Jaroš: Nebyť otrasu mozgu, okúsil by som NHL

07.06.2017 06:00
Christián Jaroš.
Christián Jaroš. Autor: ,

Odmalička sníva o NHL. K vytúženému cieľu je čoraz bližšie. Pred štyrmi rokmi urobil Christián Jaroš (21) správny krok - vybral sa skúsiť šťastie do Švédska.

Už v druhej sezóne – ešte len osemnásťročný – dostal šancu v seniorskom tíme Luley. Uprostred nej pomohol juniorskej reprezentácii získať bronzové medaily na MS do 20 rokov, neskôr zdvihol nad hlavu trofej pre víťaza Ligy majstrov a v drafte zámorskej NHL si ho v 5. kole vybrali Senators.

Minulý týždeň podpísal s Ottawou trojročný nováčikovský kontrakt.

Čo pre vás znamená podpis zmluvy s Ottawou?
Som veľmi rád, že mi to vyšlo. Zatiaľ stále nie som v NHL, ale dúfam, že sa tam čoskoro dostanem. Dúfam, že sa v kempe ukážem v dobrom svetle a vyjde mi to.

Ste zdravo sebavedomý a ambiciózny. Ste presvedčený, že môžete uspieť na prvý raz a vybojovať si v kempe miesto v prvom tíme Ottawy?
Samozrejme, taký je môj cieľ – dostať sa do mužstva hneď od začiatku sezóny. Keby som sa mal uspokojiť s tým, že budem hrať v AHL, tak by so mnou bolo niečo v neporiadku. Človek musí byť ambiciózny, aby niečo dosiahol.

Uvedomujete si, že vás čaká ešte väčšia konkurencia než doteraz?
Jasné, že si pripúšťam aj možnosť, že mi to hneď nevyjde. Na kemp však musím ísť pozitívne naladený a veriť si. Je len na mne, ako prídem pripravený a ako sa ukážem trénerom. Verím, že to dopadne dobre a okúsim NHL.

Ak by to nevyšlo, ostali by ste v zámorí vo farmárskej AHL alebo sa vrátili do Švédska?
Kluby to ešte medzi sebou riešia, zatiaľ neviem odpovedať. Zdá sa mi však rozumnejšie ostať v zámorí. Odtiaľ je to predsa len bližšie do NHL, ako keby ma mali stiahnuť zo Švédska. To by trvalo niekoľko dní.

Už v uplynulom ročníku ste vraj neboli ďaleko od toho, aby ste nazreli do NHL…
Záver sezóny som vynechal pre otras mozgu. Po tom, ako Lulea skončila v play off, sa mi však ozvali z Ottawy. Chceli odo mňa, aby som prišiel na zvyšok ročníka do Kanady. Pravdepodobne by som aj odohral jeden zápas, lebo v tom čase sa tímu zranili viacerí obrancovia. Vraveli mi, že by som dostal šancu. Bohužiaľ, pre otras mozgu to nešlo zrealizovať.

Nezvažovali ste, či to nerisknúť?
Nie, zdravie je prvoradé. Možno by som odohral jeden zápas, inkasoval nejaký tvrdý úder a potom pauzoval niekoľko mesiacov či pol roka. Navyše ma nechcel uvoľniť ani klub, keďže som nebol stopercentne pripravený. S týmto rozhodnutím som len súhlasil.

Utrpeli ste silný otras mozgu. Bol váš prvý v kariére?
Nejaké som mal aj predtým. Tento však bol najsilnejší. Nebolo to bohviečo. Človek je veľmi citlivý na svetlo a žiarenie. Z televízora, lampy či mobilu vás môže rýchlo rozbolieť hlava. Takže spočiatku treba mať tmu, ležať a oddychovať. Priznám sa, že telefón som úplne nevylúčil, len som ho obmedzil. Hneď ako vás však začne bolieť hlava, zložíte ho dole aj bez toho, aby ste nad tým premýšľali.

Čo vám dalo pôsobenia vo Švédsku?
Vo Švédsku mi pomohli zdokonaliť sa vo všetkých herných situáciách a dali mi šancu hrať mužský hokej. Výborne tam pracujú s mládežou. Mladých hráčov pravidelne posúvajú k seniorom, čo je super. Strávil som tam štyri sezóny. Už v druhej som si vyskúšal SHL, v tretej som hral už len so seniormi a v poslednej už iba v SHL.

Ako hodnotíte uplynulý ročník?
Som s ním spokojný. Od trénerov som dostal veľa priestoru. Pravidelne som hrával presilovky aj oslabenia, nastupoval v kľúčových momentoch. Len keby sa mi trochu viac vyhýbali zranenia, bolo ich akosi priveľa. Najprv som mal infekciu v lakti, potom nepotvrdený otras mozgu či narazenú pätu. S výnimkou otrasu mozgu v závere to neboli vážne ani dlhotrvajúce problémy, ale aj tak ich bolo veľa.

Okrem pôsobenia v Luley vám k draftu istotne pomohol aj bronzový juniorský šampionát…
Samozrejme, pri drafte mi úspešné vystúpenie na šampionáte a zisk bronzovej medaily veľmi pomohli. Paradoxne, v tej sezóne som už po návrate z MS viac nedostal šancu v SHL, hoci pred juniorským šampionátom som nepravidelne nastupoval aj za mužov.

Aké sú vaše najbližšie plány?
Momentálne sa pripravujem doma v Košiciach, absolvujem letnú zaberačku. Už 26. júna odchádzam do Ottawy na rozvojový kemp a následne sa presuniem na podobný kemp v Luley. Po návrate domov budem pokračovať v letnej príprave a smer zámorie opäť naberiem začiatkom septembra.

Je pre vás rozvojový kemp dôležitý?
Áno, najmä pre čerstvo draftovaných hráčov, aby spoznali ľudí z klubu a zistili, ako to v tej-ktorej organizácii funguje. Pokúsim sa tam ukázať čo najlepšie, ale v tomto kempe sa ešte o ničom nerozhoduje. Dôležitý bude až hlavný kemp. Pre mňa to bude už štvrtý rozvojový kemp. Dva som absolvoval v Ottawe a ešte predtým, ako si ma Senators vybrali, som bol ako nedraftovaný hráč raz vo Washingtone.

Budete si od niekoho pýtať rady, ako uspieť v hlavnom kempe?
Ani nie. Očakávam, že to bude v pohode. Prídem tam, uvidím to na vlastné oči a sám sa naučím, čo treba robiť.

Sledovali ste, ako sa Senators darilo v play off NHL?
Ottawu som sledoval celkom pozorne. Zo všetkých stretnutí som si pozrel zostrihy a niektoré som videl aj v priamom prenose. V čase série s Pittsburghom som už viac-menej vedel, že by som mal so Senators podpísať nováčikovský kontrakt. Keďže som už mal návrh zmluvy, tak som im veľmi prial, aby sa dostali čo najďalej.

Snívate o tom, že si raz zahráte v obrannej dvojici s Erikom Karlssonom?
Nevravím, že je môj najobľúbenejší obranca v NHL, ale páči sa mi, ako hrá. Keď sme sa v zámorí stretli, urobil na mňa výborný dojem. Bolo by fajn zahrať si s ním nejaký zápas či striedanie. Ak sa mi však podarí vybojovať si miesto v zostave, budem veľmi rád, nech už nastúpim s kýmkoľvek.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Christián Jaroš
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk