„To, že môžem hrať popri štúdiu na Univerzite aplikovaných vied v Haagu aj hokej, je pre mňa akýsi bonus. Milujem ho odmalička. Doteraz som ním denno-denne žil,“ vysvetľuje odchovanec Dukly Trenčín.
Prečo sa mládežnícky hokejový reprezentant odhodlá pre odchod do holandskej BeNeLigy?
Je to kvôli škole. Rozhodol som sa, že skúsim štúdium na univerzite v Haagu. Podal som si tam prihlášku a pár mesiacov čakal, čo sa bude diať. Zo školy mi prišlo rozhodnutie o podmienečnom prijatí. Absolvoval som ešte trojkolové prijímacie konanie a napísal esej v angličtine na zadanú tému. Po poslednom pohovore mi z univerzity oznámili, že sú spokojní a berú ma. V tej chvíli som už ani nemal nad čím premýšľať, hoci som bol v kontakte s niektorými extraligovými klubmi na Slovensku, samozrejme aj s materským Trenčínom. Pokračovanie hokejovej kariéry v domácom prostredí som už neriešil.
Nie je pre 20-ročného hokejistu náročné uprednostniť vzdelanie?
Nebolo to pre mňa vôbec ľahké, keďže hokej bol pre mňa od šiestich rokov môj život. Každý deň – ráno či poobede – som žil hokejom. No pod moje rozhodovanie sa podpísala celková situácia vo svete. Uvedomil som si, že hokej nie je všetko, život ponúka aj mnoho iných možností. Uvedomujem si, aké je náročné dostať sa na kvalitnú školu do zahraničia. Ešte ťažšie je ju aj vyštudovať. O to som radšej a vďačný, že som sa dostal na mnou zvolenú univerzitu a spravím všetko preto, aby som ju úspešne ukončil.
Hokeju sa budete venovať popri škole?
Áno, je to pre mňa akýsi bonus, že sa budem môcť aj naďalej venovať tomu, čo som mal doteraz najradšej. Som veľmi rád, že mi to klub umožnil a ponúkol mi aj akúkoľvek pomoc, ak ju budem potrebovať. Preto som neváhal a prijal ponuku z Hijs Hokij.
Čo budete študovať?
Nový odbor, ktorý v Haagu otvárajú – Medzinárodný športový manažment. Je to štúdium v angličtine v prostredí nového tréningového centra s modernými učebňami.
Budete poberať športové alebo prospechové štipendium?
Keďže nejde o univerzitnú ligu, ale najvyššiu holandskú súťaž s účasťou aj belgických klubov, tam športové štipendium neprichádza do úvahy. Prospechové by mohlo byť aktuálne až od druhého ročníka. Keďže ide o nový odbor, ešte to poriadne nemajú ani nastavené. Na štúdium si tak budem zarábať hokejom.
Nezvažovali ste štúdium v zámorí, kde má univerzitná liga NCAA vysoký cveng?
Pôvodne áno, no potom som zistil, že pár zápasmi za prvé mužstvo Trenčína som si v NCAA zavrel dvere. Pôvodne som si myslel, že len nemôžem mať podpísanú profesionálnu zmluvu, no neskôr som zistil, že nemôžete ani nastúpiť za profitím. To by som musel s hokejom rok alebo dva pauzovať. O to som radšej, že v Haagu budem hrať popri škole aj hokej.
Ako reagovali na vaše rozhodnutie spoluhráči a kamaráti?
Bolo pre nich dosť veľké prekvapenie, keď som im prezradil, že zvažujem tento krok. Keď som im však vysvetlil všetky pre a proti a čo to pre mňa znamená, tak to pochopili. Všetci povedali, že to nie je zlá voľba.
Váš agent ale asi veľmi spokojný nebol…
Trikrát sa ma pýtal, či som naozaj stopercentne rozhodnutý a chcem tam ísť. Vysvetlil som mu, že som sa rozhodol a je to nemenné. Či chcel alebo nie, musel to prekusnúť.
Naopak, rodičia boli akiste nadšení.
Sú spokojní a tešia sa so mnou. Zároveň by ma však podporili v akomkoľvek rozhodnutí. Aj keby sa rozhodol ostať pri hokeji a pôsobil trebárs v Maďarsku. V tomto som im veľmi vďačný, že ma podporia pri každom mojom rozhodnutí.
Mladí hokejisti majú zväčša veľké športové sny. Aké boli vaše?
Každý chlapec sníva o NHL a chce hrať hokej na čo najvyššej úrovni. Nemôže byť nič lepšie, ako keď si človek zarába na živobytie tým, čo ho baví. Vrcholom mojej zatiaľ krátkej kariéry boli majstrovstvá sveta juniorov. Nezabudnuteľný zážitok a skúsenosť. Prvý raz som videl, ako funguje organizácia takéhoto veľkého podujatia. Bolo to neskutočné a úžasné. Kto to nezažil, ťažko to pochopí. Po šampionáte som sa vrátil do Trenčína, nastupoval za juniorku a sporadicky aj za prvý tím. Vtedy som začal uvažovať, čo by som vlastne chcel robiť. Stále mi to vychádzalo na športový manažment, ktorý mi do budúcna umožňuje zostať pri športe. Možno sa do slovenského hokeja vrátim, ale už asi v inej pozícii.
Radili ste sa s nejakými hokejistami, ktorí popri športovej kariére vyštudovali vysokú školu?
Nie. Rozhodujem sa sám podľa toho, čo si myslím, že je pre mňa najlepšie. Ani na gymnáziu som neštudoval na športovom, ale na bežnom. Maturoval som z matematiky a fyziky. Hoci ma šport vždy veľmi bavil, vnútorne som už bol rozhodnutý, že škola je dôležitejšia a uvidíme, či budem stíhať hokej popri nej. Som súťaživý typ v škole aj na ľade. Urobím všetko preto, aby som dosahoval čo najlepšie výsledky na ľade aj v štúdiu.
Núkala sa v lete ešte šanca, že vás nejaká hokejová ponuka zlomí a štúdium odložíte?
Práve preto hovorím, že to pre mňa nebolo ľahké rozhodnutie. Dlho som bol na vážkach a keby prišla naozaj dobrá príležitosť, možno by som to ešte skúsil. Končiť s kariérou v dvadsiatich je predsa len skoro. No vracať sa do školy po dlhšej prestávke by bolo oveľa náročnejšie. Rozhodol som sa a takto je to pre mňa najlepšie.