Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Ženský hokej je krajší. No v šatni si treba dať pozor na jazyk

Ak by platilo - ako na Nový rok, tak po celý rok - tak mladé slovenské hokejistky do 18 rokov by sa nemali na čo tešiť. Hneď na začiatku toho aktuálneho prehrali na domácom šampionáte rozhodujúci barážový duel a vypadli z A-kategórie majstrovstiev sveta. Z klubu elitných, v ktorom sa predstavili vôbec prvýkrát.

21.01.2020 05:00
Sofia Vysokajová Foto: ,
Sofia Vysokajová na nedávnych MS hráčok do 18 rokov.
debata (6)

Chvíle po záverečnom klaksóne boli náročné. Zábery uplakaných dievčat obleteli celé Slovensko. Ako jedna z mála udržala slzy kapitánka Sofia Vysokajová (17).

„Na mňa to doľahlo až neskôr. Uvedomila som si, že to bol môj posledný turnaj v kategórii osemnástok a k záchrane sme nemali vôbec ďaleko. Odvtedy neprešiel deň, aby som si na to nespomenula. Stále to bolí,“ vraví obrankyňa.

Znamená to, že na sviatky nebudete spomínať v dobrom?

Vôbec nie, nespája sa mi s nimi žiadna negatívna myšlienka. Napokon, odohrali sme vyrovnané partie so špičkovými družstvami. Uvedomme si, že sme ôsme na celom svete – to vôbec nie je zlé. Dokonca aj samotné sviatky som si stihla užiť. Na Štedrý deň som bola ešte doma s rodičmi – aj darčeky som si rozbalila. Nebolo tam nič hokejové, skôr také babské veci.

Ako sa dostane dievča z Trebišova k hokeju?

Za všetko môže brat, ktorého tento šport lákal už odmalička. Bol veľmi šikovný, v niektorých momentoch aj dosť hyperaktívny. Raz si ho na klzisku v Trebišove všimol tréner a pozval ho na tréning. A keďže ja, mladšia sestra, som bola jeho večný prívesok, nasledovala som ho. Spočiatku to nebolo o hokeji – bola som veľmi maličká. Nemala som výstroj ani hokejku, skôr som sa v starých otepľovačkách šuchtala popri mantineli. A – pochopiteľne – okolo boli samí chlapci.

Príbehy najlepších slovenských hokejistov sa spravidla začali na dvore pred činžiakom…

Ten môj je v zásade rovnaký. Aj my sme sa stretávali pred domom na ulici. Robila som všetko, čo ostatní – hokej a keď sa oteplilo, aj futbal. K športu som mala vždy blízko.

Športový obojživelník ako kedysi Jozef Golonka?

Veru, dodnes na jednom z portálov svieti moja futbalová registračka. Hrávala som ho aj súťažne. Okrem Trebišova som reprezentovala aj svoju školu. Dokonca sme boli majsterky Slovenska v malom futbale. Ale keď sa nad tým zamyslím, hokej ma vždy viac priťahoval. Bol akousi láskou na prvý pohľad.

Ste skôr chlapčenský typ?

S takýmto profilom by som asi ťažko vysvetľovala, že nie som. A predovšetkým by to nebolo ani úprimné. Mám iné záujmy ako väčšina mojich rovesníčok – zatiaľ čo ony skákali cez gumu, ja som bola skôr na kolektívne športy.

Ako reagovalo vaše okolie?

Nikto neprevracal očami. So začudovanými reakciami som sa veľmi nestretávala, zovšadiaľ prichádzali skôr podpora a obdiv. Najbližší mi však neustále opakovali, aby som sa tam nedolámala. Spočiatku mali strach.

Ani vás neprehovárali na krasokorčuľovanie?

(veľký smiech) Mňa? Ale kdeže, ani nápad. To by bolo iba jedno veľké trápenie. Nikdy som nemala na sebe obuté krasokorčuliarske korčule.

Sofia Vysokajová. Foto: TASR, Pavol Zachar
Sofia Vysokajová Sofia Vysokajová.

Ženský hokej má svoje špecifiká – okrem iného je zakázané aj narážanie. Nestretávate sa aj s názorom, že to už nie je hokej?

Zatiaľ nie, ale pripúšťam, že sa mi to pokojne môže stať. Mám už prichystanú odpoveď. Ženský hokej je krajší ako chlapský, lebo sa v ňom neútočí do tela – naopak, vyniká v ňom hokejovosť. A o tom to predsa je.

Nastupujete aj proti chlapcom?

