Počas necelých 24 sezón odohral 1733 zápasov základnej časti s bilanciou 766 gólov, 1155 asistencií. V produktivite NHL je s 1921 bodmi druhý za fenomenálnym Waynom Gretzkým (2857), Stanleyho pohár vyhral dvakrát – v rokoch 1991,1992.
Päťkrát získal Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho hráča sezóny, má aj viacero ďalších ocenení a rekordov. Desaťkrát sa predstavil v Zápase hviezd NHL.
Pred sezónou sa dohodol na zmluve s Calgary Flames. Bez prípravného kempu ho pribrzdili zdravotné problémy. V 22 stretnutiach nazbieral sedem bodov za gól a šesť asistencií. Naposledy nastúpil proti Chicagu na Silvestra. Calgary vyhrali 4:3 v predĺžení, potom bol opäť zranený – a už sa do zostavy nevrátil.
Silu čerpal z rodinného statku
Jágrov príťažlivý príbeh je poučný i príkladný. Historky o tom, ako v mladosti získaval silu, keď doma v Hnidousoch pomáhal na rodinnom statku – v časoch jeho najväčšej slávy ho tam cez leto navštívili zámorské televízne štáby – ako robil tisíc drepov a namiesto účasti na zábavách tvrdo trénoval, zľudoveli.
Na jar 1990 reprezentoval Československo na majstrovstvách sveta, získal bronz. Po páde železnej opony Jágrovi už nič nebránilo v odchode do zámoria.
V drafte si ho vybral Pittsburgh, obliekol si dres s tučniakom a stal sa spoluhráčom Maria Lemieuxa, ďalšieho čarodejníka s pukom.
Každý začiatok je ťažký – a iný nebol ani Jágrov. Mladík, ktorý sa neráčil veľmi s učením, musel navštevovať intenzívny kurz angličtiny. Po ňom býval neraz viac uťahaný ako po tréningu. Keď sa však začal predsezónny tréningový kemp, opäť bol vo svojom živle.
Jeho hokejovej reči rozumel každý. Siedmeho novembra 1990 si proti New Jersey Devils otvoril strelecký účet. V základnej časti pridal ďalších 26 gólov branek a 30 asistencií. Mladíckou spontánnosťou si získaval fanúšikov i popularitu. „Priaznivci ma v Pittsburghu poznávali na ulici, mávali na mňa a usmievali sa, keď ma videli v aute. Po zápasoch chodili za mnou so žiadosťami o autogram, vydržali čakať aj niekoľko hodín, aby som sa im podpísal na šiltovku,“ vravel pre Lidovky.cz.
Mužstvo šlo odhodlane za svojím cieľom – a Lemieux s nováčikom Jágrom zdvihli nad hlavu vysnívaný Stanley Cup.
Peniaze, pláže, dievčatá
„Bol som šťastný a tešil som sa domov. Mal som taký zvláštny pocit. Keď za mnou prišli rodičia, našli vo mne už niekoho iného, než koho pred sezónou vyprevádzali. Ja som si v tej chvíli uvedomil, že som ich nesklamal. Že všetko, čo do mňa vložili, im vraciam – v určitej hrdosti a radosti z ich syna. Veľmi som si želal, aby naši videli, že niečo viem.“ A po návrate domov opäť brigádoval na poli.
Ďalšia sezóna akoby kopírovala predchádzajúcu. Pittsburgh zopakoval zlatý scenár, k obhajobe mu opäť pomohol český vlasatý krídelník s číslom 68 na drese – symbolizovalo okupáciu Československa vojskami „spriatelených armád“.
Dvadsaťročnému Jágrovi hokejový svet ležal pri nohách, a tak mladícky uletel: „Mám dva prstene víťaza Stanley Cupu. Ďalšie už nepotrebujem, teraz myslím na peniaze, pláže a dievčatá.“ A dodal, čo bude robiť po skončení kariéry: "Užívať si konečne život − a možno chodiť po Kladne s cigarou…“
Všetko sa mu v ďalších rokoch naplnilo, v kasínach bol častým hosťom, zarábal i míňal, užíval si bohémsky život, no hokej nikdy neoklamal. Chodil s modelkami, moderátorkami, na konto mu pribúdali desiatky miliónov dolárov. Časom však dozrel i zmúdrel. V roku 2002 zmaturoval na súkromnom hotelovom strednom učilišti.
„V dvadsiatich som mal priveľké ego a dosť som to s mojimi vyjadreniami prehnal. Vtedy som bol blbec,“ uviedol v roku 2011 pre denník The Philadelphia Inquirer.
Lepšie vníma svoje telo
Vrcholnú formu mal na prelome tisícročí – štyrikrát vyhral bodovanie NHL, v roku 1998 bol významným členom legendárnej zlatej naganskej partie. A aj v štyridsiatke patril v NHL medzi obávaných zakončovateľov. S reprezentáciou sa vo veľkom štýle rozlúčil na domácom šampionáte v Prahe 2015 – vyhlásili ho za najužitočnejšieho hráča.
Dôvody Jágrovej hokejovej dlhovekosti naznačil v rozhovore pre Pravdu počas MS 2014 docent Pavel Kolář, známy fyzioterapeut.
„Jaromír má na to anatomické predpoklady – a aj jednu veľkú prednosť. Oveľa lepšie než ostatní hráči – odborne sa to nazýva percepčne gnostická funkcia – vníma svoje telo. Citlivosť vnímania seba samého, vnímania seba v priestore. Keď mu dáte desať hokejok, z nich bude päť komerčných s nápisom, päť bude bez nápisu a zavrie oči, tak oddelí tie s nápisom a bez nápisu. Hokejku cíti tak, že rozlíši i takýto detail. Keď mu dáte o milimeter kratšiu, zistí to. Takíto jednotlivci majú aj lepšiu pohybovú koordináciu, majú danosti, ktoré výrazne eliminujú pohybový stereotyp. Federer, Djokovič i Jágr oveľa lepšie ako iní vnímajú priestor,“ uviedol.
Je veľmi pravdepodobné, že Jágrova kariéra v zámorskej profilige je uzavretá, no črtá sa jej pokračovanie v Kladne, jeho rodisku, v klube, ktorého je majiteľ. V najbližších dňoch sa má pripojiť k mužstvu Rytierov. Aby sa tak stalo, musí prísť do stredy. Ako uvádza čtk, potrebuje absolvovať zdravotnú prehliadku nevyhnutnú na uzavretie prestupu z NHL do druhej najvyššej českej súťaže.
„Začali jsme Jaromírovi vybavovať transferkartu z Calgary do Kladna. V tejto chvíli neviem povedať, kedy sa objaví na prvom tréningu a kedy nastúpi na prvý zápas. Musíme počkať, až priletí,“ podotkol hovorca kladenského klubu Vít Heral.
„Bude záležať na tom, ako sa aklimatizuje. Aby nám však mohol pomôcť prípadne v baráži, tak by 3. februára proti Benátkam mal nastúpiť,“ dodal.
A ak by Kladno s Jágrom postúpilo do najvyššej súťaže, zrejme by prišlo aj na tie cigary…