„Stále niečo vybavujem. Zatiaľ žijem v hoteli. Neprekáža mi to, ale príde za mnou snúbenica aj so psom a to by sa hotelierovi zrejme nepáčilo. Pôjdeme radšej do bytu,“ vraví slovenský reprezentant.
České médiá písali o tom, že vám telefonoval osobne majiteľ klubu Jaromír Jágr. Je to pravda?
Áno. Netvrdím, že sa tak udialo z ničoho nič, niečo som už vopred tušil od Martina Réwaya. Vedel som od neho o situácii v klube aj slabšom štarte mužstva do sezóny. Naznačil mi, že Jágr ma má v merku a možno sa ozve.
Dvíhate telefón, aj keď vám volá neznáme číslo?
(smiech) Spravidla nie, ale toto bol iný prípad. Keďže som niečo tušil, dal som si záležať, aby som mal mobil neustále na dosah. Keď som uvidel na displeji české číslo, ihneď som po ňom skočil. Mám za sebou niekoľko mesiacov bez zmluvy, v tom čase by som zodvihol azda každý telefonát. Nikdy neviete, kto je na opačnej strane a čo sa vám chystá ponúknuť.
A čo vám ponúkol Jágr?
Riešili sme viacero alternatív – od krátkodobej výpomoci až po kontrakt na celú sezónu. Pýtal sa ma, či som pripravený ihneď nastúpiť na súťažný ľad. Vzal som si pár hodín na rozmyslenie, pozhováral sa s agentom i ľuďmi, ktorí sú mi blízki, a na druhý deň som už cestoval do Kladna. Z hľadiska sezóny i prestupových možností je polovica septembra najvyšší čas – zrátal som si, koľko je dva a dva, akí brankári sú stále bez zmluvy. Radšej budem mať miesto v českej extralige ako čakať do decembra na vysnívanú ponuku z KHL, ktorá – pochopiteľne – nakoniec ani nemusí prísť.
Pozdravili ste Jágra ahoj alebo dobrý deň?
Priznám sa, že sprvu som sa snažil vyhnúť tykaniu alebo vykaniu – kamufloval som. Nevedel som, ako mu mám hovoriť. Napokon sa to utriaslo až pri osobnom stretnutí – tak ako s ostatnými spoluhráčmi, aj s ním si tykám. Hneď na úvod mi povedal – ahoj, ja som Jardo. V tej chvíli som mal po dileme.
Dva zápasy s vami v bránke a zároveň prvé dve výhry v sezóne pre Kladno. Zrejme ste si ho získali…
Nuž, nechcem uraziť súperov, ale rozhodne sme nezdolali najlepšie tímy v súťaži. Napriek tomu aj Zlín, ktorý je bez bodu, odohral proti nám dobré stretnutie. Proti Olomoucu sme doma prehrávali už 0:3, našťastie sme duel otočili.
Čo vám povedal Jágr po týchto zápasoch?
Nič konkrétne – nenasledovalo žiadne veľké vyzdvihovanie brankára. Postavil sa k tomu tímovo – pochválil celé mužstvo za dobrý a obetavý výkon. Boli to predsa výsledky našej spoločnej práce.
Nie je často vidieť, aby majiteľ klubu korčuľoval a hral zápasy so svojimi zamestnancami. Je aj na ľade cítiť, že Jágr je šéf?
Veru, je to kuriozita, avšak nie ojedinelá. Vlani som odohral sezónu za KalPa Kuopio – tím, ktorý vlastní a za ktorý hrával a neskôr aj trénoval legendárny Sami Kapanen. Pravdou však je, že aj ja vo svojom vnútri cítim, akoby bol Jágr niečo viac. Ale nie preto, že je majiteľ. Môj prirodzený rešpekt má súvis s tým, čo všetko v kariére dosiahol. Má 47 rokov, síce už toho veľa nenakorčuľuje, ale stále vie dať gól a rozhodnúť dôležité stretnutie.
Badať aj spod masky brankára, že Jágr je iný – rozdielový – hráč?
Určite áno. Má suverénne najviac skúseností a v hre prvky, ktoré iní v repertoári nemajú. Vidím to nielen ja s maskou na hlave, ale všetci, ktorí sa chodia v Kladne na Jágra pozerať. Stále je ústrednou postavou mužstva – žiadnych päť či sedem minút a potom do šatne, lebo nevládzem. Jágr je v prvej línii, na ľade nechýba ani v presilovkách – stále je to skvelý hráč.
Pohybom šetrí, ale šikovné ruky mu zostali. Už vám niečo na tréningu vyparatil?
Zatiaľ nie. Strieľa ako všetci ostatní a buď mu to padne do bránky, alebo to chytím. Aj keď priznávam, jeho strely sú možno o chlp presnejšie (smiech).
S Kladnom ste sa dohodli až po začiatku sezóny. Neboli ste nervózny?
Klamal by som, ak by som povedal, že nie. Dúfal som, že niečo príde, som rád, že sa napokon ozvalo Kladno.
Mali ste ponuky aj zo Slovenska?
Áno, nejaké boli. Mohol som začať v Banskej Bystrici, kde som trénoval. Ozval sa mi aj Slovan, som som však rozhodnutý zotrvať v zahraničí. Ponuka na rozchytanie sa prišla ešte z jedného klubu, nechcem ho však menovať, aby som jeho brankárov nedostal pod tlak.
Dokedy ste boli ochotný čakať so zmluvou?
Po majstrovstvách sveta som si povedal, že vydržím aj do septembra. Ale keď som v auguste videl, že kluby už majú svojich brankárov, tušil som, že mi zostáva iba čakať na nepopulárne zranenie alebo zlý štart klubu. Taký malo Kladno.
Česko ste vymenili za Fínsko, kde ste pôsobili uplynulé štyri roky. Nie je to predsa len krok vzad?
Odchytal som iba dva zápasy, v tejto chvíli to neviem porovnať. Zdá sa mi však, že defenzíva v českej lige nestojí na takých pevných nohách ako vo Fínsku – mieri na mňa viac striel. A či je to krok späť? To by som neriešil, aj Česko má dobrú súťaž.
S čím budete na konci sezóny spokojný?
Odborníci nám predpovedajú tvrdý boj o záchranu, ja si však myslím, že môžeme uvažovať ambicióznejšie. Aspoň na prvú desiatku, ktorá by nám zaručila play off. To by bolo super.
Ale sezónu chcete určite ukončiť až po majstrovstvách sveta…
Samozrejme. Ale moja účasť na nich ide ruka v ruke s výkonmi v Kladne – nomináciu nedostanem len preto, že som v nej bol posledné dva roky.