V Česku, kde pôsobí, koronavírus na tri týždne zastavil hokejové dianie. Skúsený slovenský reprezentant v sobotu po dlhej pauze opäť vykorčuľuje na súťažný ľad.
„Radšej odohrať do konca novembra desať duelov ako žiadny. Sme pripravení na všetko, len aby sa už hralo,“ vraví obranca Karlových Varov.
Kapitán Komety Brno Martin Zaťovič opísal uplynulé týždne ako život od ničoho k ničomu. Aj vy to takto cítite?
Až také zlé to hádam nebolo. Sme profesionáli, máme šťastie, že nás hokej živí – v našich životoch vypĺňa pomerne veľké množstvo času a máme ho v hlave aj keď práve nehráme. Tentoraz sme mali priestor aj na iné veci. Ja som si vždy niečo našiel. Napokon, obmedzenia boli pre nás podobné ako pre väčšinu spoločnosti.
Nad čím ste intenzívne uvažovali?
Počas prvej som mal plnú hlavu, čo všetko to prinesie. Aké dopady môže mať pandémia nielen na hokej, ale aj na celú spoločnosť. Zo zdravotného i ekonomického hľadiska. Druhú vlnu som prijal ľahšie, menej sedím pred televíziou a už nesledujem všetky štatistiky. Neraz, keď počujem slovo koronavírus, akosi automaticky prepnem na niečo iné. Nieže by som nechcel byť v obraze, ale nerád by som venoval energiu iba jednej téme.
Čomu ste sa najviac venovali?
V nejakom režime sme predsa len trénovali aj naďalej, keď vyšlo slnko, bol som viac vonku. Neustále si niečo nájdem, okrem pohybu aj knihu alebo iný zaujímavý zdroj informácií. S bratom som riešil naše spoločné podnikanie, s rodičmi veci, od ktorých ma počas sezóny odbremeňujú. A napríklad teraz vo veľkom žijem americkými voľbami.
Aj ste si privstali a sledovali napínavé spočítavanie hlasov?
V noci nie, ale vždy večer poctivo sledujem štúdio Českej televízie. Vyzerá to tam veľmi zaujímavo.
Máte obavy, ako sa to za Atlantikom vyvinie?
Je to nepríjemná situácia, dospelo to do štádia, ktoré sme si asi všetci najmenej želali. Ktovie, čo sa môže stať. Spoločnosť je polarizovaná a ťažko nájde spoločnú reč. Nemám z toho dobrý pocit.
Je to ďaleko, ale tiež sa nás to dotýka…
Samotné sčítavanie hlasov nie, ale ak sa to tam zvrtne na ďalšie pouličné nepokoje, bude to problém nielen pre Spojené štáty. Ľudia žiaľ často čerpajú informácie z veľmi pochybných zdrojov, niečo podobné sa môže pokojne udiať kdekoľvek v Európe.
Aj na Slovensku máme tento problém, istá časť spoločnosti je príliš ľahko ovplyvniteľná a zbytočne radikálne nastavená. Rozhasená Amerika by veru nebol dobrý vzor pre nikoho.
Foto: TASR, Oliver Ondráš
Mimochodom, čo vravíte na vyjadrenie českého reprezentanta Dominika Hrachovinu, podľa ktorého je COVID-19 iba výmyslom médií?
Toto naozaj povedal? Osobne ho nepoznám, ale keď som ho párkrát po zápase stretol, pôsobil ako veľmi fajn chalan, sympaťák. Prekvapuje ma, že si to myslí. Nepovažujem sa za žiadnu veľkú autoritu a koniec koncov, aj ja som môžem mýliť, ale v tomto prípade sa s Dominikom rozhodne nestotožňujem.
Stretávate sa občas aj v šatni s konšpiračnými teóriami?
V Karlových Varoch mám veľa mladých spoluhráčov a keď niečo podobné utrúsia, je to väčšinou len v rámci zábavy. Ak by si mal niekto takýto názor obhájiť aj verejne, zrejme by si za ním už nestál.
Občas sa prihodí, že niekto niekde niečo započul, pustí to do éteru a polovica ho odbije, tá druhá začne diskutovať. Nikoho však necepujem, spoločnosť je už beztak rozdelená, skôr sa pýtam. Toto je najlepší spôsob, ako druhú stranu presvedčiť, že jej teória stojí na vode.
