„Som plný nových poznatkov, ktoré chcem aplikovať do praxe. Trénovanie je môj život, energie mám na rozdávanie,“ vraví skúsený český odborník.
Ako sa zrodila vzájomná spolupráca?
Zavolal mi viceprezident a generálny riaditeľ klubu Dušan Pašek, ktorý mi s veľkým nadšením a profesionalitou predstavil projekt Capitals. Rozprával o cieľoch a plánoch do novej sezóny. Pamätám si ho ako aktívneho hokejistu, vždy bol férový. Jeho myšlienky ma zaujali natoľko, že som súhlasil s kontraktom.
Ozvali sa aj iní záujemcovia o vaše služby?
Mal som dve konkrétne ponuky. Prvá bola zo švajčiarskeho klubu Ambri-Piotta, kde som pôsobil v predminulej sezóne. Druhú mi ponúkli Capitals. Zopakujem, že hlavnú úlohu v tom, prečo som sa rozhodol pre Bratislavu, zohrala osoba Dušana Pašeka.
Je pravda, že nový angažmán odsúhlasila aj vaša manželka?
Podporovala ma v rozhodnutiach počas celej kariéry. V prípade Bratislavy to nebol problém, pretože som tu už pracoval a manželka sem za mnou vždy rada jazdila. Verím, že v tom bude pokračovať a že s Capitals budeme rovnako úspešní, ako sme boli so Slovanom počas prvej sezóny v KHL.
Máte povesť energického a temperamentného trénera. Neupozorňuje vás, aby ste boli pokojnejší?
O hokeji sa spolu rozprávame, ale moje metódy nikdy nehodnotí a ani do nich nezasahuje. Rovnako ako hráč, aj tréner dozrieva rokmi. Pripúšťam, že niektoré veci som sa naučil riešiť inak s rovnakým výsledkom. Hráči musia cítiť z práce kouča energiu, mentálnu i fyzickú silu, ktorá im môže a musí pomáhať.
V 66 rokoch už ľudia bežne chodia do dôchodku. Odkiaľ beriete energiu na pokračovanie v kariére?
Je to síce fráza, ale platí, že vek je len číslo. Vždy som mal dostatok motivácie, sily a energie na to, aby som mohol vykonávať povolanie trénera. Vo Švajčiarsku som načerpal nové poznatky, ktoré chcem pretaviť do praxe v novom pôsobisku.
V krajine Helvétov ste viedli dvadsiatku Ambri-Piotta. Budete si musieť opäť zvykať na seniorský hokej?
Som si istý, že to nebude žiadny problém. Pri výbere hráčov do 20 rokov som bol veľmi vyťažený tréner. Spôsob prípravy i práce je takmer totožný ako v profesionálnom mužstve. Pôsobil som aj na tamojšom hokejovom gymnáziu. Bol som v jednom kole, prakticky som nemal jeden voľný deň.
Ako chutí návrat do Bratislavy po šiestich rokoch?
Hoci odchod zo Slovana sa neudial za ideálnych podmienok, nikdy som nemal na Bratislavu negatívne spomienky. Platí to aj pre celé Slovensko, na ktoré som nezabudol. Vo väčšine prípadov som u vás prežil krásne chvíle.
Znamená to, že k Slovensku máte špeciálny vzťah?
Na začiatku som dostal ponuku z Košíc, potom od Slovana. V oboch kluboch sa mi páčilo a postupom času som si u vás vybudoval reputáciu. Myslím, že vzťah medzi mnou a Slovenskom je vzájomne pozitívny.
Je niečo, čo Slováci majú a Česi nie?
Slovenskí hráči sú agresívnejší, disciplinovanejší a vždy sa mi s nimi dobre komunikovalo. V hokejovom poňatí sú priamočiarejší, zbytočne nekomplikujú situácie. Je to niečo, čo tréner ocení.
Capitals sa páči váš prístup založený na tvrdej práci, profesionalite a disciplíne. Sú to vaše trénerské devízy?
Som rád, že tieto slová odzneli od vedenia klubu. Neviem si predstaviť, že hokejové mužstvo môže byť bez týchto atribútov úspešné. V dnešnej dobe sa počas prípravy vo veľkom využíva skauting, teoretická príprava či video. Ale podstata hokeja, ktorá platí prakticky od jeho vzniku, je stále veľmi dôležitá. Bez nej ostatné doplňujúce prvky prípravy nemôžu fungovať.
Čo hráčovi nedokážete odpustiť?
Absenciu aktivity, laxnosť a to, že nemá odvahu. Hokejista musí mať chuť pracovať. Tréner pracuje prevažne s mladými hráčmi, ktorým nesmú chýbať hokejové hodnoty či ambícia presadiť sa. Ako tréner som na striedačke na to, aby som im k tomu pomohol. K tomu potrebujem vzájomnú interakciu. Hráčom som nikdy nevyčítal taktické či technické chyby. Avšak keď hokejista nemá dostatočnú vôľu, chuť a charakter, je u mňa bez šance.
Na Slovane ste viedli mužstvo pred vypredaným publikom. Uvedomujete si, že v novej sezóne to môže byť odlišné, keďže Capitals zatiaľ trápi nezáujem bratislavského diváka?
Je mi jedno, či trénujem juniorku, Capitals alebo mužstvo KHL. Budem pracovať s rovnakým nadšením a energiou tak, ako sa na profesionála patrí.
Avšak diváci sú korením hokeja, hrá sa predovšetkým pre nich…
Súhlasím, samozrejme. Budem veľmi rád, ak si fanúšikovia nájdu cestu na štadión a povzbudia mužstvo v čo najväčšom počte. Je len na nás, aby sme ich prilákali výkonmi a výsledkami. Máme to vo vlastných rukách.
Čo treba urobiť, aby Capitals neskončili v nadnárodnej súťaži ako Slovan, ktorý pochovalo zlé hospodárenie a zvyšujúce sa dlhy?
Ekonomické zázemie v klube nedokážem ovplyvniť. Som presvedčený, že vedenie má dobrý plán a urobí maximum, aby sme boli v súťaži dôstojným partnerom vo všetkých smeroch. Na mne ako trénerovi bude ležať zodpovednosť, aby som s tímom prispel k naplneniu tohto cieľa.
Foto: SITA, Marián Peiger
Váš odchod zo Slovana v septembri 2014 je stále zahalený rúškom tajomstva. Prezradíte s odstupom času dôvod nečakaného konca?
Od tej doby už uplynulo veľa času. Už nie je dôvod, aby sme preberali staré záležitosti. Poviem to takto – každý tréner má v zmluve bod, ktorý mu umožňuje odchod z klubu. Využil som ho a zo Slovana vtedy odišiel.
Selekcia Jána Lipianskeho ako asistenta bola jasnou voľbou?
S Janom som pôsobil v Bratislave. Najskôr bol môj zverenec, potom súhlasil s pozíciou asistenta trénera. Som rád, že súhlasil aj teraz. Ako mladý tréner má veľký potenciál. Nepochybujem, že pri spoločnej práci využijeme aj jeho poznatky.
Akí hráči budú tvoriť kostru mužstva?
Bol by som rád, keby to boli najmä mladí hráči, ideálne do 24 rokov. V rakúskej súťaži totiž platí bodovací systém. Hráči sú hodnotení podľa veku, počtu odohratých zápasov a akejsi úspešnosti ich hokejovej kariéry. Starší hráči sa počítajú za štyri body, mladší hráči za nula. Celkový počet bodov v jednom tíme nemôže presiahnuť hranicu 60. Podľa tohto pravidla sa musíme zariadiť.
Súťaž je známa zámorským štýlom. Nebudú mať mladí Slováci problém s tvrdšou hrou do tela?
Ak chceme uspieť, musíme sa vyrovnať so všetkými špecifikami. Treba byť pripravení na to, že ako k nováčikom k nám nebudú rozhodcovia ústretoví. Počítam s tým, že hra v rakúskej súťaži bude tvrdšia, trochu zákernejšia. Musíme sa naučiť odpovedať na to hokejovými zbraňami.