Piešťany 1987: Zhasli svetlo a Kanadu radšej rýchlo vyviezli za hranice

13.05.2020 15:00
Piešťany 1987
Brutálna bitka Sovietov s Kanaďanmi v Pieštanoch 1987. Autor:

Bitky odjakživa patrili k hokeju. Obzvlášť o zámorských tímoch sa dodnes vraví, že keď im to nejde, vyvolávajú konflikty. Jednak oslabujú rozbehnutého súpera a na druhej strane sa pokúšajú nabudiť vädnúcu morálku vo vlastných radoch.

V roku 1987 – na majstrovstvách sveta juniorov v Československu – to však bolo inak. Kanaďania boli krok od zisku zlatých medailí, proti Sovietskemu zväzu viedli 4:2 a aj tak nasledoval konflikt, ktorý v hokeji nemá obdobu.

V Piešťanoch sa odohrala hokejová bitka storočia. A keď píšeme bitka, tak to myslíme doslova…

Všetko alebo nič

Boli to roky, keď sa hokejoví giganti preťahovali o status najlepších hokejistov na svete. Obe krajiny mali za sebou niekoľko all-stars súbojov. Raz uspeli jedni, potom zasa druhí. A napätie sa zakaždým stupňovalo.

A potom prišiel juniorský šampionát…

Prebiehal posledný deň turnaja. Hralo sa klasickým tabuľkovým spôsobom, vyhrá ten, kto bude mať na konci podujatia najviac bodov. Kanaďania potrebovali triumfovať, aby získali zlato, Sovieti ho už mať nemohli. V zásade im už o nič nešlo… Alebo?

Už od úvodu sa to hemžilo kadečím – od pekných akcií po škaredé zákroky. Keď v piatej minúte otvoril Theoren Fleury skóre stretnutia, oslavoval veľmi nešťastne. Kĺzal sa na kolenách a hokejkou imitoval streľbu z automatickej zbrane. Dokonca aj šéf amatérskeho hokeja v Kanade Murray Costello označil toto gesto za veľmi nevhodné. Prirovnal ho k prvotnej iskre, úplne zbytočnej – bez akejkoľvek úcty.

Prvá tretina pokračovala v nastolenom trende – sekanie, držanie, bránenie. Kanaďania viedli po nej 3:1 a keď Fleury schádzal z ľadu, pre televíziu CBC v krátkom interview povedal: „Chlapci si idú po zlato. Všetci sú nabudení. Je tam veľa emócií. Ťažký zápas, nemôžem tomu uveriť. Toľko emócií. Toľko napätia.“

Zlomený nos, ovisnuté rameno

Na začiatku druhého dejstva bol pokoj. Aréna si chvíľkou ticha pripomenula štyroch hráčov amerického futbalu, ktorí v tých dňoch za oceánom zahynuli počas cesty na zápas. Emócie tak opadli. Aspoň na päť minút.

V tej šiestej rozhodca vylúčil po dvoch hráčoch na oboch stranách. Kanaďania aj Rusi dali po góle, stav bol 4:2. Blížila sa polovica zápasu.

A potom sa to celé začalo…

Šesterikov sa zrazil so Sanipassom a prvá šarvátka bola na svete. Potom si Soviet Pavel Kostičin na ľade našiel Fleuryho a sekol ho obomi rukami – to už bola druhá bitkárska dvojička.

Za pár sekúnd boli na ľade obe striedačky.

Zámorské televízne štáby radšej zaradili reklamný blok, ale aj po ňom sa pokračovalo. Keď sa kanadský komentátor Don Wittman po chvíľke prihovoril divákom, povedal: „Nuž, mali sme tu poriadnu potýčku.“

A pokračovalo sa aj v priamom prenose…

Vyplo ich až svetlo

Mike Keane si na ľade našiel Valeria Zelepukina a bil sa s ním akoby šlo o titul svetového šampióna v boxe. Na opačnej strane klziska Vladimir Konstantinov dal Hawgoodovi takú hlavičku, že mu zlomil nos. Brendan Shanahan tento úder neskôr opísal ako najlepšiu hlavičku, akú kedy videl.

A Stéphane Roy? Toho si podávali dvaja Sovieti naraz…

„Pamätám si, že Zelepukin utrpel zranenie a kľačal na kolenách s vykĺbeným ramenom. Jeden z Kanaďanov k nemu prišiel a začal do neho udierať. My v Sovietskom zväze sme na takéto bitky zvyknutí neboli a tak sme nevedeli, čo máme robiť. A nič nerobili ani rozhodcovia. Valerij sa začal brániť, pričom ruka mu visela ako odtrhnutá,“ loví v pamäti legendárny Sergej Fiodorov.

Na ľade bolo v jednej chvíli dvanásť takýchto párov a rozhodcovia sa mohli aj zblázniť. Nemali šancu tento konflikt urovnať. Československí usporiadatelia ich rýchlo odviedli z ľadu a správcom haly nariadili, aby vypli svetlo.

Piešťanskí diváci nechápali, čo sa deje. Pískali, bučali a skandovali: „My chceme hokej, my chceme hokej.“ Keď sa vášne aspoň čiastočne upokojili, IIHF zápas predčasne ukončila.

Narýchlo zvolala v hale krízový míting, aby rozhodla, ako naložiť s incidentom. Každý tím mal na ňom svojho zástupcu, všetkému predsedal prezident IIHF Günther Sabetzki.

