Foto: SITA, Martin Havran
„Sme v pohodičke. Vyhrali sme tri zápasy za sebou a chceme na to nadviazať. Podpísalo sa to aj na nálade v šatni, ale stále sme nohami pevne na zemi a pracujeme na tom, aby nám to šlo takto aj naďalej,“ tvrdí momentálne najlepší brankár českej extraligy (95,74-percentná úspešnosť zásahov a priemer 0,98 gólu na zápas).
Ako veľmi vás potešila vychytaná nula v ostatnom ligovom stretnutí s Vítkovicami?
Po zranení sa do toho pomaličky dostávam. Nebolo to vôbec jednoduché po takej dlhej pauze. Veľmi mi pomáhajú chalani v obrane. Som rád, že ma nenechajú vykúpať sa. Cítim sa stále lepšie a istejšie. Aj fyzicky. Nohu ešte trochu cítim. Nejaký čas potrvá, kým sa to vráti do normálu. Som najmä rád, že môžem trénovať s chalanmi a chytať zápasy.
Odkedy sa ťahali vaše problémy s nohou?
Začala ma trápiť počas letnej prípravy, mal som problémy s členkom. Otlačila ma korčuľa a na členku sa vytvorila krvná zrazenina, ktorej sme sa nevedeli zbaviť. Neustále mi to napúchalo a bolelo. Keď sme skákali v piesku, v členku ma pichlo a ešte sa to zhoršilo. Magnetická rezonancia potvrdila zapálenú šľachu a keďže nepomohol oddych ani kortikoidné injekcie, šla noha do dlahy. Na dvadsať dní. Ďalšie tri týždne som musel trénovať na suchu, aby som rozhýbal nohu a mohol ísť na ľad.
Ako ste to zvládali?
Je to nepríjemné. Nemal som skúsenosti so žiadnym vážnejším zranením z minulosti, pre ktoré by som vypadol z tempa na také dlhé obdobie. Chalani mi však pomohli. Podporovali ma, pýtali sa ma, či mám ešte bolesti a kedy im už pomôžem na ľade. Potom som musel naskočiť do rozbehnutého vlaku. Nejako som sa do toho dostal a som rád, že som späť medzi nimi.
Pred zápasmi v extralige ste odchytali jeden v prvej lige. Na rozohratie sa?
Padlo mi to vhod. Bolo super odohrať aspoň jeden zápas pred tým, ako som naskočil do extraligy. Poriadne som si zachytal, vyskúšal zápasové situácie. Pôvodne som mal v prvej lige nastúpiť na viac stretnutí, ale tréner sa rozhodol, že pôjdem do bránky už v Zlíne. V pondelok som odchytal prvý duel v sezóne za Litoměřice a v piatok som už na sebe mal dres Hradca.
Foto: SITA, Marko Erd
Čo hovoríte na svoje výborné štatistiky?
Nepreceňujem to. Stále som odchytal len štyri zápasy. Nič to neznamená. Pravdupovediac, na štatistiky sa príliš nepozerám. V priemere na mňa šlo 25 striel na zápas, čo nie je veľa. Musím pochváliť chalanov, ako predo mnou hrajú. Hádam v tom budú pokračovať a aj ja im budem pomáhať, aby sme vyhrávali.
Po bronze z minulej sezóny má klub vysoké ambície…
Áno. Prišli noví hráči a ambície sa zdvihli. Začiatok sezóny nám úplne nevyšiel podľa predstáv, ale postupne sa zohrávame. Sme radi, že tri výhry za sebou nás v tabuľke posunuli o čosi vyššie. Azda to bude pokračovať a dostaneme sa do pohody. V piatok hráme v Jihlave a v nedeľu nás čaká derby s Pardubicami. Snáď vyhráme oba zápasy.
Cieľom je prvá šestka po základnej časti?
Ciele sú definované heslom: ‚Chceme viac‘. Extraliga je veľmi vyrovnaná, preto to bude nesmierne náročné. Ešte sa len ukáže, kto na tom ako bude. Rozhodujúce bude až to, kto bude mať akú formu pred a počas play off. Samozrejme, že chceme čo najviac.
V tíme máte veľkú, až sedemčlennú slovenskú enklávu. Nerobí to problémy?
Vôbec nie. Nie je to úplne zvyčajné, ale ukazuje sa, že v Hradci nám veria. Je príjemné mať v meste a klube krajanov, ale to neznamená, že by sme sa nejako vyčleňovali od ostatných. Domáci chalani sú výborní a mám pocit, že sa viac rozprávam s nimi ako so slovenskými hráčmi. Mnohých poznám už z minulej sezóny, všetci sú profesionáli a dobrí ľudia.
Na drese máte číslo 42, rovnako ako ďalší výborný slovenský brankár v českej lige Branislav Konrád. Náhoda?
Veru nie. V Slovane dostávajú mladšie kategórie dresy po A-mužstve. Dlho som chytával v tatkovej 29-ne. Keď som však šiel posledný rok do juniorky, tak už dres s 29-kou nebol. Rozhodoval som sa medzi číslami 1, 31 a 42. Keďže to boli dresy z majstrovskej sezóny Á-čka, zobral som si 42-ku po Braňovi. Darilo sa mi, vyhrali sme juniorský titul, bral som to ako znamenie, že by som si ju mal nechať. Preto som si toto číslo vybral v Piešťanoch a následne aj v Hradci. Som spokojný.
Aj ste sa Konrádovi niekedy pochválili, ako ste sa k jeho číslu dostali?
Hoci sme kamaráti, nikdy sme sa o tom nebavili. Nepýtal sa ma, prečo som si vybral jeho číslo (smiech). Ako brankára ho obdivujem, takže to tak aj beriem, že ju mám po ňom.
Táto sezóna je výnimočná olympiádou. Patríte do širšieho okruhu kandidátov na brankársky post v reprezentácii. Premýšľate občas nad Pjongčangom?
K nominácii mi môžu pomôcť len dobré výkony v Hradci. Preto sa plne sústreďujem na klubové povinnosti. Čas ukáže, či si ma ľudia z realizačného tímu reprezentácie vyberú a vyskúšajú. Slovensko má momentálne veľa kvalitných brankárov, ktorí majú reálnu šancu dostať sa na olympiádu a chcú tam ísť. Bude to veľmi ťažké. Dúfam, že sa mi bude dariť a dostanem šancu zabojovať o miesto.