„Otec je Poliak, mama Slovenka. Vo vzťahu k obom krajinám to mám však vyriešené férovo. Keď vyhrávajú Slováci, tak som Slovák, ale keď Poliaci, teším sa s nimi,“ vraví útočník Unie Osvienčim, ktorý o účasť v Pekingu zabojuje aj proti rodnej krajine. Ďalšími účastníkmi kvalifikácie budú Bielorusko a Rakúsko.
Počet striel vyznel jednoznačne v prospech Kazachstanu 53:17. Koľkokrát v kariére zažije hráč takýto zápas?
Toto bola moja premiéra, nič podobné som ešte nezažil. Navyše to pre Poľsko nebol obyčajný triumf, na niečo takéto sme dlho čakali. Kazachovia nielenže 53-krát ohrozili nášho brankára, mnoho ďalších pokusov sme im zblokovali. Ak existuje hokejový boh, potom stál na našej strane. Aspoň na chvíľu bol Poliak.
Postup vám vychytal brankár amerického pôvodu John Murray. Vedia bežní Poliaci, kto to je?
Poľsko je rozdelené. Väčšina hokejových klubov sa nachádza na juhu – pri hraniciach so Slovenskom. Ľudia tam fandia a verím, že mnohí ho registrujú. V Tychách, kde hráva, by ho spoznali aj na ulici.
O olympiádu zabojujete aj proti Slovensku. Veríte si?
A čoby nie? Veď v pozícii outsidera sme už boli, Kazachstan proti nám nastúpil so sedemnástimi hráčmi z KHL. A vidíte, ako to dopadlo. Hokej je stále iba šport a všetci vieme, ako to chodí. Nemáme čo stratiť.
Na šampionáte v roku 2002, keď Slováci viedli nad Poliakmi 7:0, komentátor kričal: Jeszcze jest nadzieja! (ešte je nádej, pozn.) Znamená to, že sú veční optimisti?
Trošku to prepískol. Zrejme to príliš prežíval (smiech). Poliaci sú ako ktokoľvek iný – veria, že zvíťaziť sa dá aj nad silnejším. Platiť to bude aj na kvalifikačnom turnaji – o Peking budeme bojovať.
V drese Slovenska budú môcť nastúpiť aj hráči z NHL. Máte medzi nimi svoj vzor?
V juniorke Trenčína som sa stretol s Markom Daňom aj Tomášom Tatarom. Sú to kamaráti, mojimi vzormi boli Marián Hossa, Pavol Demitra a Marián Gáborík.
Foto: Archív M. P.
Aký ohlas vyvolal váš postup?
Informácia sa objavila v médiách. Ale žiadne obšírne reportáže som nezaregistroval.
Takže hokej sa na titulné stránky novín nedostane?
Prednosť majú predovšetkým futbal a volejbal. Pravda, zmienku v nich síce nájdete, ale celú stranu v denníku Gazeta Wyborcza zrejme nie. Ľudia sa ma pýtajú, prečo o našom úspechu informujú na Slovensku viac ako doma v Poľsku. Neviem, čo im mám na to povedať. Azda len to, že Slovensko je hokejová krajina a týmto športom žije.
Aký hokej sa hrá v Poľsku?
Mimoriadne fyzický. Veľa sa korčuľuje. Hokej sa tu posúva míľovými krokmi. S Osvienčimom sme prehrali v Banskej Bystrici iba o gól, Nitra podľahla vo finále Vyšehradského pohára Jastrzebiu. V lige zrušili strop pre počet cudzincov, mladí Poliaci to síce majú ťažšie, ale v súťaži je teraz mnoho kvalitných hokejistov. Pôsobím tu desať rokov a tabuľka nebola nikdy taká vyrovnaná ako dnes.
A čo zázemie?
Je tu veľa peňazí, do športu sa mohutne investuje, ale s hokejom je to napriek tomu biednejšie. Všetky kluby sa musia spoliehať na podporu samosprávy. Tak ako na Slovensku, aj tu je niekoľko pekných arén. Ale nájdu sa aj šopy. Halu ako v Bratislave či Košiciach nemáme. V Katoviciach sa budú hrať tento rok majstrovstvá svete III. divízie – zápasy budú prebiehať v modernej multifunkčnej hale Satelita. To už bude iná káva.
Zahráte si čoskoro proti Slovensku aj medzi elitou?
Ťažko povedať. Tento rok budeme hrať doma a radi by sme postúpili aspoň do druhej ligy. Potom sa uvidí. Všetko bude záležať na tom, ako sa tu bude pracovať s mladými hokejistami.
V nedávnej minulosti mali Poliaci dvoch hráčov v NHL – Mariusza Czerkawskeho a Krzysztofa Oliwu. Vyrastá už ich nasledovník?
Možno, ale neviem o ňom. V zámorí hrajú dvaja mladí hráči, ale v nižších súťažiach. Málo sa o nich vie, skoro vôbec sa o nich nepíše. Nie je to ako na Slovensku.