„Táto sezóna je špecifická, lebo je olympijská. Je to veľká motivácia, no teraz sa sústreďujem na to, aby sme dobre vstúpili do súťaže,“ vraví vicemajster sveta z roku 2012.
V piatok sa začína aj česká extraliga. Hradec v minulom ročníku získal bronz – a latka sa podliezať nepatrí. Na čo si trúfa teraz?
Cieľ je vysoký – v minulom ročníku sa mužstvo dostalo do semifinále. Na nedávnom stretnutí s vedením zaznelo, že v nadchádzajúcej sezóne sa máme posunúť vyššie, čo znamená účasť vo finále. Je to smelá ambícia. Mužstvo na papieri vyzerá silné, uvidíme, ako to bude na ľade v súťaži. Mená výsledky nerobia, no tím má potenciál.
Už ste sa v Hradci udomácnili?
Ale áno. Hradec poznám veľmi dobre, mám tam rodinu – bratranca i sesternicu. Ako dieťa som tam minimálne dva týždne trávil prázdniny. Zhodou okolností mám aj české občianstvo, adresa môjho trvalého bydliska je Hradec Králové. Nechcem povedať, že sa tam cítim úplne ako doma, ale určite to pre mňa nie je neznáme prostredie.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Hradec hrá aj v Lige majstrov. Zo štyroch zápasov má tri prehry, jedno víťazstvo. Nečakali ste lepšiu bilanciu?
Výsledkovo to nie je najlepšie. Priority sú stanovené, Liga majstrov medzi hlavné nepatrí, vnímame ju ako prípravu. Dve stretnutia s Nottinghamom sme hrali v improvizovaných zostavách. V prvom zápase som nastúpil, v druhom som nehral. Šanca na postup je len teoretická. Je to škoda, medzinárodná konfrontácia je vždy zaujímavá. Pre vedenie je hlavná priorita extraliga a prestížny decembrový turnaj o Spenglerov pohár v Davose. Tam sa teším, bude to pre mňa novinka.
V Hradci je silná skupinka slovenských hokejistov. Zohralo to úlohu vo vašom rozhodovaní o novom pôsobisku?
Vedel som, že v Hradci je niekoľko slovenských hokejistov, myslím, že z českých klubov najviac (s Graňákom sedem, pozn.). Nebol to však hlavný dôvod v mojom rozhodovaní. Zavážili vysoké ambície klubu, záujem trénera Václava Sýkoru a priaznivé referencie od hráčov, u ktorých som sa o tíme informoval.
Nadchádzajúca sezóna je olympijská. Myslíte aj na to?
Samozrejme, sezóna je špecifická. Nad tým, čo bude vo februári, ešte nerozmýšľam, no som si vedomý, o čo v sezóne ide a aký vrchol ponúka. O olympijský turnaj v Soči 2014 som prišiel v poslednej chvíli, lebo som sa zranil. Bude záležať na mne, ako sa svojimi výkonmi pobijem o miesto v reprezentácii.
Ako ste prijali správu, že jej novým trénerom je skúsený Kanaďan Craig Ramsay?
Fakt, že slovenskú reprezentáciu trénuje Kanaďan, vôbec nepovažujem za problém. Trénera Ramsayho osobne nepoznám, viem len to, čo som počul od chalanov a čítal v médiách. Verím, že slovenskému hokeju pomôže.
Hrali ste na jedenástich svetových šampionátoch. Aj podľa vás prišiel čas na zmenu?
Áno. Nasvedčovalo tomu dianie z posledného obdobia i výsledky, ktoré neboli dobré. Niečo sa udiať muselo. Z rozprávania chalanov, ktorí boli na prvom zraze, viem, že ich prvotné pocity boli veľmi dobré – čo sa týka tréningov, rozdelenia úloh, striedaní. Nejaký čas potrvá, kým sa to premietne do herného prejavu. Nie som fyzicky najsilnejší, no mám rád svižný korčuliarsky hokej. Rýchle striedania sa niekomu môžu zdať banalitou, ale do veľkej miery môžu ovplyvniť zápas, najmä keď ide o majstrovstvá sveta, kde odohráme sedem zápasov za jedenásť dní. Aj takéto detaily rozhodujú a je dobré, že sa o nich hovorí.