Slovensko v hokejovej infraštruktúre zaostáva – a nielen za vyspelými krajinami. Aj preto prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) Martin Kohút po zvolení do funkcie prišiel s odvážnym zámerom: postaviť v spolupráci so samosprávami 40 malých zimných štadiónov. Začiatkom januára 2017 zväz oslovil primátorov a starostov 156 miest a obcí – vrátane Bratislavy a Košíc – nad 5000 obyvateľov s možnosťou výstavby takýchto centier.
Prvé bude v Liptovskom Hrádku
„Z nášho zámeru nezľavujeme. Trištvrte roka trvalo, kým sme vypilovali zmluvu medzi samosprávou a našou eseročkou. V súčasnosti prebieha stavebné konanie v Liptovskom Hrádku. Pracujeme na tom, aby ich raz štyridsať bolo, v tejto chvíli robíme na prvom,“ informuje Diana Kosová, riaditeľka oddelenia projektov a rozvoja SZĽH.
„Dohodli sme dodávateľa, predpokladáme, že v tomto mesiaci, najneskôr v budúcom poklepkáme základný kameň. Máme schválené bankové financovanie, zo štátnych peňazí na to nepôjde ani euro. Je to pilotný projekt, potrebujeme vychytať všetky muchy, ktoré by mohli vzniknúť, aby sa nám pri ďalších stavbách dýchalo ľahšie.“
Na realizáciu dohliada SZĽH Infra, stopercentná dcéra zväzu. Vznikla pred vyše rokom, má slúžiť na výstavbu a obnovu hokejovej infraštruktúry.
„Zákon o športe povoľuje národným športovým zväzom utvoriť si na infraštruktúru eseročku. Konkrétne v projekte Športových centier sa samospráva zúčastňuje na partnerstve pri prevádzkovaní, investorom je už spomínaná SZĽH Infra, s.r.o., partnerstvo je približne pol na pol. Hala, presnejšie Športové komunitné centrum, je nacenené na milión dvestotisíc eur bez DPH,“ vraví riaditeľka.
Koľko potrvá výstavba?
„Veríme, že pol roka. Práce sú v plnej intenzite, prvé centrum by sme chceli otvoriť v septembri budúceho roka, predtým otestujeme skúšobnú prevádzku. Máme typizovaný projekt, prihliadame i na to, ako vyzerá pozemok a jeho okolie.“
Prečo práve Liptovský Hrádok?
„Ozval sa prvý, keď sme vyhlásili výzvu. Vedenie mesta bolo pripravené, no museli sme nastaviť spoluprácu so samosprávou, čo si vyžiadalo nejaký čas. My sme eseročka, subjekt, ktorý vykonáva hospodársku činnosť. Aj keď v tomto prípade nesledujeme prioritne hospodárske ciele, nesmieme zabúdať na to, čo takáto forma organizácie znamená. Procesy medzi eseročkou a samosprávou sme potrebovali vyladiť, aby bolo všetko v súlade so zákonmi.“
Záujem majú aj iné mestá
Predsa len – nevzal si zväz veľké sústo, ktoré je teraz na pleciach ženy? Pani Diana by podľa zápalu, s akým rozpráva o vážnej téme a kreslí detaily na papier, mohla energiu rozdávať.
"Keby malých zimných štadiónov pribudlo na Slovensku štyridsať, stále ich nie je dosť. Záleží, ako to časovo ohraničíte. Reálne: majú byť súčasťou základnej školy. Okrem ľadovej plochy 40×20 m mimo hokejovej sezóny ponúknu priestory aj na iné športy. Je to centrum, v ktorom deti, prípadne aj ich rodičia – ráta sa aj s kaviarničkou – majú rôzne príležitosti, ako športovými aktivitami využiť čas. Hokej je prvou voľbou, je tam ľadová plocha.
Foto: ARCHÍV D. KOSOVEJ
Predpokladáme, že veľká väčšina z nich bude pri školách. Sú však aj mestá, ktoré nemajú vhodný areál alebo pozemok pri základnej škole, no mal by byť v pešej dostupnosti."
Sú vo výhľade aj ďalšie mestá?
