Prechod do života po kariére zvládol plynulo a priznáva, že hokej mu nechýba.
„Skončil som v správnom čase. Potvrdí sa mi to vtedy, keď občas vykorčuľujem na ľad s partiou kamarátov,“ vraví bývalý hokejista Ladislav Nagy (41).
Užívate si hokejový dôchodok?
Prvé tri mesiace som takmer nič nerobil, výborne si oddýchol. Mám viac času na rodinu a vlastné aktivity.
Ľahko sa zvyká na život bez bolesti?
Cítim sa výborne. Konečne ma nič nebolí. Telo už malo v posledných rokoch skutočne dosť. Tréningy a zápasy si vypýtali daň. Je rozdiel, keď hráte hokej ako dvadsaťročný a štyridsaťročný.
Kedy ste naposledy stáli na korčuliach?
Na hokej som úplne nezanevrel. Chodievali sme hrávať s partiou Jána Faitha. Sú v nej samí bývalí hokejisti, zápasy mali kvalitu. Chlapci hrávajú celý rok, ale ja si dám v lete pauzu.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Nerobilo vám problémy zaradiť sa do bežného života?
Prvé mesiace boli náročné. Musel som si zvyknúť. Zatiaľ sa učím, predsa je to nová situácia. Hokej bolo to jediné, čo som poznal. Venoval som mu všetok čas a energiu. Teraz je to iné. Viete, čo som zistil?
Vravte…
Že hranie hokeja je jednoduchšie ako reálny život. Človek v ňom musí vnímať a riešiť mnoho vecí okolo seba.
Prezradíte, čím si teraz zarábate?
Prenajímam skladové priestory. Mám aj pumpu a penzión, o ktorý sa stará manželka. Vždy sa nájde niečo, čo treba vybaviť. Do lanskej rozlúčky som sa venoval len športu. Teraz sa musím učiť nové veci, pomaličky sa do toho dostávam. Dôležité je, že ma to baví.
Chystali ste sa pomôcť košickému hokeju. Podarilo sa?
Je to téma, ktorej som vždy otvorený. Ale keď niekto nemá záujem, nebudem sa tlačiť tam, kde možno nie som vítaný. Samozrejme, v budúcnosti sa to môže zmeniť. Rád poradím či pomôžem.
Zamrzí, že materský klub o vás nemá záujem?
Košičania sa k svojim správajú zvláštne. Páči sa mi, ako funguje organizácia v Poprade – na rodinnom princípe. Hrá tam veľa hokejistov, ktorí majú s klubom väzby. V minulosti platilo, že keď v Košiciach žali úspechy, boli pri tom tunajší hráči. A to sa v posledných rokoch zmenilo. Vedenie ide iným smerom.
Platí, že trénerská kariéra vás neláka?
Áno. Ak chcete byť dobrý tréner, musíte to robiť na sto percent. Zase by som trávil veľa času bez rodiny. Nie je to nič pre mňa.
Schvaľujete zotrvanie Craiga Ramsayho vo funkcii reprezentačného kouča?
Craig je skúsený taktik, milý človek a dobre pracuje s hráčmi. Miro Šatan zvolil túto možnosť a myslím, že urobil správne. Uvidíme, či sa tento rok uskutočnia reprezentačné zápasy a či tréner vôbec bude pokračovať na slovenskej striedačke.
Ako bude vyzerať prvá extraligová sezóna po koronakríze?
Stále sme chceli viac zapracovať mladých hráčov a teraz je k tomu ideálna príležitosť. Veľa klubov sa doteraz spoliehalo na služby a výkony legionárov. Šancu dostanú mladíci. Môžu sa ukázať, predať do zahraničia, byť draftovaní. Kríza ovplyvní všetky kluby. Zatvoria kohútiky a budú šetriť.
Mal by klubom pomôcť štát?
Samozrejme. Česi dostali od vlády dotáciu na šport miliardu českých korún. U nás sa také nič nedeje. Stále počúvame, že nie sú peniaze. Tie však sú… Šport potrebuje financie, je dôležitý pre spoločnosť. Ak padnú kluby, deti nebudú mať kde trénovať. Verím, že extraliga sa začne s rovnakým počtom slovenských tímov ako sa skončila.
Čo si myslíte o návrhu maximálne tisíc divákov na zápasoch?
Ak to tak bude, tak veľké kluby ako Slovan a Košice môžu rovno zamknúť štadióny a odovzdať kľúče pánovi premiérovi. Príjmy zo vstupeniek tvoria nielen pre tieto dva kluby značnú časť rozpočtu. Som presvedčený, že nariadenie sa do októbrového začiatku ligy zmení.
Počet Slovákov v NHL klesá. Ako ho zastaviť?
Jedine systematickou prácou. Zaspali sme dobu a náprava nebude jednoduchá. Pred osemnástimi rokmi sme boli majstri sveta, potom získali ďalšiu medailu. Avšak nové štadióny nepribudli, infraštruktúra sa nezlepšila. Počet našich hráčov v profilige je tomu priamo úmerný. Pred dvoma dekádami nás tam bolo štyridsať, dnes asi piati. Procesy, ktoré majú pomôcť k náprave, sa už rozbehli. Začína sa intenzívnejšie trénovať s mládežou a pracovať na výstavbe štadiónov. Avšak na výsledky si počkáme.
Dohrá sa sezóna v zámorí?
Myslím, že nie. V USA je naďalej zložitá situácia v súvislosti s pandémiou. Neviem si predstaviť, ako by všetky tímy bývali na jednom mieste a hrali zápasy v dvoch halách. Prvoradé by malo byť zdravie hráčov. Po takej dlhej pauze hrozia zranenia.
Už ste videli finálnu verziu dokumentu Hokejový sen?
Kompletné dielo ešte nie. Už sa teším na premiéru v kine. Bude to zaujímavé, pretože si poriadne nepamätám, kde všade bol filmový štáb prítomný a čo som do kamery narozprával. Veľa ľudí nevie, čo hokejisti robia pred a po zápase, ako vyzerá príprava. Dozvedia sa to z filmu.
Pre koho je určený?
Verím, že si ho príde pozrieť čo najviac hokejových talentov a utvrdí ich v tom, aby pri svojom športe zostali. Hokej je krásny, len mu treba odovzdať maximum.
Jeden šampionát, dva príbehy
Dokumentárny film Hokejový sen (v kinách od 9. júla) zachytáva atmosféru MS 2019 na Slovensku prostredníctvom dvoch postáv, dvoch príbehov a dvoch hokejových generácií.
Prvá dejová línia sa točí okolo Ladislava Nagya, druhá je venovaná nádejnému mladému hokejistovi z východného Slovenska, 9-ročnému Jonášovi Pahulimu.
Foto: Bonton Films
„Film je plný kontrastov. Od ranného vstávania malého hokejistu, ktorého rodičia ťahajú z postele a vezú na tréning, po veterána, ktorý je frustrovaný, pretože jeho štart na domácich MS je ohrozený zranením,“ vraví autor námetu a spoluscenárista Dominik Kríž.
Režisér Marek Vaňous si spoluprácu s hokejistami pochvaľoval.
"Aj keď Laco Nagy prežíval posledné a poriadne náročné mesiace kariéry, stále náš nápad podporoval a bol nás ochotný pustiť do zákulisia.
Ešte väčší zázrak bol však malý Jonáš, nadšený, absolútne prirodzený. Aj vďaka nemu a jeho fantastickej rodine dnes všetci snívame náš filmový Hokejový sen," teší sa Vaňous.