Tradičný klub po týždňoch v piatok opäť vykorčuľuje na súťažný ľad. Aj s veteránom Martinom Hujsom (41). „Možno to nevyznie najlepšie, ale v úvodných dueloch nepôjde až tak o výsledok,“ vraví skúsený útočník.
Aký z toho máte pocit?
Všelijaký. Bude to trošku trápenie, všakže? Ale mám sa vari sťažovať? Môžme byť radi, že sa vôbec začína, nevyzeralo to dobre. Všetko je lepšie ako tréning so šiestimi hráčmi na ľade.
To ste sa zrejme nakorčuľovali…
Ale kdeže (smiech). Veľmi sme to nepreháňali. Všetko s mierou.
Vlani ste si od hokeja dali ročnú pauzu. Ak by ste tušili, čo sa na jeseň bude diať, vrátite sa?
Bez debaty. Mal som to v pláne. Hokej je moja celoživotná vášeň. Avšak priznávam, mal som obavy. Vravel som si: takto predsa nemôžeš ukončiť kariéru. Našťastie sa to utriaslo. Uvidíme dokedy. Hádam tentoraz sezónu dohráme.
Dokážete sa v tejto situácii plne koncentrovať na hokej?
Ide to. Mám už svoje roky, dokážem sa s kadečím vyrovnať. Horšie je, že budeme hrať bez divákov. Zvláštny pocit.
Kazí vám to radosť z návratu?
Trochu áno. Hokej ma baví najviac na svete, ale keď ste zvyknutý makať pred publikom a odrazu na vás zívajú prázdne tribúny, hlava si s tým úplne nedokáže poradiť. Bude to smutné. Nech aj diváci nadávajú, ale najmä aby tam sedeli.
Konečne sa budete môcť navzájom počuť…
To je pravda. Vyniknú naše nadávky. Dobre, že vravíte, musíme si dať na to pozor (úsmev).
Premiér Matovič oznámil uvoľnenie pravidiel pre Slovenskú hokejovú ligu (SHL) pred týždňom. Dá sa za taký krátky čas vôbec pripraviť?
Pár zápasov nám potrvá, kým sa do toho dostaneme. Možno to nevyznie najlepšie, ale v úvodných dueloch nepôjde až tak o výsledok. Potrebujeme prax, chce to čas.
Čo ste robili počas voľných týždňov?
Každý deň som bol na štadióne, zišli sme sa s chlapcami v kabíne, trošku sme si zacvičili, niečo potrénovali. Všetko v obmedzenom režime – bola to skôr taká udržiavačka. Inak povedané: oddych.
Siahol klub hráčom na platy?
Na niečo áno, ale nič dramatické. Máme skvelé vedenie, robí, čo môže. Aj keď boli škrty, s nimi prišiel aj prísľub, že ak to bude možné, peniaze nám dodatočne vrátia. Niečo garantoval aj štát, bude záležať aj na tom, či dodrží sľub.
Máte spoluhráčov, ktorí si museli privyrábať aj inak?
Väčšina má okrem hokeja aj príjem z iného zamestnania. Vôbec sa tomu nečudujem, žijeme v neľahkých časoch, každý si musí pomôcť, ako vie. Chod mužstva je tomu prispôsobený – tak, aby sme sa aj na tréningu zišli v kompletnej zostave.
Nájdu sa medzi Skaličanmi aj takí, ktorí dnes zvažujú hokejovú budúcnosť?
Isteže, viem o nejednom. Dlho rozmýšľali, ako ďalej, nie je to vôbec jednoduché. Hokej je vášeň a tá ich jednoducho nepustila z ľadu. Nikoho som nemusel prehovárať.
Ak by ste dnes mali 20 rokov a vyhliadky pôsobiť iba na Slovensku, pokračovali by ste s hokejom?
O tom vôbec nepochybujte. Za hokejkou by som preskočil akúkoľvek prekážku. Treba však zdôrazniť, že podmienky sa zhoršujú, už ani v extralige to nie je ružové. Napokon, pozrite sa, čo sa deje v Liptovskom Mikuláši.
O SHL sa už dnes vraví, že funguje v poloprofesionálnych podmienkach. Nehrozí, že po pandémii z nej zostane iba amatérska súťaž?
Dúfam, že nie. Aj keď mnohé kluby dnes prežívajú, dohodli sa, že chcú hrať. To niečo znamená. Hádam sa všetko na dobré obráti. A ktovie, možno nás to aj posilní. Ale následky určite budú.
Mimochodom, ako sa hovorí v skalickej šatni?
(smiech) U nás len po záhorácky!
Ak príde niekto cudzí, rýchlo sa naučí?
Veru, máme aj cezpoľných. Niečo pochytili, no Záhorák dokáže prehodiť výhybku aj na slovenčinu. Len mne sa to za tie roky nikdy nepodarilo. Pokusy boli, ale nič z toho.
Ani v šatni Slovana, kde ste roky pôsobili?
Nie. Chlapci sa odo mňa učili, občas aj niečo nerozumeli. Dnes to mám ešte viac domotané, lebo žijem na Morave a tu sa hovorí podobne ako na Záhorí, ale predsa len trochu inak.
Skalickí rodáci často dohrávajú kariéru vo svojom meste. Viete si predstaviť niečo iné?
V jednom francúzskom klube mám stále dobré kontakty, v lete som tam pokojne mohol odísť. Ťapli sme si však s Mirom Lipovským a ja slovo držím. Mám síce roky, ale hokejové dobrodružstvo stále nevylučujem. Platí však, že s hokejom chcem skončiť doma.
Dočkáme sa ešte niekedy Skalice v extraligovom finále?
Ježiš, to by bola paráda. Ja to už na ľade zrejme nestihnem, ale keby sa tu niečo podobné podarilo, bol by som šťastný.
V závere septembra váš tím protestoval pred Úradom vlády – malo to nejaký efekt?
Vtedy áno. Potom však prišiel celoplošný lockdown a všetko sa zavrelo. Neviem, sám som zvedavý, čo nás čaká. Iba budúcnosť ukáže.
Máte chuť na nejaký odkaz pre ľudí v rozhodujúcich funkciách?
Radšej nie. Ešte by som niečo nepekné povedal.