Klub fungujúci na príspevkoch desiatok rodičov vychoval viacerých reprezentantov, ktorí v Poprade neúspešne trápili Rusov vo štvrťfinále. „Na Slovensku vychovávame kvantitu a nie kvalitu – kopec priemerných hráčov na úkor niekoľkých šikovných,“ vraví Mario Fehérváry (45).
Prečo ste sa rozhodli odísť spolu s vašimi deťmi zo slovanistického systému výchovy mládeže?
V minulosti som hrával volejbal. Bol som naučený, že ma klub vychovával svojim systémom pre svoje a prípadne aj reprezentačné potreby. Môj starší syn Gabriel hrával hokej. Keď som ho priviedol do Slovana, nezdalo sa mi to už od začiatku. Pre značku, ktorá sa tvári ako slovenský veľkoklub, mi prišli ich tréningy skôr ako záujmový krúžok, než profesionálna príprava budúcich hokejistov. Vtedy do prípravky chodilo asi 80–100 detí. Nehovorím, že z každého má byť špičkový reprezentant, to ani nie je možné, ale aspoň 2–3 by sa presadil mohli. Mal som pocit, že Slovan nepracoval s mládežou dobre. O pár rokov sa na ľad dostal aj mladší Martin a začal som hľadať cestičky, ako zo Slovana odísť. Nakoniec sa mi to aj vďaka šťastiu podarilo.
Šťastiu?
Na Slovane sme sa stretli viacerí podobne zmýšľajúci rodičia. Celé si to vzala pod taktovku Adriana Hosťovecká, ktorá založila hokejovú školu Svišť. Pred letom 2005, kedy škola vznikla, nás pán Ľubomír Lenár zo štruktúr Slovana požiadal, aby sme ako rodičia prispeli 2% z daní na rozvoj klubu. Hosťovecká sa ho opýtala, čo z toho budeme mať. Lenárova odpoveď bola, že ak sa nám nepáči, môžeme odísť. Tak sme vzali nohy na plecia.
To bola pre vás hlavná pohnútka, prečo ste zo Slovana odišli?
Nie, išlo o budúcnosť našich detí. Videli sme, že metodiky Slovenského zväzu ľadového hokeja nie sú dostačujúce na to, aby pripravili chlapcov na špičkovú medzinárodnú úroveň. Vo Svišťoch sme chceli robiť aj veci navyše, nielen do nemoty sa opakujúci dril na ľade. Na Slovane sa stále iba korčuľovalo, ale chýbala hra. Ako majú takéto tréningy baviť 4–5 ročné deti, keď si poriadne nezahrajú? Nezostanú tam, odídu preč. Stačilo, ak sme ich po tréningu nechali zahrať si zápas a už decká videli zmysel v tom, že tvrdo pracujú. Snažili sme sa trénovať viac, ako 1–2 krát do týždňa, najmenej 3–4 razy. Od tejto metódy nás odhováralo viacero odborníkov, vraj deti zničíme. Zvykli si na to, kĺby a svaly im spevneli a nemali žiadne vážnejšie zranenia z pretrénovania.
Čo vám ešte prekážalo na tréningoch v Slovane?
So Svišťami sme sa po tréningoch na ľadovej ploche v jednom z bratislavských nákupných centier presunuli do Rosíc v Čechách. Ja nie som hokejový odborník, ale na základe toho čo som za hranicami videl si myslím, že tréningom na Slovane chýbalo viacero vecí. V Rosiciach bola omnoho vyššia intenzita, hráči dohrávali súboje, vedeli, čo je ofsajd, mali nacvičené herné systémy, nehrali na tretinky a nemali povinné minútové striedania. Cieľom bolo vychovať pár špičkových hráčov, ktorí si tieto veci osvoja a budú v konkurencii najlepší. Na Slovensku vychovávame kvantitu a nie kvalitu – kopec priemerných hráčov na úkor niekoľkých šikovných.
Ale niektorí hráči skrátka nikdy nedosiahnu medzinárodný level, aj keby trénovali podľa akýchkoľvek metód…
O to nejde. Keď v zahraničí vidia, že hráč je excelentný strelec, nebudú ho silou mocou učiť obrane. Načo? Ak vie dávať góly, ťažko sa naučí excelentne brániť a naopak – ak niekto nie je v skórovaní taký dobrý, ale skôr vie odoberať puky, je potrebné rozvíjať jeho defenzívne schopnosti.
Nemali ste strach, že odchod zo Slovana môže byť riskantný?
Strach? Tešil som sa, že ideme preč. Odmalička som fanúšikom Slovana a držím im palce. Ale výchova mládeže nielen v Slovane ale aj u drvivej väčšiny slovenských klubov je zlá. Máloktoré sa snažia vychovať vlastných hráčov. Tak potom vyzerá aj naša extraliga. Radšej kúpia starších legionárov, ako by mali investovať do odchovancov. Je to jednoduchší spôsob, ktorý slovenskému hokeju škodí. Na viacerých Martinových spoluhráčoch som v 16–17 rokoch videl, že vyhoreli. Stratili motiváciu, lebo zistili, že v materských kluboch nedostanú poriadnu šancu.
Foto: Peter Jesenský
Spomínali ste, že Svište zapájali do tréningov aj nové prvky, ktorými ste sa odlišovali od slovenského systému výchovy mládeže. Aké?
Škola fungovala na báze členského, ktoré platili všetci rodičia. Nebola to horibilná suma. Z roka na rok ale boli náklady na hokejové tréningy, krasokorčuliarsku prípravu, plávanie, atletiku, gymnastiku, povinnú regeneráciu, fyzioterapeutov či ligovú súťaž v Česku vyššie a vyššie. Snažili sme sa pomáhať jeden druhému, boli sme skupina bláznov. (smiech) V tom čase mi ochorela manželka a krátko na to som ovdovel. Ostatní za mňa zaplatili členské, kým sa moja finančná situácia nezlepšila. Vedeli sme, že jeden bez druhého – podobne ako naši chalani na ľade – nič nedosiahneme.
Nemali ste, ako verejní kritici systému, problém zapracovať chlapcov do prvých reprezentácii?
Keď mali niektorí chlapci 14–15 rokov, rozhodli sme sa vrátiť na Slovensko práve kvôli národnému tímu. Martin mal vtedy 12 rokov, v Ružinove odohral dve a pol sezóny a potom šiel do Švédska. Myslím si, že sme suplovali štát a klub. Aj napriek tomu, že nás viaceré kluby vedome sabotovali – napríklad Svište nepozývali na rôzne turnaje medzi extraligovými tímami – sa nám to podarilo, čoho dôkazom boli aj výkony chalanov na MS v Poprade a Spišskej Novej Vsi.
Ako by ste zhodnotili výkony osemnástok na domácom šampionáte?
Ako rodičia sme cítili veľké zadosťučinenie po všetkých útrapách, ktoré sme v minulosti absolvovali. Neprekvapilo ma, že Slováci v Poprade držali krok s favoritmi. Martin sa dlho držal, ale keď odišli všetci fanúšikovia, padli aj slzy. Aj mne bolo chlapcov ľúto, ale nie som pesimista. Môžu totiž v budúcnosti pomôcť seniorskej reprezentácii, ktorá je v biednej situácii.
Očakávali ste takýto úpadok seniorskej reprezentácie?
Keď sme pred 15 rokmi vyhrali zlato na MS, vyhlásil som, že raz vypadneme z A-kategórie, lebo sme prestali pracovať a vychovávať. Okolie si myslelo, že som zbláznil. Videli ste, ako to dopadlo v Kolíne, neboli sme od toho ďaleko. So Svišťami sme absolvovali aj turnaje v Maďarsku. Bol som šokovaný, koľko práce okolo hokeja urobili. Majú nové haly, investovali obrovské množstvo financií do odborníkov z Kanady, Švédska či Fínska. O chvíľu nás budú pravidelne zdolávať aj na svetových fórach. A Slovensko? Pre mňa kolínske fiasko nie je prekvapenie, ale reálny odraz situácie. Dvadsať rokov je to tu na hovno, úplne sme zaspali. Nič sa tu nerobilo a bude trvať ešte dlhšie, kým sa do špičky vrátime. Pár hráčov z NHL by v Kolíne veľa nezmenilo. Faktom je, že reprezentačný tréner Cíger nemal veľmi z čoho vyberať. Ak nepočítam chlapcov zo zlatej generácie, ktorí stále hrajú. Nemáme veľa hráčov, ktorí spĺňajú kritéria najlepších svetových líg.
Na poste šéfa SZĽH je už viac ako rok Martin Kohút, ktorý chce začať reformáciu v slovenskom hokeji. Ako ho vnímate?
