V obsiahlom interview pre Esquire, z ktorého priniesol ukážky aj portál iDnes.cz, hrajúca legenda nepochybovala o tom, že sa jej to podarilo.
„Predovšetkým vďaka tomu, že som sám sebe vždy veril, že na to mám. O tom, že by som hokej chcel hrať čo najdlhšie, som začal premýšľať až v neskoršej fáze kariéry,“ uviedol 48-ročný útočník.
Na ľade vždy sám
Je presvedčený o tom, že na vrchol ho okrem talentu dostala predovšetkým obrovská vôľa. Nikdy napríklad nemal osobného trénera.
„Prekonávať nechuť, únavu alebo bolesť je ťažšie, ako keď máš pri sebe oporu, ktorá ťa poháňa. Poznám veľa hráčov, ktorí sú na začiatku sezóny výborní, ale potom odpadávajú, pretože sa s tým zrazu musia popasovať sami. Na ľade si vždy sám. To je jeden z dôvodov, prečo trénujem sám,“ odtajnil.
Aj keď hokeju obetoval celý život, myslí si, že mohol dokázať ešte viac: „Mohol som obetovať oveľa viac. Mohol som viac trénovať. Vždy som trénoval tak, aby ma to psychicky nevyžmýkalo.“
Aj vďaka tomu nekončí ani necelé dva roky pred päťdesiatkou.
„Keď sa na tréning necítim o deviatej ráno, tak naň idem napríklad až o desiatej večer. Ale viem, že to urobím. Som na seba prísny. Tajomstvo mojej dlhovekosti je v tom, že som sa nikdy do ničoho nenútil,“ dodal.
Každý okamih naplno
Jágr nesúhlasí s názormi niektorých rodičov, ktorí nedávajú deti na šport, pretože sa boja, že by im mohli pokaziť mladosť.
"Keď máte šport radi, tak o nič neprichádzate. O čo som prišiel? Že som nemohol lyžovať? Tak si pôjdem zalyžovať v päťdesiatke a užijem si to oveľa viac.
Možno som mohol mať krajšie detstvo, ale nemusím štyridsať rokov sedieť v kancelárii a počúvať šéfa, ktorého neznášam," pokračoval rodák a majiteľ klubu z Kladna.
Jágr tiež čelí názorom, že by si hraním do neskoršieho veku mohol pokaziť reputáciu. Takéto úvahy odmieta.
"Život predsa nie je o tom ‚hýčkať‘ si nejakú povesť. Skončiť na vrchole je pekné, ale čo potom? Budem chodiť po svete a hovoriť ľuďom, že som bol dobrý? V tom šťastie nie je. Výhry, medaily, trofeje, povesť – načo to je? Nanič.
Chcem každý okamih prežiť naplno. Keby som dnes mohol všetko zahodiť a získať za to tých dvadsať rokov do konca života, keď by som si mohol hokej zahrať len tak pre radosť, bez váhania to urobím.
Aj keby som mal tú najhoršiu povesť na svete. To je mi úplne jedno. Aj tak raz umriete a neštekne po vás ani pes," uzavrel.