Po viac ako mesiaci čakania prišla ponuka z Liberca, za ktorý už v piatok odchytal prvý – víťazný – zápas. „Vážim si, že ma oslovil klub takého rangu. Teraz musím dobehnúť zameškané, aby som tímu pomohol vrátiť sa, kam patrí,“ tvrdí účastník troch svetových šampionátov.
Aké bolo postaviť sa v piatok proti Třincu (5:3) do bránky po takmer troch mesiacoch bez zápasu?
Mal som zmiešané pocity, keďže sa to celé zbehlo veľmi rýchlo. Vo štvrtok som s chalanmi absolvoval prvý tréning a na druhý deň som už chytal. Ani som spoluhráčov poriadne nepoznal. Môj výkon nebol taký, ako by som si predstavoval, ale vyhrali sme. To je najdôležitejšie. Musím veľa trénovať a zohrať sa so spoluhráčmi.
Tých ste chválili aj v rozhovoroch pre české médiá…
Mal som pocit, ako by to chalani odohrali aj za mňa. Dlho som nepôsobil v tíme, ktorý tak dobre takticky zvláda zápasy. Prišiel som do mužstva, ktoré by malo byť v každom zápase lepším tímom. Sú tu vynikajúci tréneri.
Bolo pre vás dôležité, že vás tréner poslal rovno do bránky?
Rozoberali sme to s trénerom Pešánom. Necítil som sa stopercentne, keďže som dlho nechytal, ale ubezpečil ma, že chalani ma podržia. Mužstvo potrebovalo zmenu, preto som šiel do bránky. Chytať budem aj v utorok v zápase Ligy majstrov vo Frölunde, na čo sa teším.
Na čom musíte najviac popracovať?
Mesiac som poriadne netrénoval. Chodil som na ľad s rôznymi partičkami aj prvoligovým HC Bratislava, ale nebolo to zaťaženie, aké potrebujem. Verím, že sa do toho rýchlo dostanem. Musím si zvyknúť na detaily systému hry a bude to lepšie.
Rozoberali ste ponuku Liberca aj s Jánom Lašákom, ktorý tam chytal ešte v minulej sezóne?
Janko mi volal skôr ako môj agent. V podstate mi oznámil, že idem do Liberca (smiech). Určite v tom mal prsty, za čo mu ďakujem. Konečne mám klub a môžem sa posúvať ďalej. Je úžasné vidieť zvnútra, ako to v Liberci funguje. Na niektoré veci sa pozerám s otvorenými ústami.
Môžete to priblížiť?
Všetko je tu na najvyššej úrovni. Tréneri majú prepracované najmenšie detaily a rôzne systémové veci. V mnohom mi to pripomína pôsobenie na farme Tampy Bay, kde ma viedol Jon Cooper, súčasný kouč Lightning v NHL. Veľký dôraz sa tu kladie na detaily, ktoré mnohí iní tréneri vôbec neriešia. Pre brankára je to úžasná vec. Okrem toho má klub aj vynikajúce zázemie – nový štadión, kde je všetko, čo hokejisti potrebujú. Čo sa týka podmienok, je to tu ako Slovan, len v českej extralige.
Ako ste zvládali mesiac bez klubovej príslušnosti?
Nebolo to príjemné. Snažil som sa vypĺňať si program trénovaním, aby som bol čo najviac na ľade. Popri tom som trénoval aj na suchu. Chýbal mi však pravidelný hokejový režim, zodpovednosť za výsledky a tlak okolia. Keď len trénuješ, je to veľmi ťažké. Teraz musím všetko zameškané dobiehať.
Dá sa na takej nepríjemnej situácii nájsť aj nejaké, aspoň malé, pozitívum?
Dá sa povedať, že mám väčšiu chuť do hokeja, som šťastnejší a pokojnejší. Vážim si, že ma oslovil tím rangu Liberca. Je to pre mňa nová výzva. Mužstvu sa nedarilo, bol nízko v tabuľke. Vyhrali sme dva zápasy a už ideme hore. Verím, že budeme vyhrávať aj naďalej a prispejem k tomu svojimi výkonmi aj ja.
Foto: SITA, Ján Slovák
Máte ešte ťažké srdce na Slovan?
Už to neriešim. Snažím sa to hodiť za hlavu. Ešte sú tam nejaké nedoriešené finančné záležitosti, ale verím, že ich čo najskôr dotiahneme. Inak držím chalanom palce. Verím, že to zlomia a opäť sa zaplnia aj tribúny. O svojom konci som už toho povedal dosť a viac to nemá význam rozoberať. Som v Liberci a sústreďujem sa na to, aby som pomáhal mužstvu. Asi to tak celé malo byť.
Mali ste presvedčiť, že ste lepší ako konkurent Jakub Štěpánek, no nedostali ste šancu v zápase. To vás hnevá najviac?
Presne tak. Keby som dostal priestor, nevyjde mi päť zápasov a dostanem veľa gólov, tak to vnímam úplne inak. Bolo to postavené na hlavu. Neviem, či mal so mnou problém niekto z vedenia. Ak áno, načo ma potom brali do klubu?