Hneď prvý ročník v novej pozícii však Róbertovi Petrovickému ukázal, aká je trénerská stolička v hokejovom svete vratká. Absolútne nevydarená trenčianska sezóna sa prejavila aj častými zmenami na striedačke. Po odvolaní jeho bývalého spoluhráča Miloša Holaňa, s ktorým získali pre Duklu pred 25 rokmi federálny titul, ostal pracovať po boku Josefa Turka, ale po druhej, januárovej výmene sa už z lavičky porúčal.
„Po konci v Trenčíne som si chcel najmä dokončiť trénerské béčko. Aspoň som mal na to trošku viac času. V škole aj predtým na lavičke som nazbieral nejaké nové vedomosti. Teraz začínam riešiť svoju budúcnosť. Počkám si na ponuky. Určite však chcem ostať pri hokeji. Rád by som pomohol mladým, zužitkoval všetko, čo som sa počas kariéry naučil a posunul to ďalej tak, aby náš hokej napredoval,“ tvrdí zlatý medailista z Göteborgu 2002.
Bývalý konštruktívny center mal možnosť načrieť aj do bohatých skúseností svojho svokra Vladimíra Vůjtka. „Vždy mal skvelý čuch na skladanie formácií, výber správnych hráčov. To sa však odkukať ani naučiť nedá. Treba to mať v sebe. Poteší ma však každá rada od neho,“ priznáva hokejista s 208 odohranými zápasmi v NHL.
Keďže mu záleží na vývoji slovenského hokeja, pozorne sleduje aj napätú situáciu pred piatkovým kongresom Slovenského zväzu ľadového hokeja. „Verím, že spory utíchnu a všetci začnú spoločne pracovať. Niektoré veci treba hodiť za hlavu, hoci dobre viem, že to nikdy nie je jednoduché. Náš hokej prežíva ťažšie obdobie a je dôležité, aby sa veci čo najrýchlejšie vyriešili a našli sme správnu cestu k rozvoju. Čím dlhšie to bude trvať, tým viac nám uniknú naši súperi,“ myslí si Petrovický.
Voľakedy hrával počas leta pravidelne tenis, teraz viac preferuje golf, ale raketu má stále veľmi rád. Prečo je tenis medzi hokejistami taký populárny?
„Je to pre nás dobrá súčasť prípravy. Radi beháme, skáčeme a navzájom súťažíme. Je to pre nás kvalitný tréning a navyše sa stretneme viacerí a dobre si pokecáme,“ vysvetľuje. Pred dvoma týždňami sa zúčastnil na turnaji Stars for Stars Media Cup.
„Tenis už neberiem príliš vážne. Mal som problémy s ramenom, rok som nedržal raketu v ruke. Necítim takú istotu ako v minulosti. Samozrejme, tenis je u nás doma častou témou. Syn sa mu už nevenuje, presedlal na hokej, ale dcéra sa túla po rôznych turnajoch,“ dodáva Petrovický.