Zaujímavavé bolo, že jeho súperom bol aj Matej Paulovič, s ktorým v minulej sezóne utvoril údernú nitriansku dvojičku. „Pred zápasom i po ňom sme trochu podebatovali. Obaja sme si navzájom zagratulovali ku gólu, povedali si, čo máme nové, odkedy sme sa nevideli. Väčšiu radosť som mal ja, lebo sme vyhrali za tri body,“ tešilo slovenského reprezentanta.
Čo rozhodlo o víťazstve Oulu?
Všetky góly padli v druhej tretine. Ja som strelil vyrovnávajúci na 1:1 – po prečíslení som zakončil akciu zblízka, puk som posunul brankárovi medzi nohy. Maťo vyrovnal na 2:2, odpovedali sme gólom v poslednej minúte druhej časti. Ukázalo sa, že bol víťazný. Odohrali sme ťažký zápas, Hradec nás dobre napádal, my sme nekorčuľovali tak, ako sme boli zvyknutí. Dôležité je, že sme si zabezpečili postup zo skupiny.
Do Fínska ste sa vrátili po dvoch sezónach v Nitre, predtým ste tam odohrali päť. Tak ste si to plánovali?
Do Fínska som sa chcel vrátiť, páčilo sa mi tam. Určite mi pomohlo, že som tam pôsobil. Potešilo ma, že som dostal ponuku od fínskeho majstra, niektorých hráčov som poznal, aj oni mňa. Súčasný tréner ma viedol v juniorskej súťaži, vie, čo môže odo mňa čakať. Návrat do Nitry som považoval takisto za dobrý krok. Dostal som sa do slovenskej reprezentácie, hral som na majstrovstvách sveta i na olympijskom turnaji. Bol som viac na očiach, čo tiež zavážilo.
Už ste sa udomácnili v tíme obhajcu?
Už áno, no prvý mesiac som sa mal čo obracať, hoci som mal dosť skúseností z hokeja vo Fínsku. Zvykal som si na väčšiu rýchlosť, vstrebával herný systém. Vo fínskej najvyššej súťaži sa veľa korčuľuje, ani na sekundu nesmiete zastať, aby ste súperovi nedali priestor.
Vyhovujú vám viac zápasy v Lige šampiónov? Máte v nich lepšiu bilanciu než v domácej lige: osem bodov (3+5) v piatich zápasoch oproti siedmim (1+6) v desiatich…
Možno sa mi hrá lepšie proti mužstvám z Európy, ktoré hrajú podobným štýlom, na aký som bol zvyknutý na Slovensku, možno je to len zhoda okolností. Najdôležitejšie je, že viem mužstvu pomôcť k víťazstvám.
Z pozície centra ste prešli na ľavé krídlo. Čo si vynútilo zmenu?
V predchádzajúcich dvoch zápasoch ma tréneri presunuli z centra tretieho útoku na krídlo prvého k Lasuovi a Leskinenovi. Hráme veľa zápasov, tréneri mierne točia zostavu. Trochu som sa tej zmeny obával – či sa budem vedieť pohybovať v priestoroch krídla, ale zatiaľ sa na tomto poste cítim dobre. Viac času som v útočnom pásme.
Dorozumiete sa už po fínsky?
Keď sa chalani v kabíne rozprávajú, niečo rozumiem, hokejovú terminológiu ovládam, no hovoriť si ešte netrúfam. Tréner hovorí po fínsky, ak je potrebné, jeho asistent tlmočí aj do angličtiny.
Čo je priorita pre klub – obhajoba titulu či Liga majstrov?
Jedno i druhé! Do každého zápasu nastupujeme s odhodlaním vyhrať. Domácu súťaž sme začali prehrou, no aktuálne ťaháme šesťzápasovú víťaznú šnúru, dostali sme sa na čelo tabuľky, máme najvyššie ciele.
Prišla už na fínsky sever zima?
Tá pravá ešte nie, no boli aj mínusové teploty. Rána i večery sú chladné, cez deň je celkom príjemne. Mesto je veľmi pekné, s priateľkou stále objavujeme nové zákutia. Pri príchode mi pomohol zorientovať sa český spoluhráč Radek Koblížek. Byt sme dostali kúsok od centra, na štadión dôjdem aj pešo. S tým, koľko hrávam, som spokojný, k mojej pohode prispieva i to, že tréneri sú spokojní so mnou. Vtedy aj hokej chutí lepšie.
Trúfnete si dohnať krajana Tomáša Záborského v produktivite?
Tomáš je aktuálne druhý s dvanátimi bodmi, no Tappara, ktorej dres oblieka, je trinásta, za nami zaostáva o trinásť bodov. Dôležitejšie než osobné štatistiky sú víťazstvá. Na prvý gól v domácej súťaži som dosť čakal, verím, že ďalšie prídu skôr.
Čo prichystáte mužstvu na 25. narodeniny? Zvyknú sa v kabíne osláviť?
Na to sa nezabúda. Chlapcom donesiem slovenské koláčiky, napečie ich priateľka. Vo štvrtok hráme ďalší zápas, víťazstvo by potešilo.