Českú reprezentáciu ako tréner priviedol v roku 1998 v Nagane k historickému olympijskému zlatu a o rok neskôr aj k titulu majstrov sveta. Úspešný hráč a tréner by sa v nedeľu 26. januára, nebyť tragickej automobilovej nehody z roku 2004, dožil 70 rokov.
Väčšinu aktívnej kariéry odohral v drese CHZ Litvínov, ale svoj talent predviedol aj v zámorskej NHL ako hráč tímu Vancouver Canucks.
Do histórie svetového hokeja sa zapísal tiež ako jeden z prvých Európanov v NHL, ktorý podpísal trénerskú zmluvu so zámorským klubom. V rokoch 1999 až 2001 viedol najprv ako asistent a v roku 2001 aj ako hlavný tréner Pittsburgh Penguins.
Do Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) ho uviedli v roku 2002. Od roku 2008 sa jeho meno vyníma aj v zozname členov Siene slávy českého hokeja.
Český prezident Václav Havel dal v roku 1999 Ivanovi Hlinkovi Medailu Za zásluhy. Jeho meno nesie litvínovský hokejový štadión a v apríli 1998 sa stal aj čestným občanom Litvínova. Pred štadiónom stojí tiež socha zobrazujúca jedného z najúspešnejších českých hokejistov a trénerov.
Ivan Hlinka sa narodil 26. januára 1950 v Moste. Hokejovo však vyrastal v neďalekom Litvínove. Do kolotoča najvyššej československej súťaže v drese „chemikov“ naskočil v roku 1966 proti Pardubiciam, keď nemal ešte ani 17 rokov. Vo svojej prvej sezóne vo federálnej lige strelil štyri góly.
Už v nasledujúcom ročníku dal 15 gólov a zaradil sa na tretie miesto strelcov v litvínovskom tíme. V tretej sezóne nastrieľal už 21 gólov a v ročníku 1970/1971 sa stal najlepším strelcom tímu. Aj preto už v 20 rokoch nosil dres s kapitánskym céčkom.
Sezónu 1978/1979 absolvoval v Dukle Trenčín, po ktorej sa opäť vrátil do Litvínova, kde hral do roku 1981. V tomto období, predtým ako odišiel do NHL, dosiahol 23 hetrikov a celkovo nastrieľal 305 gólov.
V roku 1981, keď mal 31 rokov, odišiel do NHL, kde hrával za Vancouver Canucks, za ktorý nastúpil v 153 zápasoch a strelil 45 gólov. S mužstvom postúpil v roku 1982 aj do finále Stanleyho pohára.
Pre zdravotné problémy s chrbtom sa v roku 1983 vrátil do Európy a do roku 1985 hral za švajčiarsky EV Zug, kde aj ukončil bohatú hráčsku kariéru.
Vo federálnej lige v 19 sezónach odohral 544 zápasov a dal 347 gólov. V roku 1975 sa stal najproduktívnejším hráčom ligy, ocenenie Zlatá hokejka dostal v roku 1978. V rebríčku členov klubu hokejových kanonierov patrí Hlinkovi piate miesto za 347 gólov strelených v lige a 132 v reprezentačnom drese.
Tak ako klubovú mal Ivan Hlinka aj bohatú reprezentačnú kariéru. Najcennejší dres si prvýkrát obliekol 12. marca 1969 v Prahe proti Kanade. Československo naposledy reprezentoval 26. apríla 1981 v Göteborgu na majstrovstvách sveta proti Sovietskemu zväzu. Za Československo celkovo odohral 256 duelov, v ktorých strelil 132 gólov.
V reprezentačnom drese získal tri tituly majstra sveta, v roku 1972 v Prahe, o štyri roky neskôr v Katoviciach a v roku 1977 vo Viedni. Zo zimných olympijských hier) v Sappore 1972 si odniesol bronz a na olympijskom turnaji v Innsbrucku 1976 získal striebro. Hlinkovu reprezentačnú kariéru zdobia aj päť strieborných a tri bronzové medaily zo svetových šampionátov. V rokoch 1977 až 1980 bol kapitánom československého výberu.
Nemenej úspešnú trénerskú kariéru začal v roku 1985 Litvínove. Viedol aj nemecký Freiburg (1989–1990), potom opäť Litvínov (1990–1994). V roku 1999 odišiel do zámorského Pittsburghu Penguins, kde bol do roku 2000 asistentom Herba Brooksa. V rokoch 2000 až 2001 bol hlavným trénerom „tučniakov“, čím sa spolu s Fínom Alpom Suhonenom (Chicago Blackhawks) zaradil medzi prvých Európanov, ktorí z pozície hlavných trénerov viedli tím NHL.
Sezónu 2002/2003 absolvoval ako tréner na lavičke ruského Avangardu Omsk.
Na reprezentačnej úrovni začal pôsobiť od roku 1991 a už o rok neskôr priviedol československý tím spolu s Jaroslavom Walterom k bronzovým medailám na ZOH v Albertville. V roku 1992 získal s československou prezentáciou aj bronz na MS, ktoré sa konali v Prahe a v Bratislave.
Po rozpade Československa priviedol českú reprezentáciu v roku 1993 k bronzu na svetovom šampionáte v Nemecku. K českému národnému tímu sa po trojročnej pauze vrátil v roku 1997 a z MS vo Fínsku si pod jeho vedením Česi odniesli opäť bronz.
Už o rok nato však priviedol Ivan Hlinka český národný tím k historickému zlatu na ZOH v Nagane, na ktorých sa prvýkrát zúčastnili aj hráči NHL. Český výber nepatril medzi favoritov, ale na ceste za zlatom v play off postupne vyradil Spojené štáty americké, Kanadu a vo finále zdolal Rusko. Po historickom olympijskom zlate získali Česi pod vedením Hlinku v roku 1999 titul majstrov sveta v Nórsku.
Vyštudovaný ekonóm a absolvent odboru trénerstva na Fakulte telesnej výchov a športu Univerzity Karlovej bol dvakrát ženatý. Z prvého manželstva mal syna Ivana Hlinku.
Legendárny hráč a tréner Ivan Hlinka, ktorého prezývali „Hlína“ či „Šéf“, zomrel 16. augusta 2004 v Karlových Varoch na následky autonehody.