Spišiaci v ňom prehrali 3:4, celú sériu hladko 0:3 a sezóna 2016/2017 sa pre nich skončila. Držiteľovi striebra a bronzu z MS pripravili organizátori duelu príjemné prekvapenie – rozlúčky s aktívnou kariérou sa okrem celej jeho rodiny zúčastnili aj jeho dvaja výborní kamaráti Miroslav Lažo a Andrej Podkonický.
„Nič som netušil, akurát včera mi volal kamarát Igor Tóth, ktorý mi povedal, že nemôže pricestovať a veľmi ho to mrzí. Takže trošku mi naznačil, že niečo sa chystá. Až vtedy som začal čosi tušiť, ale vôbec som nevedel o čo ide. Som veľmi rád, že je tu celá moja rodina, Andrej Podkonický aj Miro Lažo, dvaja veľmi dobrí kamaráti, s ktorými som si vynikajúco rozumel na ľade aj mimo neho,“ povedal Ľubomír Vaic po svojom poslednom súťažnom zápase v kariére.
Ľubomír Vaic dostal na pamiatku symbolicky dres s logami všetkých klubov, za ktoré v kariére nastúpil. „Tento dres bude visieť na nejakom čestnom mieste a bude mi pripomínať všetky kluby, v ktorých som hrával,“ pokračoval dojatý odchovanec spišskonovoveského hokeja.
Svoju seniorskú kariéru odštartoval už ako 16-ročný v extraligovom Poprade. Po dvoch sezónach prestúpil do Košíc, s ktorými v devätnástich rokoch získal svoj prvý majstrovský titul. V tom istom roku ho draftoval klub NHL Vancouver Canucks v deviatom kole z 227. miesta, za ktorý neskôr odohral spolu 9 zápasov profiligy. Jediný presný zásah v NHL dosiahol 1. novembra 1997 v dueli proti Pittsburghu, keď prekonal legendárneho amerického gólmana Toma Barrassa. Okrem toho pôsobil v Magnitogorsku, Vsetíne, Liberci, Slovane Bratislava, Berlíne, Lappeenrante či vo švédskej druhej najvyššej súťaži.
Ľubomír Vaic nastúpil v najcennejšom drese Slovenska dohromady na 72 stretnutí a dosiahol v nich 7 gólov. V roku 2000 sa v ruskom Petrohrade pričinil o prvú medailu pre Slovensko v elitnej kategórii MS. Okrem petrohradského striebra má v zbierke aj bronz z Helsínk o tri roky neskôr.
Kariéru ukončil v doma – v Spišskej Novej Vsi. „Som veľmi vďačný za to, že som mohol hrávať hokej tak dlho a profesionálne sa ním živiť 24 rokov, čo je parádne číslo. Nikdy som nemal predstavu, že to potiahnem takmer až do štyridsiatky. Začínal som v Spišskej a aj tu končím,“ dodal Ľubomír Vaic.