„Sú. Veľký záujem prejavili Snina, Trstená, Vajnory, Michalovce, Tvrdošín, Žarnovica, môžem menovať aj ďalšie. Pravidelne sa s nimi rozprávame. Nechceme naraz stavať desať centier a všade sa prípadne dopustiť rovnakej chyby. Netvrdím, že ju urobíme v Liptovskom Hrádku, ale ak náhodou, tak ju odstránime, prípadne sa ubezpečíme, že je všetko v poriadku a môžeme stavať ďalšie. Viete, keď postavíte niečo prvé a bude to úspešné, ľahšie nájdeme aj financie. Ak ukážeme, že tam deti súťažia v rôznych športoch a majú z toho radosť, a že úžitok z toho majú aj rodiny a komunity, tak je to produkt, ktorý môže zaujať. Potom si nemyslím, že bude problém postaviť štyridsať centier, máme štyri spôsoby financovania, o ktorých vieme, že môžu byť. A nemusíme všetky postaviť my – ale to už predbieham.“
Pribudnú hokejové akadémie
Oživiť a zaktivizovať hokejový pulz v regiónoch je ďalší zámer zväzu. Príklad ponúka trenčiansky región, rozbieha viaceré aktivity, medzi nimi aj zriadenie hokejovej akadémie.
„Pod hokejovou akadémiou rozumieme strednú školu buď gymnaziálneho, alebo odborného vzdelania. Športové gymnáziá sa od prvého januára budúceho roka pretransformujú na stredné športové školy. Do ich výbav pribudne hokejová hala s rozmermi 58×28 m – aby slúžila aj krasokorčuľovaniu i na sústredenia hokejových reprezentácií. Naším zámerom je, aby sme mali v každom kraji jednu – v spolupráci s vyššími územnými celkami,“ približuje bývalá hokejistka i trénerka.
Prvá akadémia má začať fungovať v Trenčíne od prvého septembra budúceho roka.
„Je to pilotný projekt, využívame v ňom aj skúsenosti, ktoré získal Ján Filc pri podobnom pokuse v Piešťanoch. Trenčianska vúcka robí všetko pre to, aby dovtedy stihla postaviť aj halu. V Trenčíne majú obrovský stredoškolský kampus – spája päť stredných škôl, aj športové gymnázium. Plaváreň, bežecký okruh, športová hala ponúkajú kvalitné zázemie pre výchovu budúcich športovcov – a keď pribudne hokejová hala, bude ešte špičkovejšie. Je to ideálne miesto, kde sa stredoškoláci môžu pripraviť na svoje budúce povolanie – buď športové, alebo civilné. Ľadová plocha bude slúžiť aj internátu, aj korčuliarskym kurzom pre predškolákov. Stredné športové školy testujú dva nové odbory zamerané na dátové služby. Vzhľadom na elektronizáciu a automatizáciu sa predpokladá, že to budú v budúcnosti veľmi vyhľadávané profesie. Budúci hokejista alebo iný športovec, ktorý sa prihlási na strednú športovú školu, môže si vybrať gymnaziálny smer alebo odbor dátového špecialistu. Škola vo februári vyhlási príjmačky, 25 miest je v prvom ročníku určených pre hokejistov v hokejovej akadémii. Za výstavbu haly a za otvorenie školy má prioritne zodpovednosť vúcka. Hľadáme model na prevádzkovanie, jeho nastavením sa zaoberá osobitná skupina, zväz bude nápomocný. V príprave hokejovej akadémie funguje kvalifikovaný projektový tím – sú v ňom odborníci na vzdelávanie, na hokej, psychológovia. Takí, ktorí majú čo povedať, aby hokejová akadémia bola naozaj špičkovou školou.“
Hľadáme systémové riešenie
Hokejové akadémie by mali postupne pribudnúť aj v ďalších v krajských mestách.
„V každom je športové gymnázium, ktoré sa pretransformuje na strednú športovú školu. Pre nás je dôležité, aby sa kládol dôraz aj na vzdelanie. Študent sa nemusí vydať na profesionálnu dráhu športovca, no mal by byť dobre pripravený do života. Preto považujeme vzdelanie a vrcholovú prípravu za rovnocenné. Boli by sme radi, keby takýto model fungoval všade. Podobne je to zaužívané napríklad vo Švédsku, Fínsku i Česku, odkiaľ tiež čerpáme poznatky,“ zdôrazňuje Kosová.
Foto: ARCHÍV D. KOSOVEJ
Podotýka, že veľkú aktivitu prejavuje nitriansky, trnavský i prešovský región.
„Usilujeme sa o systémové riešenie v spolupráci so štátom, verejnou správou. Veď kto je zodpovedný za vzdelávanie, ku ktorému patrí aj pohybová aktivita? Národné športové zväzy by svojimi aktivitami mládež rozpohybovať, ale štát je zodpovedný za to, aby sme mali systémové programy pre pohyb detí a ich kvalitné vzdelanie. Chceme byť v tomto nápomocní. Snažíme sa spájať odborníkov z rôznych oblastí, ktorí nám pomáhajú nastaviť nový športovo-vzdelávací systém a utvoriť tak vzor výchovy dieťaťa v osobnosť. Dievčatá a chlapci, ktorí rozmýšľajú o športovej kariére, nemusia mať individuálne študijné plány, nemusia vymeškávať vyučovanie a rozhodovať sa medzi školou a športom. Štúdium ukončia maturitou a môžu vstúpiť do života, aj keby sa im nebodaj niečo prihodilo. V trenčianskom vzorovom projekte je už dnes zaangažovaných mnoho zanietených ľudí z oblasti formálneho aj neformálneho vzdelávania, leadershipu, zdravotníctva, podnikateľského sektora, verejnej a štátnej správy. Približne päťdesiat súčasných aj bývalých hráčov deklarovalo záujem pretaviť tento zámer do života. Musím spomenúť najmä Richarda Pavlikovského. On tento mechanizmus dostal do pohybu. Bez jeho vízie, dôvery vo svoje poslanie a aktívnej dennodennej práci a by sme dnes neboli tak ďaleko.“ Na papieri vyzerá každý zámer pekne, ale aká hudba znie v súvislosti so spomenutými projektmi, čo sa týka budúcnosti – blízka či vzdialenejšia? Čo ak sa zmení vedenie hokejového zväzu – nepadnú projekty?
„Dnes neviete, čo sa stane zajtra. To nemusí byť len výmenou vedenia, že tu niekto bude alebo nebude. Snažíme sa veci robiť tak, aby boli trvalo udržateľné. Nemyslím si, že ak by prišiel po budúcoročných voľbách niekto iný, všetko by zrušil, pretože by tým vlastne išiel proti rozvoju hokeja. To nedáva zmysel, myslím si, že každý, kto sa uchádza o pozície vo vedení hokeja, má záujem, aby hokej napredoval. Uvedomujem si však, že čím bližšie pôjdeme k hokejovým voľbám, tým viac budeme konfrontovaní s našimi predsavzatiami,“ predpokladá Kosová.
Prvá vec trvá dlhšie
Predsa len – nemohli ísť naznačené projekty rýchlejšie?
„Teraz už mám bohaté skúsenosti. Keď idete robiť nové veci, veľa z nich si neviete predstaviť, neviete, čo vás stretne po ceste. A keď robíte prvú vec, trvá to dlhšie, ako keď si z toho utvoríte rutinu. Ale keď prvú vec spravíte dobre, bude sa oveľa ľahšie kopírovať. Áno, aj ja som mala občas osobné krízy, prečo to nejde rýchlejšie, prečo ešte nie je vidieť výsledky. Naučila som sa, že ak máte pred sebou dlhodobé ciele, potrebujete mať aj trpezlivosť pri ich dosahovaní a najmä nepoľaviť, ak narazíte na prekážky. V tejto sezóne už začíname vidieť výsledky. Áno, mohlo by to ísť rýchlejšie, verím, že Liptovský Hrádok bude čochvíľa hmatateľný dôkaz,“ prízvukuje presvedčivo.
Uvidíme, čo prinesie začiatok budúceho školského roka.