Kto iný pozná lepšie nového člena Siene slávy NHL ako Tomáš Kopecký?
Keď mu spomeniete meno bývalého spoluhráča, chrlí jeden superlatív za druhým. V živote vraj nehral v útoku s lepším hokejistom, ako bol Hossa. Až za neho radí hviezdy – Patricka Kana či Jonathana Toewsa. „Obaja k nemu vzhliadali. Aj oni chceli byť ako Marián. Lebo Kane nikdy tak dobre nebráni a Toews – aj keď tvorí hru a je veľký bojovník – nie je taký komplexný,“ spomína útočník, ktorý v NHL odohral 578 zápasov.
O tom, že jeho kamarát z Trenčína sa dostane medzi hokejovú smotánku, vraj ani v najmenšom nepochyboval. „Išlo len o to, či ho vezmú hneď alebo neskôr. Keď som videl, kto bol nominovaný, tak som si vravel – pri všetkej úcte k ostatným legendám – kto, ak nie Marián?“ prezrádza.
Daj ho Hossovi!
Pár štatistík, ktoré urobili z Mariána Hossu hráča prominentného klubu: 1309 zápasov v NHL, 1134 kanadských bodov za 525 gólov a 609 asistencií. Až 245 plusových bodov a iba jedna sezóna, keď v štatistike +/- mal negatívne znamienko. Päť finálových sérií, tri najvzácnejšie poháre.
„Pozrite sa na jeho históriu. To je niečo neuveriteľné,“ nadchýna sa opakovane Kopecký.
„Predstavte si, pod akým psychickým tlakom bol. Dvakrát prehral vo finále a ľudia o ňom začali vravieť, že je prekliaty a nikdy nič nevyhrá. Neskutočne ho to hnalo vpred. Celé Chicago to videlo, kabína tým jeho úžasným prístupom nasiakla. Bolo to niečo – v dobrom slova zmysle – ako rakovina. Nalepilo sa to na nás a chceli sme podstúpiť to, čo on. Robili sme všetko pre úspech,“ dodáva.
Spomínate si ešte? Keď Hossa dvíhal nad hlavu prvýkrát Stanleyho pohár, dostal ho z rúk kapitána Toewsa. Hoci v Chicagu bolo mnoho hráčov, ktorí v klube pôsobili dlhé roky, na ľade aj tak znelo: „Give it to Hoss! (daj ho Hossovi!).“ Taký veľký vplyv mal jeho hokejový príbeh na kabínu jastrabov.
Prvým gratulantom k jeho veľkému postkariérnemu úspechu bol práve Kane. Pre zámorské médiá opísal 41-ročného Slováka ako skvelého hokejistu, ale ešte lepšieho človeka. Správna nálepka pre čerstvého člena Siene slávy NHL?
„Samozrejme. Môžete byť výborný hokejista, ale ak raz budete problémový človek s rôznymi excesmi, nikdy sa na prvú šupu do tejto spoločnosti nedostanete. Majo je stále ten istý chalan ako pred pätnástimi rokmi. Jeden skromný človek. Mali ho radi v Detroite aj v Chicagu. Všetci do jedného,“ pripomína Kopecký.
Ako Lidström
Hossa bol v kabíne skôr nenápadným typom lídra. Veľa toho vraj nenahovoril. „Niečo ako Nicklas Lidström v Detroite. Nebolo ho veľmi počuť, ale keď si už raz vzal slovo, všetci spozorneli. Tréner sa naňho mohol vždy spoľahnúť – v šatni možno vyznieval ako radový hráč, ale keď prišiel na ľad, vždy bola istota, že tam nechá sto percent,“ uznáva.
Ich cesty sa po sezóne 2010/11 rozdelili. Kopecký si to namieril na Floridu a jeho slávnejší krajan započal jazdu za ďalšími dvomi titulmi v zámorskej súťaži.
Mimochodom, získalo by ich Chicago aj bez Hossu?
„Ťažká otázka. Neviem, či by mali Blackhawks bez neho tri Stanleyho poháre, ale o jednom som presvedčený – na všetkých má obrovskú zásluhu. A dovolím si tiež povedať, že mladé chicagske hviezdičky popri ňom hokejovo vyrástli. Stali sa z nich lepší hráči. Aj z Kana, aj z Toewsa!“ povie rázne.
Jedna vec sú kanadské body, ale druhá obrovské penzum čiernej práce, ktorú odvádzal aj v obrane. V čom bol pre súperových hráčov najnepríjemnejší?
„Problémy im robil rýchlosťou, silou, priamym ťahom na bránku. Mal skvelú strelu, vynikajúcu korčuliarsku techniku – v najlepších rokoch to bol veľký a silný hráč, ktorého ste jednoducho nezastavili. Ako Pavel Dacjuk – nieže bol krok pred vami, ale dva kroky pred vašou myšlienkou,“ zasmeje sa Kopecký, ktorý si netrúfne povedať, v ktorej z týchto činností bol Hossa najlepší na svete.
Vystrúha mu však iný kompliment…
„Netvrdím, že by v niektorej z týchto vlastností nemal v hokejovom svete páru, ale výborný bol vo všetkom. Všade mal akoby 85 a viac percent. Tomu sa povie absolútne vyvážená hviezda. Jednoducho geniálny hráč,“ zamýšľa sa.
Boľavý Vancouver
Kopecký s odstupom času hodnotí roky po boku Mariána Hossu ako najlepšie hokejové obdobie v kariére. „V jednom útoku sme spolu s Toewsom začali nastupovať v treťom zápase finálovej série. Vtedy som si hokej doslova užíval. Bola v ňom skvelá chémia. Ja som chlapcom vybojoval puk a na konci zápasu som mal na konte dve prihrávky. A ani som pomaly nevedel ako,“ glosuje šťastné roky v Chicagu.
Keď sa povie Hossa, okrem komplexnosti a úspechov za oceánom napadne Slovákom ešte jedna, menej lichotivá záležitosť. Trenčiansky rýchlik nikdy neuspel na medzinárodnom ľade. Hoci Slovensko získalo na svetových šampionátoch štyri vzácne kovy, doma nemá ani jeden. Neškrie ho to?
„Keď spomíname, občas sa pritrafí, že na to padne reč. Na olympiáde vo Vancouvri bol bronz neskutočne blízko. Ale opýtajte sa ktoréhokoľvek hráča, ktorý tam bol a povie vám, že ho to neskutočne bolí. Ponesie sa to s nami do konca života,“ pripustí Kopecký, ktorý, nechcel zakončiť rozprávanie o hokejovom velikánovi touto neveselou bilanciou.
A tak si na záver neodpustil ešte jednu veľkú lichôtku. „Marián Hossa bol jedným z najkomplexnejších hráčov v histórii svetového hokeja!“