Rodák z Ústí nad Labem sám ako stredný útočník odohral za Československo 30 reprezentačných zápasov. Zúčastnil sa na svetových šampionátoch v rokoch 1961 a 1963, kde národné mužstvo získalo striebro a bronz.
Trénovať v lige Bukač začal v roku 1967, reprezentácie sa prvýkrát ujal v roku 1979 a spolu so Stanislavom Neveselým vybudovali mužstvo, ktoré na MS 1985 v Prahe pretrhlo dlhoročnú nadvládu sovietskej „zbornej“.
Po rozdelení federácie sa Bukač v roku 1994 postavil na striedačku českého výberu a vo Viedni 1996 ho potom doviedol k prvému samostatnému triumfu. Po následnom nezdare na Svetovom pohári však od mužstva vo februári 1997 odišiel.
Bukač trénoval aj národné tímy Rakúska a Nemecka. Po odchode z vrcholového športu sa začal venovať hokejovej škole, ktorú spolu so synom založil v roku 1991 v Jindřichovom Hradci. Autor mnohých odborných publikácií bol v roku 2007 uvedený do Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF).