťastnom), ktorému sa to podarilo.
„Zlom nastal po príchode do Chicaga. Videl som, že v tíme Blackhawks je dostatok talentu. Túžil som po tímovom úspechu a nie po individuálnych oceneniach. Začal som hrať poctivejšie na oboch koncoch klziska, k dôslednej práci smerom dopredu a dozadu som nabádal i mladších spoluhráčov. Výsledkom tímovej koncepcie bol fakt, že sme s Chicagom vyhrali tri tituly,“ vraví Hossa.
Predtým mu Stanleyho pohár dvakrát tesne ušiel, keď vo finále bojoval ako hráč Pittsburghu a o sezónu neskôr vo farbách Detroitu. Začalo sa o ňom povrávať, že je smoliar a titul je pre neho zakliaty.
Všetko zmenila anabáza v Chicagu. Už skúsený veterán výborne zapadol do tímu a Blackhawks aj jeho zásluhou kraľovali prvej polovici uplynulej dekády.
„Marián mi pripomína pekné švajčiarske hodinky alebo dobre namazané Maserati,“ reaguje Ritch Winter, Hossov agent. „Ale azda ešte lepším príkladom je Tesla. Svoju prácu robí tak dobre a tak potichu, že si to nevšimne nikto iný okrem fanúšikov áut. Medzi hokejistami to je jeden z najuznávanejších hráčov,“ dodáva.
Foto: SITA/AP, Nam Y. Huh
Bez medaily v najcennejšom drese
Hossa si vybojoval úspech v NHL tvrdou prácou a nezlomnosťou, ale majstrovské roky slovenskej reprezentácie ho obišli. V rokoch 2000, 2002 a 2003, keď národný tím na svetových šampionátoch postupne získal striebro, zlato a bronz, bojoval s Ottawou v play off.
„Samozrejme, každý hokejista by chcel mať medailu vybojovanú s reprezentáciou. Bohužiaľ, nepodarilo sa mi to, ale som s tým vyrovnaný. V rodine máme dve medaily. Jednu má otec, druhú brat. Vravím si, že zrejme to malo byť takto podelené,“ tvrdí.
O úspech pre slovenské farby sa pokúšal na štyroch olympiádach. V Turíne 2006 ho otec František ako hlavný kouč postavil do prvého útoku k Pavlovi Demitrovi a Mariánovi Gáboríkovi.
„Neskutočné, ako si rozumejú na ľade, vidia sa aj poslepiačky. Ide o jeden z najlepších útokov v histórii hokeja,“ rozplývali sa americkí komentátori z televízie ESPN. Elitná formácia dala spolu desať gólov, čo bolo viac, ako zvyšok mužstva dokopy. Trenčianska trojica však napokon zostala smutná, keď Slováci vo štvrťfinále prehrali s Českom.
Ešte väčšie sklamanie zažil Hossa vo Vancouvri 2010. Výber Jána Filca senzačne postúpil do semifinále, kde tesne podľahol Kanade a v súboji o bronz neskôr aj Fínsku.
„Na všetkých chalanov môžeme byť hrdí. Počas celého turnaja sme predviedli veľa dobrého. Tužili sme po cennom kove, preto sme zo štvrtého miesta veľmi smutní,“ reagoval Hossa, ktorý sa s deviatimi bodmi za tri góly a šesť asistencií stal druhým najproduktívnejším hráčom olympijského turnaja.
Foto: JOE KLAMAR / AFP / Profimedia
Úspešný podnikateľ
Na konci 2017 šokujúco prerušil kariéru. Dôvodom boli dlhodobé kožné problémy.
O rok neskôr hralo Chicago otvárací duel sezóny v Prahe a pozrieť sa prišiel aj trojnásobný víťaz Stanleyho pohára. „Už nebudem hrať hokej. Zdravie mám len jedno a to mi nedovoľuje vrátiť sa,“ ukončil všetky dohady o možno návrate.
Rodák zo Starej Ľubovne nebude jediným Slovákom medzi smotánkou. Prvým bol Stan Mikita, niekdajšia hviezda Chicaga. Do partie nezabudnuteľných ho síce zaradili v roku 1983 ako Kanaďana, legendárny útočník však nikdy nezaprel svoj pôvod. Aj vďaka nemu mal Hossa k Mikitovcom vždy dvere otvorené.
Čítajte viac Chára zhodil rukavice a naložil veľkému rivalovi. Už v 4. sekunde zápasu
„Porozprával mi veľa pekných príbehov. Bolo pre mňa cťou spoznať sa s takouto ikonou a navyše človekom, ktorý sa narodil na Slovensku. Poznal som aj jeho rodinu a dodnes som s ňou v kontakte,“ povedal starší z bratov Hossovcov pre portál NHL.com.
Druhým – nemenej slávnym krajanom – v Sieni slávy je od roku 1998 Peter Šťastný. S bratislavským rodákom a zámorskou superstar 80. a 90. rokov sa elitný krídelník stretol v reprezentácii, kde Šťastný pôsobil ako generálny manažér.
A čo robí Hossa dnes? Vo veľkom podniká. V logistike a distribúcii vlastných gastroproduktov. Jeho spoločnosť Hossa family má 350 zamestnancov a vlani vykázala obrat 35,5 milióna eur.
„Hoss the Boss“ – jednoducho úspešný v každom smere.
Marián Hossa v NHL
- Draftovaný v roku 1997 z 12. miesta.
- Kluby: Ottawa, Atlanta, Pittsburgh, Detroit, Chicago, Arizona.
- Štatistiky: 1309 zápasov, 525 gólov, 609 asistencií.
- Trojnásobný víťaz Stanleyho pohára.
- Päťnásobný účastník All-Star zápasov.
- Druhý v hlasovaní o najlepšieho nováčika sezóny 1998/99.