Delegáti sa na stretnutí pomerom hlasov 7:1 vyslovili za vylúčene oboch tímov z turnaja. Na stupňoch víťazov tak stáli Fínsko, Československo a Švédsko.

Autobusom rýchlo za hranice

Po hlasovaní vylúčila IIHF Sovietov z banketu, ktorý nasledoval po ukončení turnaja, Kanaďania tam však mohli ísť. Nemali však záujem a tak im usporiadatelia odporučili, aby do pol hodiny opustili halu. Tam ich už čakala armáda a vyprevadila ich za hranice Československa.

„Báli sme sa toho, čo nás čaká po návrate domov. Neskôr sme si totiž uvedomili, akú obrovskú hanbu sme urobili svojej krajine. V autobuse vládlo hrobové ticho. Na to si spomínam veľmi dobre,“ spomína Brendan Shanahan.

Obe federácie sa následne obviňovali z toho, že stratili nad sebou kontrolu. Sovietsky predstaviteľ Anatolij Kastriukov vinil kanadského trénera, že prebehol na lavičku súpera a úderom do žalúdka knokautoval jedného zo sovietskych lekárov.

Kanaďania zasa ukazovali prstom na Davydova, ktorý sa ako prvý hráč z lavičky zapojil do konfliktu. Komentátor CBC Don Cherry dokonca prišiel s konšpiráciou, že Sovieti vyvolali konflikt úmyselne, aby pripravili súpera o zlato.

A čo rozhodcovia?

V Piešťanoch bolo tak dusno, že na svete vraj nájdete iba jediného človeka, ktorý vám dnes povie, že potýčke medzi veľkými rivalmi sa dalo predísť. Je ním Fín Peter Pomoell. Čiarový rozhodca v onom zápase.

Skúsený arbiter tvrdí, že vývoj udalostí by bol iný, ak by IIHF nezverila duel do rúk hlavného rozhodcu Hansa Ronninga. Vybral si ho údajne René Fasel, súčasný šéf svetového hokeja.

Pomoell tvrdí, že od začiatku vedel, že hala stojí na sude s výbušninou, ale Ronning si to akosi neuvedomoval. „Ak by sa pred úvodným buly prihovoril trénerom a kapitánom a požiadal ich o súčinnosť, všetko mohlo byť inak,“ vraví Fín.

„Pred zápasom som sa ho dokonca pýtal, či mu môžem pomáhať pri kľúčových verdiktoch a porušovaní pravidiel, ale odpovedal mi, že nie. V tom čase som už mal za sebou šesť svetových šampionátov a nejeden duel medzi Kanaďanmi a Sovietmi. Tieto dva tímy spravidla predvádzali najlepší hokej, no zároveň boli občas neukočírovateľné. Ja som to vedel, Ronning zrejme nie. Jednoducho moju pomoc odmietol,“ spomína Pomoell.

10. Jevgenij
		Malkin
9. Mats
		Sundin
+78. Sergej
		Fjodorov

Fín vraví, že už pred stretnutím mal zlé tušenie. Bola to vraj tá najhoršia možná kombinácia. Jeden tím bojoval o všetko – šlo mu o zlaté kovy, tomu druhému šlo už iba o česť.

„Môj zlý pocit sa znásobil hneď po buly. Hneď po ňom nasledoval neuveriteľný krošček od Kanaďana na Sovieta. A Ronning neurobil nič. A pritom to videl, veď sa to udialo pred jeho očami. Takto to pokračovalo celú prvú tretinu,“ prezrádza vtedajší čiarový rozhodca.

Fasel zúril, hlavný bol v šoku

Ten hlavný bol vraj po zápase zdrvený a nepreriekol ani slovo. „Neplakal, ale prežíval obrovský šok. Keď do šatne vtrhol Fasel, kričal ako zmyslov zbavený,“ poznamenáva.

Fínova kariéra na medzinárodnej scéne naďalej pokračovala, ale o Ronningovi viac počuť nebolo.

Teda aspoň priamo na ľade, lebo k zápasu sa po dlhých rokoch predsa len vyjadril. „Bola to chyba trénerov. Disciplína v mužstve je ich zodpovednosť. Oni mali zakročiť. Toto by sa medzi profesionálmi nestalo. Hráči boli mladí a pod veľkým tlakom. Samozrejme, je to aj ich chyba, ale vinil by som ich len čiatočne,“ tvrdí muž, ktorý držal nad zápasom dirigentskú taktovku.

Z celého incidentu obvinil Kanaďanov, lebo podľa neho to boli práve oni, čo skočili na ľad ako prví. „A dodnes netuším prečo, veď mali šancu vyhrať zlato,“ dodáva Ronning.

Nech to už bolo tak, či onak, bitka storočia mala predsa len aj jedno pozitívum. V Kanade zvýšila prestíž juniorských majstrovstiev sveta v hokeji. V súčasnosti je tento turnaj v prvej desiatke rebríčka najsledovanejších športových podujatí roka.

Analytikovi kanadskej televízie CBC Donovi Cherrymu zasa jeho ohnivý patriotizmus v pozápasovom komentári priniesol medzi kanadskými fanúšikmi prudký nárast popularity.

A napokon – viacerí hráči z tohoto zápasu hrali neskôr v NHL. Medzi inými Brendan Shanahan, Theoren Fleury, Sergej Fiodorov či Alexandr Mogiľnyj.

A neraz aj v jednom tíme. No verili by ste tomu?

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#ruskí hokejisti #kanadskí hokejisti
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku