Aj keď počas volebného dňa oddychoval, na krvavé udalosti má jednoznačný názor: „Polícia zasiahla brutálne a videla to celá Európa. Napätie medzi centrálnou vládou v Madride a Katalánskom sa teraz ešte viac vyhrotí,“ hovorí rodák z Topoľčian.
Ako ste trávili referendovú nedeľu?
Relaxoval som doma v Puigcerde. V sobotu večer sme hrali derby v Barcelone a do postele som sa dostal až neskoro v noci.
Čo sa dialo v uliciach mesta?
Nebol som svedkom žiadnych stretov. U nás všetko prebehlo korektne. Puigcerda sa nachádza v provincii Girona a má iba 10-tisíc obyvateľov. Je to menšie mestečko, mám pocit, že tu každý pozná každého.
Bolo už pred referendom cítiť napätie?
Do Španielska som sa vrátil iba tesne pred ním. Možno aj preto som nestihol postrehnúť na ľuďoch výraznú zmenu. Domnievam sa, že tu všetko fungovalo tak, ako predtým. Puigcerda si žila svojím životom.
Rozprávali ste sa o tom aj so spoluhráčmi?
Áno, prehodili sme zopár viet. V klube máme zväčša mladších chlapcov a tí referendum neriešili. Akoby pre nich ani nebolo dôležité.
Ako sa väčšina z nich stavia k prípadnej samostatnosti Katalánska?
Myslím si, že neveria tomu, že by k nemu mohlo dôjsť. Možno aj preto boli pred voľbami vlažní.
Máte v tíme aj katalánskych reprezentantov Španielska? Sú aj takí, ktorí by viac reprezentovať nechceli?
Áno, máme ich niekoľko. Ale tak, ako slávni futbalisti z Barcelony, ani oni by nechceli zájsť tak ďaleko a pohrdnúť španielskym národným tímom. Šport by mal predsa ľudí zbližovať a robiť im radosť. Politika doň nepatrí.
Aký je váš názor na to, čo sa udialo minulý víkend v Katalánsku?
Ľudia sú tu hrdí na svoju identitu. V rámci Španielska majú obrovskú autonómiu – vládu, parlament, vlajku, znak, policajné zložky, internetovú doménu .cat, reč so štatútom úradného jazyka. Katalánci sa však ako Španieli necítia, vymedzujú sa. Referendum sa neodškriepiteľne vymklo spod kontroly. Polícia zasiahla brutálne a videla to celá Európa. Napätie medzi centrálnou vládou v Madride a Katalánskom sa ešte viac vyhrotí.
Médiá veľa píšu o postojoch športovcov – predovšetkým futbalistoch FC Barcelona. Aký majú vplyv ich názory na postoje bežných ľudí?
Mal som to šťastie zavítať na futbalový zápas Barcelony a na vlastné oči som videl, ako si ľudia uctievajú hráčov na ihrisku. Práve preto si myslím, že ich slová a vyjadrenia majú obrovskú váhu medzi pospolitým ľudom.
Pociťujú vaši katalánski spoluhráči nevraživosť počas zápasov na území ostatných regiónov Španielska?
Nie. Som rád, že do týchto chvíľ to zostalo iba pri športovom zápolení a politika zostala mimo. A to platí nielen o protihráčoch, ale aj o publiku.
Neobávate sa, že sa to teraz zmení?
Ťažko povedať, čo nás čaká v nasledujúcich dňoch a zápasoch. Som však optimista, hádam to bude v poriadku.
V krajine pôsobíte už piatu sezónu? Spoznali ste za ten čas nejaké rozdiely medzi Kataláncami a ostatnými Španielmi?
Žiadne veľké odlišnosti som nepostrehol. Každopádne, Katalánci sa cítia utláčaní vládou v Madride a chcú ešte väčšie práva. Je to veľmi hrdý národ.
Foto: Archív Andreja Belianskeho
Ako ste sa dostali do Španielska?
Presvedčil ma kamarát a bývalý spoluhráč z Topoľčian. Vytvorili sme tu spolu akúsi slovenskú légiu, v šatni ste viac počuli slovenčinu ako španielčinu. Za všetkých môžem spomenúť azda Miroslava Škoviru, ktorý bol dlhé roky hviezdou slovenskej extraligy. Dnes som však v klube jediným cudzincom.
Máte okrem hokeja aj iné zamestnanie?
Popri hokeji sa dvakrát do týždňa venujem trénovaniu brankárov všetkých vekových kategórií.
Akí sú tamojší ľudia?
Predovšetkým veľmi usmievaví a priateľskí. Na všetko majú dostatok času. Mojim najobľúbenejším slovom je mañana – znamená zajtra, ale u nich to môže byť aj o týždeň.
Na čo ste si zvykali najťažšie?
Azda na to, že všetko podstatné sa tu deje v neskorých hodinách. Či už tréningy alebo zápasy sa konajú o 22.00. Zvyknúť som si musel aj na stravovanie. Domáci nemajú problém zjesť v nočných hodinách polkilový stejk s hranolkami.
Španielsko nie je hokejová krajina. Ako je na tom tento šport v Puigcerde s popularitou?
Záujem tu je. Klub má veľkú tradíciu, existuje už od roku 1958. Dokonca máme aj svoj fanklub, ktorý nás počas domácich stretnutí ženie vpred.
Koľko ľudí navštevuje vaše zápasy?
Štadión má kapacitu asi 2-tisíc miest. Na zápasy chodieva zhruba 300 divákov. Ak hráme derby, alebo postúpime do play off, čísla sú o čosi vyššie. Na veľkosť tohto mesta to je pekné číslo.
Mohli by ste sa v Španielsku uživiť iba hokejom?
Zatiaľ čo domáci hráči nedostávajú nič, o cudzincoch to neplatí. V minulých sezónach si mohol legionár v našom klube prilepšiť mesačne iba hokejom aj o 1500 eur. Ak okrem toho aj pracoval, bol z toho solídny príjem. Navyše, klub mu preplácal náklady za bývanie, obedy v reštaurácií, pomohol aj so zamestnaním.
Aká je úroveň hokeja v krajine?
Na Slovensku by som ju prirovnal k 3. najvyššej súťaži. K jej kvalite výrazne prispievajú aj Slováci, Kanaďania alebo Švédi.
Čo robievate vo voľnom čase?
Hrávam tenis. V areáli nášho zimného štadióna mame päť tenisových kurtov, veľkú telocvičňu, plavecký bazén s vírivkou, posilňovňu, ale aj lezeckú stenu. Na Slovensku by som takéto podmienky hľadal márne v ktoromkoľvek klube.
Chceli by ste tam zotrvať aj naďalej?
Priznávam, že sa mi tu veľmi páči. Ak bude možnosť, zostanem. Čakám už len na príchod snúbenice a dcérky Sophie. Potom už bude všetko tak, ako má byť.