Hrávam za ŠKP Bratislava, ale sezóna v ženskej európskej súťaži sa nám už skončila. Teraz zasa súperíme v lige s kadetmi – baby proti chlapčenským mužstvám. Je to iné, ale mám to rada. Ani hra do tela mi nerobí problém. Pochopiteľne, vždy záleží na konkrétnom súperovi. A tiež na rozhodcovi. Proti chalanom zväčša musíme siahnuť na dno svojich síl, lebo sú vyspelí, silní a rýchli.

Berú na vás ohľad?

Nájdu sa aj takí, ktorí príliš neriešia, že proti nim stoja dievčatá. Ale k šarvátkam ešte nedošlo.

Je dievčenský kolektív rovnako drsný ako chlapčenský?

S chlapcami v tíme som hrávala iba futbal, ale porovnať to predsa len môžem. Medzi dievčatami si treba dávať väčší pozor na jazyk – ženský kolektív je o niečo citlivejší. Iné rozdiely nebadám.

Upravujete sa pred zápasom?

Žiadne líčenie nehrozí. A načo by mi to aj bolo? Ak by som to nebodaj spravila, na konci duelu by som na tom bola aj tak iba horšie. Mám spoluhráčky, ktoré vyslovene dbajú na výzor, nie sú však vo väčšine. My sme baby športovkyne – mejkap v šatni neriešime.

Mimochodom, na šampionáte vás viedol tréner Peter Kúdelka – klopal pred vstupom do kabíny?

(smiech) Samozrejme, musel zaklopať. Inak by sme asi zostali všetci prekvapení – on aj my.

Aká je na Slovensku dievčenská hokejová základňa?

Presné počty nepoznám, trúfam si však tvrdiť, že v porovnaní so súperkami, na ktoré sme narazili na majstrovstvách sveta, sme na tom suverénne najhoršie. Navyše, v zahraničí sa o hráčky starajú oveľa lepšie, rozhodne majú kvalitnejšie podmienky na hokejový rast.

VIDEO: Slovenky neudržali elitnú divíziu. Hodnotia kapitánka Sofia Vysokajová a útočníčka Romana Halušková.

Je náročné skĺbiť hokej so školou?

Zvykla som si. Do Bratislavy som prišla už ako deviatačka na základnej škole, dnes chodím na gymnázium v Karlovej Vsi. Hoci trénujem raz a niekedy aj dvakrát do dňa, v škole sa ma žiadne úľavy netýkajú. Mám však dohodnuté termínové skúšanie. Najviac ma baví biológia a chémia – chcela by som ísť na medicínu a študovať športové lekárstvo.

Znamenal by to koniec hokejovej kariéry?

Vôbec nie. Venovať sa mu budem tak dlho, ako sa bude dať.

Narodili ste sa necelé dva mesiace po najväčšom hokejovom úspechu v histórii Slovenska. Pozreli ste si zo záznamu finálový zápas z MS 2002?

Niektoré fragmenty, celý som ho nevidela.

Spomeniete si aj na autora víťazného gólu?

Tak to ste ma zaskočili.

Bol to Peter Bondra…

Veru, teraz už viem. Vždy som obdivovala Miroslava Šatana. Hrávam síce na poste obrancu, ale to, čo on dokázal pred brankárom súpera, ma vždy vedelo nadchnúť. Navyše, zdá sa, že je to veľmi sympatický chlap. Obdivujem aj Zdena Cháru – v takom veku hrať prvé husle v NHL – nuž, klobúk dole. Za to, ako veľmi sa obetuje pre hokej, ho musí uznávať hádam každý fanúšik. Je to pán obranca. Veľký obranca!

Slovensko má v ženskej edícii NHL aktuálne dve hráčky (Ivetu Klimašovú a Lenku Čurmovú). Láka vás pôsobenie za morom?

Určite. Škoda len, že klubov je málo. Myslím, že sú iba štyri. Ak by ich bolo viac, aj miest na súpiskách by pribudlo. A šanca zahrať si tam by bola – samozrejme – väčšia.

Dokážete si predstaviť život bez hokeja?

Vôbec. V tejto chvíli určite nie. Je pevnou súčasťou mojej DNA, môj život by bol bez neho omnoho chudobnejší.

A že vás raz bude živiť?

Ťažko povedať. Som skôr realista, dobre viem, že my ženy to máme v hokeji omnoho náročnejšie ako muži. Kariéra a s ňou spojené veľké peniaze sú v našom prípade tabu. Počula som, že v Rusku sa to dá. Mali sme dievčatá, ktoré tam zarábali. Nie je však jednoduché sa tam dostať.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #slovenské hokejistky do 18 rokov #Sofia Vysokajová #ŠKP Bratislava