„V prvom prípravnom zápase som zaznamenal štyri body, v druhom tri, dal som o sebe vedieť. Som rád, že mi to zatiaľ ide aj v základnej časti,“ vraví slovenský reprezentant.
Do akého tímu ste prišli? Ako vyznie porovnanie so švédskym Örebrom, kde ste pôsobili predtým?
Porovnanie by si žiadalo väčší priestor, tak v skratke – Liberec hrá ofenzívnejšie, čo mi vyhovuje. Potešilo ma, že záujem o mňa prejavil tréner Filip Pešán. V lete sme párkrát spolu telefonovali.
Aj podľa českých médií patrí k najprogresívnejším trénerom v najvyššej českej súťaži. Čo ho charakterizuje?
K hráčom pristupuje ľudsky, no má u nich veľký rešpekt. Chodí na stáže do zámoria, preferuje moderný štýl: zjednodušene – piati útočíme, piati bránime. Útočníkov nabáda, aby pomáhali obrane, obrancom pripomína, aby sa nebáli zaútočiť.
V Liberci pôsobili viacerí slovenskí hráči. Konzultovali ste s niekým, čo vás tam čaká?
V lete som debatoval s Adamom Jánošíkom, odtiaľ odišiel do bratislavského Slovana, hovoril som aj s Máriom Bližňákom i Martinom Bakošom. Všetci mi tvrdili, že ide o klub na vysokej úrovni, všetko v ňom funguje. Už to potvrdzujem z vlastnej skúsenosti.
A po hernej stránke? Privykli ste si rýchlo, alebo ste potrebovali nejaký čas?
V prvom prípravnom zápase som zaznamenal štyri body, v druhom tri, hral som centra. Tak dobre som predtým nezačal nikde, paráda, vravel som si. Lenže – prvé dva zápasy nového ročníka sme prehrali na nulu, a tak tréner trochu prehádzal zostavu. Dal ma na pravé krídlo, to je môj aktuálny post v prvom útoku, no keď bolo potrebné, zaskakoval som aj v strede. Facka padla vhod, dôležité bolo, že sme sa rozbehli.
V minulej sezóne vás pribrzdilo zranené rameno. Je už v poriadku?
Je, no dlhšie sa to vlieklo, prišiel som o účasť na olympijskom turnaji i o majstrovstvá sveta. Na operáciu som, našťastie, nemusel, pomohli mi protizápalové injekcie a dôkladná rehabilitácia. V Liberci máme sympatickú fyzioterapeutku, pracujeme spolu (so smiechom).
Foto: SITA/AP, Dmitri Lovetsky
Liberec sa na chvíľu vyšvihol i na čelo tabuľky, aktuálne je druhý za Třincom. Stretnú sa tieto tímy v súboji o titul?
Bral by som to, no je to ešte ďaleko. Třinec je najväčším favoritom, má výborne poskladaný tím, no na najvyššie méty pomýšľajú aj ďalšie mužstvá, medzi nimi aj naše. Keď vediete tabuľku, chcete sa tam udržať čo najdlhšie. Súťaž je však veľmi vyrovnaná, spoluhráči vravia, že tento ročník je niečo extra. To je však len dobre. V Litvínove sme minulý piatok prehrali 2:6, zahodil som asi štyri šance. Fanúšikov sme si udobrili v nedeľu víťazstvom 5:2 nad Kometou Brno, obhajcom titulu.
Máte v zmluve klauzulu, že v prípade lepšej ponuky vás uvoľní?
Nejaké už prišli, no neboli také, že by ma prehovorili na odchod. V Liberci sa cítim príjemne, rád by som mu pomohol k úspechu. Páči sa mi, že tréneri nám prízvukujú, aby sme sa v kariére posúvali. Môže sa stať, že od nás odíde najproduktívnejší útočník Marek Kvapil – bodoval v dvadsiatich zápasoch nepretržite. Aj ja by som sa ešte rád dostal do kvalitnejšej súťaže – do KHL, švédskej či švajčiarskej ligy. Je len na mne, či sa tak stane.
Do Švajčiarska sa pozriete budúci týždeň.
Áno – so slovenskou reprezentáciou. Volal mi Miro Šatan, pýtal sa, ako sa cítim. Som rád, že na mňa v národnom tíme nezabudli. Omladzuje sa to, patrím v ňom medzi najskúsenejších, už to aj pociťujem, rôčky pribúdajú.
Už ste si vyšli na Ještěd?
Ešte nie, no chystáme sa, keď napadne sneh. S malým synom sme však navštívili zoologickú záhradu. Ukázal som mu bielych tigrov, keď ich už máme v názve klubu i v logu.
Ako často ste v kontakte so starším bratom Júliusom?
Píšeme si skoro každý deň. V moskovskom Spartaku si vybojoval pozíciu jednotky, nominovali ho aj na Zápas hviezd KHL. Predpovedal som mu to.
Láka vás zahrať si v jednom klube, ako to bolo vo Švédsku?
Najkrajšie by bolo, keby sme sa stretli v slovenskej reprezentácii na domácom svetovom šampionáte. Budeme sa o to snažiť.