Ľudia, ktorí argumenty presadzujú zo všetkých najhlasnejšie, ich majú spravidla najslabšie a rýchlo skončia. Škoda, že úspešní a obľúbení ľudia vo svojej profesii sa často hlásia o slovo aj tam, kde nie sú doma. Predovšetkým na platformách bez oponenta.
Zasiahli by ste z pozície najskúsenejšieho hráča pri šírení hlúpostí?
Ak by to smerovalo k niečomu radikálnemu a navyše by som cítil, že ten človek to myslí vážne, ozval by som sa. Občas je správne takýchto ľudí spochybniť, inak by sa aj naďalej cítili priveľmi zaujímavo.
V kabíne je však predovšetkým zábava, keby som mal riešiť každú podivnú vec, ktorú z roztopaše niekto vypustí z úst, zabil by som tým priveľa času. Treba rozlišovať, čo je vážne a čo nie.
Foto: SITA/AP, Fredrik Hagen
Keď v Česku zastavili všetky profesionálne súťaže, bola v šatni témou aj politika?
Ono to je vždy tak – keď sa vás niečo priamo dotýka, vtedy to téma je. Ja som však toto rozhodnutie očakával. Česi sú iní ako Slováci, viac uvoľnení. Pred vzájomným zápasom cítiť na našej strane nervozitu a napätie, u nich nie – veci radi zľahčujú, sú jednoducho v pohode.
Na ľade je to fajn, proti nám sa im tento prístup zväčša vyplatí, ale v boji proti koronavírusu zrejme nie. Výsledok je ten, že slovenská liga pokračuje a tu sa dlho stálo.
Prekáža mi, že nič nevieme, sme v akomsi informačnom vákuu. Dlho sa iba špekulovalo, kedy sa začne hrať, potom aj motivácia k tréningu je menšia.
Hovorí sa, že české hokejové prostredie je už premorené. Platí to aj o Karlových Varoch?
Na začiatku sezóny sme si prešli obdobím, kedy sme boli všetci chorí. Netestovalo sa plošne, ale keď mal niekto príznaky, zostal doma. Ja som nemal problém, no v deň, keď sme mali hrať proti Sparte, viacerí hráči neprišli a ďalší poltucet povedal, že sa cíti zle.
Väčšina mala symptómy, o ktorých by ste povedali, že je to určite COVID. Testy však odhalili iba troch nakazených. Ktovie, možno sme si tým už prešli predtým. Teraz nám robili test na protilátky, uvidíme, čo sa dozvieme.
Aké to bude po dlhom čase vyjsť na súťažný ľad?
Nie ako na začiatku sezóny, ale oklamať sa to nedá – prvé zápasy budú akiste iné. Chvíľu sa debatovalo o tom, či by hráči nemali mať aspoň týždeň na prípravu, podľa mňa je to jedno. Štyri či sedem dní, na tom nezáleží, najviac nám dá aj tak až to pravé zápasové tempo.
A to bude veru poriadne – začne sa v rytme každý druhý deň…
Radšej odohrať do konca novembra desať duelov, ako žiadny. Navyše, často nás budú testovať, nie je to ľahké ani z logistického hľadiska. Sme však pripravení na všetko, len aby sa už hralo.
Foto: SITA, Martin Medňanský
Neavizuje váš klub finančné problémy?
Nejaké škrty sme akceptovali. Zatiaľ tieto veci nikto nedramatizuje, nie je to existenčná záležitosť, ak by to takto pokračovalo aj ďalej, mohlo by k tomu dôjsť.
Na začiatku pandémie ste povedali, že Slováci sú zodpovednejší ako Česi. Potvrdili nasledujúce mesiace vašu domnienku?
Nechcem byť povrchný, ale vírus je konkrétna vec, ktorá to potvrdzuje. Dám za to ruku do ohňa, že je to tak. Ale netuším prečo…
Pred týždňom prebehlo na Slovensku plošné testovanie na COVID-19. Bol by za riekou Morava väčší problém dostať ľudí na odberné miesta?
Prekvapilo ma, aká bola vysoká účasť. Keby si človek robil obraz iba na základe výstupov na sociálnych sieťach, povedal by si, že polovica Slovákov nepríde. Aj tu sa ukázalo, že najhlučnejšia skupina nie je ani zďaleka najväčšia.
Na druhej strane si treba priznať, že aktívni a pracujúci ľudia nedostali na Slovensku na výber. Ťažko povedať, ako by reagovali Česi, môj skromný tip však je, že by neprišli v takom hojnom počte.
Je správne, že sa od ľudí vyžaduje na verejných miestach certifikát?
Diskutabilná téma. Zvykli sme si na veľkú mieru slobody, je to hádam aj odraz toho, že sa máme dobre. Dnes sa však vyžaduje aj disciplína. Zrejme sme zhýčkaní, ide nám to akosi ťažšie. Som za rázny a plošne riadený spôsob boja proti pandémii, nič na náhodu.
Problémom je možno občas až chaotické riadenie vlády – aj preto sa časť spoločnosti radikalizuje. Chápem, že zvládnutie pandémie je extrémne náročná úloha pre každého, zároveň si však myslím, že správny líder by nemal vnímať pozornosť okolia ako to najatraktívnejšie, čo jeho funkcia prináša.
Bohužiaľ, na Slovensku sme denne svedkami silného egocentrizmu na najvyšších miestach a to situácii nepomáha. Keď spoločnosť nedokáže nájsť v nariadeniach jasný zámer, spolupracuje neochotne. Nerozumie rôznym odkazom, stavia sa na zadné.
Cieľ je teda správny, spôsob už pomenej. S certifikátmi to je ako s rúškami – chápem, že ľudia sú nahnevaní, ale keď sa nad tým zamyslím, je to až taký problém? Pre zdravých ľudí podľa mňa ani nie.
Pred pár mesiacmi ste povedali, že na Slovensku vám chýba absencia kritického myslenia a časté ohýbanie faktov. S hokejom ste pochodili veľa krajín, kde ste si povedali – toto by som chcel mať aj doma?
Vo Švédsku. Žijú tam neskutočne solidárni ľudia. Žiaľ, v uplynulých rokoch sa to začína obracať proti nim. Nemám nič proti globalizácii a kosmopolitizmu, je to logický dôsledok nášho vývoja, ale v tejto krajine v uplynulom čase narastá počet ľudí, ktorí ťažšie akceptujú tamojšie normy. A to je problém.
Foto: TASR, Martin Baumann
Severania sú veľmi nekonfliktní, často robia možné aj nemožné, len aby sa sporom vyhli. V tomto sa asi budú musieť zmeniť. Nehovorím o agresivite, ale o pravidlách, ktoré pomôžu aj nepôvodnému obyvateľstvu, ktoré s nimi nemá problém. Takých je väčšina. História nám už neraz ukázala, že princíp kolektívnej viny je to najhoršie, čo by budúcnosť mohla priniesť.
So Švédskom sú spojené aj vysoké dane – tie hokejisti nemajú v láske…
A to je ďalší paradox – cudzinci sú v tomto systéme zvýhodňovaní. Ja ako legionár s polročnou zmluvou som neodvádzal Švédsku také peniaze ako domáci hokejisti. Spoločnosť musí byť do istej miery solidárna so slabšími. Ak by som vedel, že moje dane odídu správnym smerom, vyššie zaťaženie by som bol ochotný akceptovať.
Roky ste pôsobili aj v Rusku, ktoré má nálepku nedemokratickej krajiny. Predsa len, je niečo, čo by ste odtiaľ preniesli aj sem, do strednej Európy?
Pravda, keď človek opustí Moskvu a vidí veľké sociálne rozdiely, je mu až smutno. Avšak prvá vec, ktorá mi napadne, je, že bežní Rusi sú nadštandardne vzdelaní. Ich všeobecný prehľad je neporovnateľný so Západom. Aj v konfrontácii s nami a Čechmi je cítiť nepatrný rozdiel.
Foto: Ľuboš Pilc
Okrem toho sú neskutočne priateľskí. Neraz som bol prekvapený, čo všetko sú ochotní pre mňa urobiť. Inde to tak nebolo, ani Švédi vás len tak nepustia za svoj prah, o Švajčiaroch nehovoriac – tam to bolo veľmi neosobné.
Ruská duša si vás prvý týždeň oťukáva a keď zistí, že ste v pohode, urobí pre vás čokoľvek. Dodnes tam mám veľa skvelých priateľov.
Prežívame veľmi netradičné obdobie – je to aj na niečo dobré?
Na povrchu vidíme samé negatíva, mnohí stratili prácu alebo sa o ňu boja. Domnievam sa, že po materiálnej stránke nepotrebujeme až toľko, ako sme si dosiaľ mysleli. Valec, ktorý sa rozbiehal do neuveriteľných obrátok, sa spomalil. Možno som idealista, ja však verím, že spoločnosť sa trošku upokojí. Potrebujeme to.