Úvahy o odňatí svetového šampionátu krajine, v ktorej dlhé roky pevnou rukou vládne prezident Alexander Lukašenko, považuje za miešanie politiky a športu. „Chápem však aj obavy IIHF o bezpečnosť športovcov,“ vraví skúsený kouč.
Ste v kontakte s ľuďmi z Bieloruska?
Ani veľmi nie. Maximálne s Andrejom Skabelkom, mojím bývalým hráčom, ktorý dnes trénuje Lokomotiv Jaroslavľ v KHL. O politike sa však príliš nerozprávame. Zhodou okolností sa mi predvčerom ozvala jedna bieloruská novinárka a pýtala sa ma na môj pohľad na situáciu v krajine i svetový šampionát.
Miestne médiá sú väčšinou na strane opozície, a keď som jej povedal svoj názor, že politika by sa nemala miešať do športu, mal som pocit, že sa jej moja odpoveď nepozdáva. Možno jej krivdím, keď však človek sleduje pokrytie udalostí tamojšími médiami, zistí, že je to viac menej jeden smer.
Máte pocit, že nereprezentujú väčšinu spoločnosti?
Keď som pred piatimi rokmi z Bieloruska odchádzal, väčšina stála na strane Alexandra Lukašenka. Za ten čas sa to však mohlo zmeniť, dnešnú situáciu si netrúfam hodnotiť.
O nedemokratických praktikách v krajine sa na Západe hovorí už roky. Ako to vníma miestna spoločnosť?
Nikto o tom nerozprával. Ľudia si žili svoj život a neriešili. Poviem vám jednu vec.
Foto: SITA, Ján Slovák
Vravte…
Za socializmu som ako aktívny hráč cestoval do Kanady či Spojených štátov, hrali sme proti Švédom, Fínom a Nemcom. Politika však nikdy nebola toľko na pretrase ako dnes.
Čoraz hlasnejšie sa hovorí o potrebe vziať Bielorusom svetový šampionát. Čo si o tom myslíte?
Zopakujem len, že politika nepatrí do športu. Navyše, v Bielorusku sú nádherné hokejové haly – nielen Minsk aréna, ale aj Čižovka – majú perfektnú infraštruktúru. Ľudia tam hokej milujú. Záujem by bol väčší ako na iných šampionátoch. Pochopiteľne, kvôli covidu sú aj tam v hľadisku výrazne divácke obmedzenia. Chápem však aj obavy IIHF o bezpečnosť športovcov v krajine. Treba brať do úvahy aj postoj niektorých federácií, ktoré majú problém s konaním MS v Minsku. Aby náhodou nedošlo k bojkotu.
Niektoré reprezentácie to už naznačili. Má význam podujatie usporiadať aj za takýchto okolností?
Ťažká otázka. Potom si však viem predstaviť, že v budúcnosti by si hocikto našiel akýkoľvek dôvod na bojkot, len aby zabránil usporiadaniu turnaja. Mimochodom, čo by sa stalo trebárs so Švédmi, ak by do Bieloruska nepricestovali? Padli by do najnižšej divízie?
Čiže by to bol precedens…
To, čo vravíte, znie rozumne.
O Alexandrovi Lukašenkovi je známe, že má rád hokej. Nepociťovali ste občas tlak na výsledky aj z politického prostredia?
Nie, nikdy. Možno som mal to šťastie, že sa nám mimoriadne darilo. Všade vládla spokojnosť. Aj s dianím v reprezentácii alebo v Dyname Minsk.
Ani sa z času na čas nepohyboval v hokejovom prostredí?
Do kabíny k nám nechodil.
Je Bielorusko hokejová krajina?
Je, ale trošku inak ako Slovensko. Ľudia nie sú zvyknutí na to, že by chodili na letisko alebo na námestie vítať hráčov. Všetci však hokej sledujú – aj babička na dedine vie, ako hral Minsk, či národný tím. Stalo sa nám, že aj dve hodiny po zápase ľudia čakali na autogramy.
Čo sa vám na práci v tejto krajine najviac páčilo?
Okrem toho, čo som už spomenul, azda Minsk aréna. Fanúšikovia, ktorí s nami jazdili aj do miest vzdialených tisíc kilometrov. Dokonca aj do Vladivostoku ich pár prišlo. Jednoducho spoločnosť tam hokeju praje. Viac ako na Slovensku. Síce aj my sme hokejový národ, tento šport milujeme, ale podľa mňa to nie je také dobromyseľné ako v Bielorusku.
Ak by Bielorusko prišlo o šampionát, ublíži to hokeju?
Trošku možno áno, ale že by tam tento šport skončil, tak to teda nie.