Hokej, škola, zábava. Na NHL to už nie je, derby so Slovanom by malo čaro

„Nie som žiadny Dominik Hašek, ale pokiaľ mám stále chuť, tak ani v mojom veku nevidím problém,“ vraví bývalý reprezentant.

Viete, po koľkých rokoch sa vraciate na Slovensko?

V mojom prípade to nie je ťažká matematika – desať rokov som strávil v Třinci a predtým ďalšie dva v KHL.

Obe súťaže patria medzi špičku. Nie je prestup do nižšej slovenskej ligy príliš veľkým pádom?

Vôbec to tak nevnímam. Rozhodlo viacero okolností – pochádzam zo Senice, ktorá je blízko Bratislavy. Navyše, dal som sa na štúdium na vysokej škole. A v neposlednom rade sú to aj ambície môjho nového klubu a podmienky, ktoré mi vytvoril. V mojom veku mi už musí každý angažmán dávať nejaký význam, nepotrebujem sa nikam tlačiť. Pre tento klub som sa rozhodol po zrelej úvahe.

Mali ste aj iné možnosti?

Na ponuku z českej extraligy by som si zrejme musel počkať a to sa mi už veru nechcelo. Mal som jeden veľký sen – raz si zahrať v hokejovo exotickej krajine. Za dva-tri mesiace sa mi však nikto neozval. Možno v budúcnosti si niečo také ešte vyskúšam, ale v tejto chvíli to už v hlave nemám. V mojich rokoch naozaj nemá význam rozmýšľať niekoľko rokov dopredu.

Presvedčil vás aj jeden z cieľov Bratislava Capitals – postúpiť do extraligy?

Určite áno. Hokej pre zábavu a na malé vypotenie sa – to nie je pre mňa. Chuť a isté ambície stále mám.

Foto: SITA, Brano Bibel

HC Bratislava Capitals Nové posily a vedenie tímu Bratislava Capitals. Zľava: Marek Slovák, Karol Sloboda a Tibor Varga, prezident Dušan Pašek, športový manažér Július Koval, hlavný tréner Peter Oremus a vedúca marketingu a komunikácie Viera Konová.

Ak by sa vám to napokon podarilo, v najvyššej súťaži by boli dva bratislavské kluby. To sa často nevidí…

V Prahe to tak kedysi bolo. Derby zápasy majú svoje čaro a duely so Slovanom by boli zaiste zaujímavé. Aj extralige by takéto korenie pomohlo. Zatiaľ je to však hudba budúcnosti.

Slovan vás v minulosti nelanáril?

Kedysi áno. Bolo to v čase, keď klub vstupoval do KHL. Ale v Třinci som bol mimoriadne spokojný, nemal som žiadny dôvod odtiaľ odchádzať.

Stihli ste sa už zorientovať v I. lige? Viete, akí súperi na vás čakajú?

Úprimne? Neviem vôbec nič. Som typ človeka, ktorý hokej mimo svojho diania absolútne nesleduje. Platí to aj o extralige. Neviem, čo mám očakávať – v tomto zmysle to bude pre mňa aj malé hokejové dobrodružstvo. Na druhej strane mám dosť skúseností na to, aby som sa adaptoval. Napokon, ak budeme hrať dobre, nie je dôvod obzerať sa, čo sa deje okolo.

Foto: SITA, Radoslav Maťaš

Dávid Bondra, Peter Hamerlík Peter Hamerlík v drese Třinca vedľa Dávida Bondru z Popradu.

Máte 37 rokov – aký je to vek z pohľadu brankára?

Je to veľmi individuálne, zatiaľ žiadne zdravotné problémy nemám. Samozrejme, že nie som žiadny Dominik Hašek, ale pokiaľ mám stále chuť, tak v tom nevidím problém.

V bránkovisku je však predsa len dôležitá výbušnosť a obratnosť. Ani tu necítite žiadny pokles výkonnosti?

Každý hokejista – niekto menej, niekto viac – sa vekom prispôsobuje potrebám a nárokom športu. Samozrejme, že dnes sa musím udržiavať oveľa viac, ako kedysi. Niečo také, že si dám po sezóne dvojmesačné voľno, mi už nehrozí. Návrat do bránky by potom asi veľmi bolel a ktovie, či by som sa do toho ešte dostal. Možno som z výbušnosti niečo stratil, ale nahrádzam to skúsenosťami – inak čítam hru, niektoré situácie som prežil už desaťtisíckrát.

Spomenuli ste aj vysokoškolské ambície. Aký odbor sa chystáte študovať?

Manažment.

==== Na knihy a skriptá ste mysleli už od začiatku kariéry? ====
Vždy som vedel, že škola sa mi zíde. Avšak s vrcholovým hokejom sa dá len ťažko skĺbiť. Mám pocit, že teraz je ten správny čas, takáto zmena mi prospeje. Veľmi sa teším.

Rozmýšľate už aj nad životom po kariére?

Občas na to myslím a niečo už v hlave mám – zatiaľ však stále hrám hokej, teraz nemá význam rozoberať to a niekam sa hrnúť.

Vnímate hokej na sklonku kariéry inak ako kedysi?

Ambície v mojom veku sa diametrálne líšia od tých, ktoré som mal na začiatku kariéry. NHL už z toho určite nebude (smiech). Priznávam, že moja kariéra mohla byť aj lepšia, ale napriek tomu mám za sebou niekoľko úspechov, z ktorých sa stále teším. Som spokojný. Dnes si už osobné ciele nekladiem, dôležitý je iba tímový úspech.

Čo by ste chceli ešte dosiahnuť?

Jeden veľký úspech. V mojom prípade to je postup do extraligy. Keď sa darí a vyhráva, v šatni je obrovská eufória a zábava – urobím všetko preto, aby som to ešte aspoň raz zažil.