„Verím, že mi spomienky vydržia do konca života. Je totiž možné, že sa mi už nič podobné v kariére nepodarí,“ vraví vtedajší najlepší brankár aj najužitočnejší hráč MS Denis Godla (21).
Rodák z Kežmarku si minulý týždeň pripísal prvé víťazstvo vo fínskej lige v drese KalPy Kuopio a v utorok absolvoval premiéru v Lige majstrov.
Ako hodnotíte váš prvý štart v Lige majstrov proti Fribourgu-Gottéron?
Zo začiatku som bol nervózny, potom to bolo už len lepšie. Určite sme chceli doma vyhrať. Vzhľadom na priebeh zápasu však môžeme byť s remízou 1:1 spokojní. Nevyužili sme viaceré príležitosti, ani presilovku o dvoch hráčov. Vo Švajčiarsku chceme uspieť a postúpiť.
Vašu rýchlu lapačku proti pokusu Juliena Sprungera označil web súťaže za najlepší zákrok prvých duelov osemfinále. Ako ste videli celú situáciu?
Dostal sa priamo predo mňa medzi kruhy a bekhendom vystrelil na moju ľavú stranu. Lapačka bola rýchlejšia ako puk. Tento zákrok mi pomohol, dostal som sa ním do pohody.
Máte za sebou aj prvé víťazstvo v najvyššej fínskej súťaži – Liige. Ako sa vám chytalo?
Bola to moja premiéra pred domácimi fanúšikmi, predtým som chytal pri prehre v Oulu 1:2 po samostatných nájazdoch. Pocity sú veľmi pozitívne. Otočili sme duel proti Raume z 0:2 na 4:2. Jeden z gólov som inkasoval po trestnom strieľaní. Spoluhráč mi prišiel poradiť, že súper rád strieľa pod vyrážačku. Zrejme som sa na to príliš sústredil a dával si na ten priestor pozor. Prestrelil ma pomedzi nohy.
V tretej časti mužstvo strelilo štyri góly. Dokázali ste súpera až tak pritlačiť?
Boli sme lepší v celom stretnutí, ale až v závere sme začali strieľať góly. Za Raumu chytal Čech Jakub Štěpánek a držal svoj tím nad vodou. Výrazne sme súpera prestrieľali a góly pramenili z tej veľkej prevahy.
Ligu ste odštartovali veľmi dobre. Aká je nálada v kabíne?
Sme na druhej priečke so štvorbodovou stratou na Tapparu. Vyhrali sme tesne veľa duelov. Šliape nám to v obrane, inkasujeme málo gólov. Uvidíme, ako nám to pôjde ďalej.
Po vydarenej sezóne v druhej fínskej lige ste zakotvili v KalPe. Akú máte úlohu v tíme?
Robím dvojku Eerovi Kilpelainenenovi. Je to 31-ročný Fín, chytá naozaj skvele. Po sezóne v Hermese ma podpísalo Kuopio. Ak som dlhšie mimo zápasového rytmu, idem sa rozohrať na farmu v mestečku Iisalmi. Je lepšie chytať za miestne IPK, ako sedieť celý týždeň ako náhradník na striedačke. Mám ročnú zmluvu s možnosťou opcie na ďalšiu sezónu.
V druhej lige za IPK však nemáte najlepšie čísla…
Áno. Je to dané asi aj tým, že sú nováčikom v Mestis lige a zatiaľ si na súťaž ešte len zvykajú. Viacerí chodia popri hokeji aj do práce. Je to tam omnoho ťažšie, súperi nás zvyknú poriadne tlačiť.
V minulom ročníku ste boli najlepším brankárom druhej fínskej ligy. Aké sú najväčšie rozdiely medzi ňou a Liigou?
Druhú ligu hrajú v drvivej väčšine mladí hráči. Na všetko je tam viac času. Je rýchlejšia, viac sa hra buduje na korčuľovaní. V najvyššej súťaži sa musíme na gól poriadne nadrieť, pretože mužstvá výborne systémovo bránia. Dodržiavanie taktiky je omnoho dôslednejšie.
Vybrali ste si kvôli tomu práve Fínsko?
Áno. Brankárovi sa chytá lepšie, keď mu častejšie pomáha v defenzíve celá pätica. Navyše, je to jedna z najlepších líg v Európe. Ťahalo ma to na sever a som rád, že sa mi to podarilo.
Aké boli vaše začiatky v cudzine?
Bolo to náročné. Po fínsky som nevedel, angličtina mi tiež veľmi nešla. Teraz je to už lepšie, chalanom viac rozumiem. Rozprávať by som sa však asi ešte neodvážil. S angličtinou je to už lepšie. Snažím sa hovoriť čo najviac, hoci to nie je ideálne.
Zvykli ste si už na tamojší život?
Nemáme v tíme veľa legionárov. Vychádzame medzi sebou veľmi dobre, najlepšie si rozumiem s mladšími hráčmi. V Kuopiu som sa už zabýval. Žije tu viac ako 100-tisíc obyvateľov. Môj byt je 500 metrov od zimného štadióna, do centra to je asi o dvesto viac.
Sledujete, ako sa darí Slovanu v KHL?
Komunikujem o tom najmä s Paľom Skalickým z bývalej reprezentačnej dvadsiatky. Sledujem aj výsledky slovenskej extraligy či krajanov v zahraničí. Občas si napíšem aj s Braňom Konrádom, Matejom Paulovičom, Dominikom Rehákom, Patrikom Koyšom či Martinom Réwayom.
Aké sú vaše spomienky na bronzový šampionát dvadsaťročných v Kanade?
Len tie najkrajšie, nedá sa na to zabudnúť. Hocikedy, keď idem na ľad, si na to spomeniem. Verím, že mi to vydrží do konca života. Je totiž možné, že sa mi už nič podobné v kariére nepodarí.
Veľa sa vtedy hovorilo o drafte do NHL, do ktorého ste sa nedostali. Ako to s odstupom času vnímate?
Šepkalo sa o viacerých kluboch, agent hovoril, že by sa to mohlo podariť. Nepripúšťal som si to. Bol som nohami na zemi a premýšľal som skôr nad tým, čo bude, ak si ma tím z NHL nevyberie. Sústreďoval som sa na svoj výkon a ostatné veci išli mimo mňa. Nevyšlo to a vybral som sa ťažšou cestou.
Snívate o tom, že si v NHL raz zachytáte?
Samozrejme, je to však dlhá cesta. Musím veľa trénovať a zlepšovať sa. Asi každý mladý hokejista sníva o tom, že raz pôjde do NHL. Ja nie som výnimka. Možno to z fínskej ligy nebude tak ďaleko. Bol by to splnený sen.