Miloš Říha bol svojský, iný ako ostatní. Pod prísnym zovňajškom sa ukrývala človečina. A milión príhod, ktoré zavše vyčarili úsmev.
Jednoducho kus chlapa, ktorý tvrdo pracoval, ale ktorý vedel ostatných pobaviť, takto si spomína na úspešného trénera Petr Nedvěd, legenda českého hokeja.
Zoznam vlastností, ktoré sa spájali s priezviskom Říha, je dlhý ako cesta z Bratislavy do jeho rodného Přerova. Bol vraj stará škola, neustále si presadzoval svoje. Tvrdohlavý ako… Azda aj preto bol taký úspešný.
S hráčmi to vedel
Nikto nie je doma prorokom. Ani Pytlák, ako ho mnohí volali, sa na domácej scéne úcty nedočkal. Možno až v posledných dvoch rokoch, keď mu vedenie českého hokeja zverilo reprezentáciu. Za zásluhy.
Aj preto, že práve neviedol žiadny iný klub. Zato na Slovensku alebo v Rusku, kde dlho trénoval, žal úspechy.
„V Rusku to pre cudzincov nie je jednoduché, uspeje len málokto, vydržia iba najlepší. A on bol jeden z najlepších v Československu. Vedel, kedy má pochváliť. S hráčmi to vedel,“ zaspomínal si pre iDNES.cz na veľkého kamaráta Vladimír Vůjtek.
Keď ho fanúšik či novinár sledoval na lavičke, vravel si, že je to cholerik. Po česky: horká hlava. Aj rozhodcovia, ktorí to s ním nikdy nemali jednoduché. Stačila obyčajná chvíľka a mohutná postava vzbĺkla. Pásikovaný dres bol preňho ako červené súkno.
„Miloš, veď ty tých rozhodcov zakaždým akurát poštveš proti sebe,“ neraz mu dohováral aj Vůjtek.
A Říha?
Glosoval klasicky říhovsky – trefne a vtipne „Ja viem, ja viem… Snažím sa, ale potom to na mňa aj tak vždy príde!“
Na Slovensku získal dva majstrovské tituly v rokoch 2002 a 2005.
„HC Slovan vyjadruje celej rodine a priateľom úprimnú sústrasť. Uznávaný český tréner sa veľkými písmenami navždy zapísal do histórie nášho klubu,“ napísal bratislavský klub na svojom oficiálnom webe.
Belasých spomienok s Říhovou pečaťou je veľa…
„Všetci si tykáme,“ hrmel jeho sýty hlas vo zvolenskej kabíne pre hostí v ozvene majstrovských chorálov.
Jeho zverenci doma prepásli prvý mečbal proti Zvolenu, a tak na rozhodujúci záverečný zápas finálovej série 2004/2005 cestovali za súperom. Už bez zraneného obrancu Višňovského. Oduševnená partia sa nakoniec tešila z víťazstva 3:1.
Říha vyobjímal všetkých svojich a vyzdvihol Šatanov prínos: „Kde som Mira potreboval postaviť, tam odviedol skvelú prácu, šiel príkladom, potiahol spoluhráčov.“
My si ťa kúpime
Kým v Slovane doznievala eufória z dramatickej série, Říha už letel do ruského Voskresenska za svojím prvým angažmánom v cudzine. V náročnom prostredí sa cítil ako ryba vo vode.
Keď prevzal moskovský Spartak so silnou slovenskou enklávou, ruskí hokejoví experti stručne konštatovali: Pokrok Spartaka je očividný.
„Na slovenských hráčov som sa spoliehal,“ vravel.
Foto: Pravda, Roman Benický
Keď súpera nevieme zdolať, kúpime jeho trénera. Zjednodušene – to si povedali v SKA Petrohrad, najbohatšom ruskom klube. Vo štvrťfinále play off 2011 ostal prekvapujúco na štíte nenápadného Říhovho Atlantu Mytišči.
„Dosiahli sme malý zázrak, nikdy naň nezabudnem. Pred mužstvom som padol na kolená, šlo to zo mňa spontánne,“ nadchýnal sa po vyradení najväčšieho favorita.
Po striebornej sezóne – vyhlásili ho v nej za najlepšieho trénera KHL – prikývol na ponuku Petrohradu.
Tak ako na Slovensku, aj v Rusku zanechal emotívny tréner nezmazateľnú stopu, o čom svedčia aj prejavy hlbokej sústrasti z klubov, v ktorých pán Miloš, ako ho volali, pôsobil.
Česť jeho pamiatke…