Na začiatku som mu veril, mal som o ňom dobré referencie. Žiaľ, po tom všetkom čo odznelo od Cígera, Kohúta a ďalších, ktorí vidia do vnútra slovenského hokeja mi je jasné, že sa Kohút vie hýbať v intrigách a je v nich ako doma. Cíger je hokejista, rovnako zmýšľa aj hovorí. Zo zimáku si pamätám, že mal priamy ťah na bránu a nešpekuluje ani v živote. Vždy sa vyhýbal zákulisným hrám a nevidím dôvod, prečo by ich hral ako reprezentačný tréner. Žiaľ, doplatil na to.
Cíger po nástupe do funkcie reprezentačného trénera deklaroval, že dá šancu mladým hráčom. Mohli sa medzi nimi objaviť aj chalani z osemnástky?
Jednoznačne, bez ohľadu na to, že tam mám syna. Myslím si, že Miloš Roman, Martin Bodák či Krivošík s Ružičkom mohli dostať šancu aspoň v prípravných dueloch. Nikomu by to neuškodilo. Žiadna generačná výmena nenastala. Namiesto toho sme v Kolíne mali podľa vekového priemeru jedno z najstarších mužstiev na šampionáte. Koho zobrali minulý rok na MS 2016 Fíni? Tínedžerov, ktorí im vyhrali striebro. Teraz sú Patrik Laine či Sebastian Aho lídrami svojich mužstiev v NHL.
Spomínali ste, že sa váš syn Martin z Ružinova presunul do Švédska. Bol to zámer?
Nechcel som aby aby v mladom veku ľahko zvládal slovenské súťaže. Museli sme pred neho postaviť nejakú výzvu. Ozvalo sa Malmö, kde sa trénerom zapáčil a nechali si ho. Pokiaľ človek neuvidí, neuverí, ako katastrofálne na tom slovenský hokej je. Martin so Švédmi nestíhal – boli rýchlejší, silnejší, obratnejší, takticky vyspelejší. Keď sme videli na tréningu najlepšieho hráča MS 2017 Wiliama Nylandera, mysleli sme si, že je z Marsu (smiech) Predvádzal neskutočné veci. Martin sa postupne vyšvihol, v 15-tich debutoval v SHL. Na Slovensku sa tvárime, že robíme hokej správne, ale sme veľmi pozadu. Vo výchove mládež sme na úrovni Bulharska či Rumunska. Je smutné, že sme sa tak prepadli.
Foto: www.malmoredhawks.com
Pred touto sezónou Martin prestúpil do Oskarshamu v druhej švédskej lige. Nemalo Malmö oňho už záujem?
Martin je cieľavedomý chalan. Už v mladosti si svoje životné priority rozumne usporiadal. Uvedomil si, že sa nesmie potĺkať na hranici juniorských a seniorských súťaží. Malmö malo podpísaných 9 obrancov a predpoklad, že by Martin hrával medzi mužmi pravidelne, bol malý. Vyžiadal si ho tréner Oskarshamu a to niečo znamená. Martin chce hrať medzi mužmi a druhá švédska liga je veľmi rýchla. Môže sa učiť od skúsených hráčov, čo sa mu v budúcnosti zíde. Práve preto sa mi nepáči projekt hokejovej dvadsiatky.
Čo vám na nej prekáža?
Je podľa mňa hlúpe zavrieť 30 chalanov, ďaleko rozumnejšie by bolo zapracovávať ich do klubov. Môžu sa tam učiť od starších. Skvelým príkladom je Michal Ivan. Vo Zvolene sa za dva roky z neho stal špičkový obranca, lebo hrával s mužmi. Som presvedčený, že ako členovi projektu dvadsiatky by sa mu neporadilo dostať sa na takú hernú úroveň, akú momentálne má.
Aký je podľa vás recept, aby sa slovenský hokej pozbieral z dna?
Aby sa už dnes začalo pracovať a prestalo sa hašteriť. Výsledky prídu možno za 15–20 rokov. Vyhovárame sa na malú základňu – pozrite sa na Fínov. V 70–80 rokoch minulého storočia sa chodili učiť do Československa, ako robiť hokej. Fíni nastavili systém a ostatné roky zbierajú v juniorských kategóriách medaily z MS. Keď nevieme vymyslieť vlastný model, okopírujme ho zo zahraničia a vytvorme väčšiu konkurenciu v slovenských ligách.