Chcel by som byť ako Demitra, vravia dubnické deti

07.09.2016 19:00
pavol demitra, 38, dubnica nad váhom
Piate výročie tragickej smrti Pavla Demitru si pripomenuli aj hokejové nádeje v dubnickej škole, ktorá nesie meno legendárneho útočníka. Autor: ,

Päť rokov, čo uplynulo od tragickej smrti Pavla Demitra, môže byť pre niekoho celá večnosť. Pre tých, čo naňho teraz spomínajú, je to však primálo, aby sa im nezatriasol hlas. Či sú to jeho bývalí učitelia, alebo bývalí spoluhráči.

Základná škola v Dubnici nad Váhom, ktorú Pavol Demitra navštevoval, nesie teraz jeho meno. Vo vstupnej hale škola zriadila sieň slávy, v ktorej má legendárny hokejista s číslom 38 svoje čestné miesto. V stredu, v deň, keď pred piatimi rokmi letecké nešťastie ukončilo jeho život, dominovala v hale veľká Demitrova fotka. Na zemi pod portrétom horela záplava kahančekov. Občas sa pri nej pristavili žiaci, nikto ich nemusel upozorňovať, aby stíšili hlas.

„Deti potrebujú nielen komiksových a rozprávkových hrdinov, ale aj hrdinov reálnych. Takých, akým je aj Paľo Demitra. My, učitelia, to využívame na vyučovaní. Hovoríme žiakom, že Paľo pochádzal zo skromných sociálnych pomerov, ale svojou usilovnosťou a veľkou snaživosťou sa dokázal dostať až na hokejový piedestál. Zdôrazňujeme im, že keď sa človek zanieti, dokáže v živote veľké veci,“ vraví Ferdinand Brunovský, riaditeľ ZŠ a MŠ Pavla Demitru v Dubnici nad Váhom.

Na spomienkovej slávnosti v stredu žiaci recitovali vlastnú poéziu a prózu, ktorú venovali Pavlovi Demitrovi. Nie je to len fráza, že je stále prítomný na tejto škole, už aj preto, že v každej triede majú jeho fotografiu. Preto dokázali deti vytvoriť toľko diel, či sú to obrázky, básničky alebo prozaické texty. Šiestak Samko napríklad napísal:

„Pre hokej si sa narodil a dnes si celý národ spojil.
V našich srdciach ostaneš navždy,
tak určitesi teraz povie každý.
Budeme na teba spomínať a pozerať do nebíčka
iba tebe jedinému patrí 38-čka.“

Malý hokejista štvrták Martin sa vo svojej práci zveril, kto je jeho hráčsky idol: „Skúšal som napodobňovať Demitrove blafáky, prehrával som si ich aj tisíckrát stále znovu a znovu. Známu Demitrovku si trénujem od piatich rokov na každom tréningu. Občas sa mi aj podarí. V zápase som ešte nemal odvahu použiť ju, ale verím, že raz ho napodobním…“

A nie sú to len chlapci, ktorí považujú Demitru za svoj športový vzor. Tým je aj pre tretiačku Bibianu, ktorá vraví, že hokej ju veľmi baví. Hráva ho už dva roky a v družstve je útočníčkou. Paľovi bývalí učitelia sa zhodujú v tom, že to bol dobrý žiak, a kde bol on, bola aj zábava a dobrá nálada. Ale vedel aj vyjstrájať, v klasifikačnom zázname zostali poznámky k jeho správaniu. Hovoria napríklad o tom, že behal po chodbe, no ani jedna poznámka nie je o tom, že by sa bil so spolužiakmi alebo urážal učiteľov. Anna Kunštárová, ktorá bola Pavlovi Demitrovi triednou učiteľkou od 5. po 8. triedu, dnes s úsmevou spomína na to, ako mu na triednickej hodine dohovárala, keď zistila, že má problémy s diktátmi.

„Diktáty mu akosi nešli, tak som mu prehovorila do duše: Paľo, Paľo, musíš sa učiť, čo si myslíš, že ťa hokej uživí? Teraz sa na tom všetci smejú, ale kto vtedy tušil, aká hokejová hviezda sa z neho stane?“ – hovorí učiteľka.

Cez prázdniny boli Demitrovu školu navštíviť aj viacerí jeho bývalí spoluhráči, Zdeno Chára, Branko Radivojevič, Tomáš Kopecký, Richard Lintner, Hossovci. S nimi prišla aj kanadská televízia Sportsnet, ktorá zabezpečuje priame prenosy zo zápasov NHL. Dopočuli sa, že na škole je sieň slávy, tak prišli len nazrieť. Napokon tu zostali celý natáčací deň. Zapáčila sa im nielen sieň slávy, ale veľmi si cenili aj výtvory žiakov. Dali si ich preložiť a natočili dokument, ako na Slovensku nezabúdajú na „Dema“. Dokument by mal byť odvysielaný v kanadskej televízii pred začiatkom NHL o tom.

Trenčiansky zimný štadión je tiež pomenovaný po Pavlovi Demitrovi, aj keď na vonkajšej fasáde by ste tento názov hľadali márne. Dnu v stredu trénovali hokejisti, medzi nimi aj Tomáš Kopecký. Vraví, že stále s chalanmi spomínajú, ako to bývalo s Paľom, a aké by to bolo, keby tu stále bol. V spomienkach pre nich zostal ako neuveriteľne dobrý kamarát, ktorý by sa pre každého z nich rozdal.

„Veľmi nám chýba. Na štadióne stále vidíte plagáty, rôzne predmety, či už sú to rukavice, hokejka alebo iné veci, ktoré po ňom zostali a ktoré nám ho stále pripomínajú. V utorok večer po tréningu som išiel na jeho hrob, lebo viem, že v stredu tam bude asi veľa ľudí, chcel som mať chvíľku s ním iba sám pre seba,“ dodal Tomáš Kopecký.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Pavol Demitra #Dubnica nad Váhom
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk