„Je úžasné, že sa posunul na takúto výnimočnú métu. Trochu dlhšie sme na to čakali, ale Marián bol trpezlivý. Vedel, že to príde. V noci to veru boli riadne emócie, ale snažil som sa nekričať. Manželka totiž vedľa spala. Nie je zdravotne úplne v poriadku, tak som jej to povedal až ráno. Symbolicky sme si aj štrngli,“ prezradil bývalý nekompromisný obranca a neskôr úspešný tréner.
Veľmi si váži, čo už jeho syn dosiahol. Najvýznamnejšie sú, pochopiteľne, tri triumfy v boji o Stanleyho pohár. Vysoko však radí aj čerstvý prienik medzi 500-gólových strelcov v základnej časti NHL.
„To sa veru nepodarí hocikomu. Marián je len štyridsiaty štvrtý v histórii a tretí spomedzi Slovákov. Ak ostane zdravý a vydrží mu chuť, určite sa v historických tabuľkách ešte o pár priečok posunie. Ako vysoko, to si odhadnúť netrúfam. Závisí aj od toho, ako dlho ešte bude hrať,“ naznačuje Hossa senior.
Prvé gratulačné esemsky, najmä od známych zo zámoria, mu prichádzali už v noci počas stretnutia. Ráno sa pridali priatelia a rodinní príslušníci zo Slovenska a iných európskych krajín. „Keď som šiel doobeda autom do Bratislavy, telefón neustále pípal,“ usmeje sa hrdý otec.
Čo mu prvé prebleslo hlavou, keď Marián v 26. min zápasu Chicaga s Philadelphiou zvýšil na 4:0? „V rýchlosti celý Mariánov hokejový film po súčasnosť. Od začiatkov, cez vstup do NHL, prvý gól proti Floride, méty, ktoré postupne dosahoval, zmeny tímov, dva finálové neúspechy, až po tri víťazstvá v Stanleyho pohári. Samozrejme, na úspechy každý spomína radšej,“ tvrdí.
Najväčšiu radosť mu robí, že hviezdu Blackhawks hokej stále baví rovnako, hoci jej tiahne už na 38 rokov. „Stále má motiváciu hrať a vyhrávať, čo je obdivuhodné. Pokúsi sa teraz získať štvrtý Stanley cup. Veľmi obdivujem jeho prístup k tréningom počas sezóny, ale najmä v lete. Je voči sebe nesmierne zodpovedný a náročný. Dáva si pozor na životosprávu a pripravuje sa ešte zodpovednejšie než v minulosti. Mňa prekonal už veľmi dávno… Hral som do tridsiatich dvoch rokov, v tom čase bolo pre športovca aj tridsať veľa. Hokej ako taký, tréningové podmienky a regenerácia sa odvtedy výrazne zmenili.“
Foto: SITA/AP, Charles Rex Arbogast
Rodičia Hossovci boli v hľadisku pri zisku druhého z troch Mariánovych titulov. V Bostone. Po prvom zas hneď nastúpili do lietadla, aby sa mohli so synom podeliť o radosť. Bývalý reprezentačný tréner si pochvaľuje aj možnosť vidieť zblízka, ako fungujú kluby slávnej ligy a zažiť atmosféru priamo v ich kuchyni.
Nechcel vidieť naživo aj jubilejný päťstý gól, ktorý bol na spadnutie už od záveru predošlej sezóny? „Marián nás volal do zámoria už na Svetový pohár. No mali sme tu vnučky a pre nás je čas s nimi veľmi vzácny. Preto sme radšej ostali doma. Do Chicaga pôjdeme až na Vianoce alebo Nový rok,“ vysvetľuje.
Zámorské médiá v súvislosti s Mariánom Hossom bez zaváhania uvádzajú, že ho v budúcnosti uvedú do Siene slávy NHL. Z hráčov so slovenským pôvodom v nej zatiaľ figuruje len dvojica Stan Mikita a Peter Šťastný.
„Uvedenie do Siene slávy je veľká udalosť pre hráča i celú jeho rodinu. Ešte si však na to musíme počkať. Dúfajme, že sa to stane. Sme veľmi radi, že si ho v Chicagu i v zámorí veľmi vážia. Viacerými úspechmi a míľnikmi sa už zapísal do histórie. Zanedlho by mohol pridať šesťstú asistenciu. Všetko, čo dosiahol, ho stálo nesmierne veľa námahy a úsilia. Samozrejme, mal aj šťastie na výborné tímy, skvelých spoluhráčov a trénerov. V zámorí veľmi oceňujú aj to, že je veľmi prístupný a priateľský, dáva príklad mladším spoluhráčom a pôsobí na nich motivačne. Momentálne sa viac zameriava na defenzívu, čo vidieť aj na jeho štatistikách,“ dodáva tatko Hossa.