„Postúpil som, z pozície skauta som sa stal asistentom Mira Šatana, generálneho manažéra tímu Európy,“ ponúkol novinku člen Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF).
Pred vyše rokom ste boli delegátom kongresu Slovenského zväzu ľadového hokeja. Neuvažovali ste o účasti aj na tohtoročnom mimoriadnom?
Pred rokom som osobne podporil skupinu okolo Richarda Lintnera. Hoci v súboji o post prezidenta slovenského hokejového zväzu neuspel, dianie po kongrese potvrdilo, že slovenský hokej potrebuje zmenu. Skupina hráčov, ktorá namietala neférovosť volieb, dosiahla svoje. Na mimoriadnom kongrese som nebol, nedovolili mi to povinnosti. Bol som zaneprázdnený.
Výsledok poznáte. Očakávali ste ho alebo vás prekvapil?
Čas ukáže, či novozvolený prezident zväzu Martin Kohút a výkonný výbor naštartujú zmeny a posunú slovenský hokej dopredu. Z môjho pohľadu nik nevyhral, nik neprehral. Verím, že delegáti zvolili na čelo zväzu správneho človeka. Dostal dôveru i priestor na to, aby šiel slovenský hokej dobrou cestou.
Stretli ste s pánom Kohútom aj osobne?
Stretli sme sa trikrát. Prvý raz ešte pred jeho zvolením v závere majstrovstiev sveta v Moskve. Zablahoželal mi k uvedeniu do Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie. V približne polhodinovej debate mi priblížil jeho víziu napredovania slovenského hokeja. Upútal ma reorganizáciou práce zväzu. To, čo naznačil, dávalo a dáva zmysel, v nastavení priorít mal jasno. Videli sme sa aj po kongrese, keď som mu zasa gratuloval ja k zvoleniu na najvyšší slovenský hokejový post. V posledný deň školského roka sme v Poprade s pánom primátorom Švagerkom na základnej škole v Spišskej Sobote, ktorú som navštevoval aj ja, odovzdávali najaktívnejším žiakom ocenenia za študijné i športové výsledky. Bola to veľmi milá povinnosť.
Zaspomínali ste si na školské časy?
Samozrejme! V tej škole som vyrastal, formovala ma. Vzdelanie považujem v živote za veľmi dôležité, viedol som k nemu aj svoje deti. Už vtedy som delil čas medzi školské povinnosti a hokej. Korčuľoval som všade, kde sa dalo. Aj na ceste. Pani riaditeľka školy je moja bývalá spolužiačka, takže mali sme o čom debatovať. Z atmosféry v triedach už bolo cítiť, že sa začínajú prázdniny. Spomenul som si aj na to, ako som jeden mesiac cez prázdniny chodil na brigádu na družstvo, aby som si zarobil nejaké koruny na nové korčule.
A v kútiku duše ste snívali o NHL…
To sa mýlite, ani náhodou! O NHL som vtedy ani nechyroval, z počutia som poznal len mená Wayne Gretzky a Mario Lemieux. Prvý zápas NHL som videl ten, v ktorom som premiérovo nastúpil za Washington Capitals. Vo svojom príhovore pri uvádzaní do Siene slávy IIHF som povedal, ako som v kútiku duše sníval o tom, že budem hrať za reprezentáciu Československa a že v nejakom dôležitom zápase rozhodnem o víťazstve sekundu pred koncom…
Patríte k šťastlivcom, ktorí si sny plnia. Takmer vám vyšlo všetko. Gól, ktorým ste rozhodli o historickom zlate Slovenska na majstrovstvách sveta 2002 v Göteborgu, ste strelili sto sekúnd pred koncom…
(so smiechom) A bolo to najdlhších sto sekúnd v mojom živote, lebo Rusi sa ešte vehementne usilovali vyrovnať. Našťastie, náskok sme udržali.
Pekne sa na to spomína, vráťme sa však do reality. Čo je nové v príprave tímu Európy na Svetový pohár?
Stal som sa asistentom Mira Šatana, generálneho manažéra tímu Európy, takže ešte užšie spolupracujeme. Viacerí hráči z nášho tímu budú hrať v olympijskej kvalifikácii. Dúfame, že nik z nich sa nezraní, aby sme nemuseli hľadať náhradníkov. Zároveň zariaďujem nejaké technické záležitosti. Vo Washingtone odohráme 14. septembra prípravný zápas proti Švédsku. Pripravujem pre mužstvo program, rozmýšľam, ako ho stmeliť nejakou zaujímavou aktivitou. Mám v hlave pár variantov, jedným z nich je možno spoločný tréning mimo ľadu s ochrankou Bieleho domu. Berte to však ešte nezáväzne, zatiaľ je to len námet. Naším zámerom je, aby sme mužstvo pripravili čo najlepšie. Vyhrať Svetový pohár túži každý účastník, nás nevynímajúc. S Mirom sa na to veľmi tešíme, v reprezentácii sme spolu prežili veľa krásnych chvíľ, pribudne nám nová skúsenosť.
Priaznivci slovenského hokeja by radi videli tandem Miroslav Šatan, Peter Bondra z tímu Európy aj pri slovenskej reprezentácii. Hovorili ste s prezidentom zväzu Martinom Kohútom aj na túto tému?
Určite poznáte vyjadrenie pána prezidenta Kohúta, že by rád videl Mira Šatana ako koordinátora všetkých slovenských hokejových reprezentácií, s čím súhlasím, bola by to dobrá voľba. Mňa zatiaľ nik neoslovil, a hoci mám vlastný biznis, platí, čo som už viac ráz povedal. Ak dostanem možnosť, som ochotný pomôcť slovenskému hokeju. Nejaké skúsenosti som získal z predchádzajúcej práce generálneho manažéra slovenskej reprezentácie, hokej ustavične sledujem. Aj slovenský.
Sledujete zápasy ešte ako hráč alebo manažér?
Na zápasy sa už dívam iným okom – skôr okom kouča. Dnes o víťazstve rozhodujú maličkosti, zápasy sa stávajú akoby šachovou partiou, preto je veľmi dôležité myslieť na každý detail. O hokejovej kvalite sa rozhoduje vo veku od dvanásť do osemnásť rokov, v tejto vekovej kategórii musíme zachytiť svetový trend v dynamike a rýchlosti. Námetov na skvalitnenie práce je dosť – aj v tréningovom procese, aj vo vzdelávaní trénerov, aj vo výmene skúseností medzi nimi. V NHL sú tréneri veľkí konkurenti, no niektorí z nich raz do mesiaca si zavolajú a vymieňajú si navzájom informácie týkajúce sa hokeja.
Koľko pobudnete na Slovensku?
Do polovice augusta.