Norbert Javorčík (41) ju povedie na budúcoročných majstrovstvách sveta v Poprade a Spišskej Novej Vsi. „Je to pre mňa výzva. Keď dostanete takúto príležitosť, nemôžete zaváhať,“ tvrdí.
Neobávate sa väčšieho tlaku na tím i vás?
Nedá sa vyberať, či začnete pri mládežníckej reprezentácii turnajom doma alebo nie. Určite sa budeme snažiť z domáceho šampionátu vyťažiť najmä výhody, ktoré nesporne prináša. Musíme ustáť tlak verejnosti. Budeme sa snažiť odfiltrovať ho tak, aby nebol negatívnym faktorom pre hráčov ani realizačný tím.
Aké sú výhody domáceho prostredia?
Každý z chalanov už v Poprade a Spišskej Novej Vsi hral, poznáme prostredie i štadión. Vyhneme sa cestovaniu, nemusíme sa prispôsobovať žiadnym zvyklostiam v zahraničí ani časovému posunu. Všetko, na čo sme zvyknutí, tam máme. Plus nám iste pomôže podpora odbornej i širokej verejnosti aj zväzu. To by mala byť naša veľká výhoda.
Bude šampionát hokejistov do osemnásť rokov veľké lákadlo pre fanúšikov?
Bol by som veľmi rád, keby bolo v Poprade na každý náš zápas vypredané hľadisko. Pred štyrmi rokmi v Piešťanoch, keď hralo Slovensko v druhej najvyššej kategórii MS, bolo divácke zázemie veľmi dobré a fanúšikovia hnali chlapcov vpred. Na tejto úrovni majú ľudia možnosť vidieť budúce hviezdy svetového hokeja. Takže lákať nebude len slovenský tím, ale iste aj naši súperi.
Aký ročník máte k dispozícii?
Ročník 1999 poznám najmä z minulej sezóny, lebo dosť hráčov už vtedy pôsobilo v projekte, do ktorého som sa v januári po majstrovstvách sveta dvadsaťročných pridal. Sedem ich bolo aj na šampionáte osemnástok. Nikdy neporovnávam ročník s predošlými. Je pravda, že v tomto sú už teraz na naše pomery výnimoční hráči, ktorí už majú aj skúsenosti zo seniorských líg. To je výhoda. Na druhej strane má aj svoje negatíva, no nechcem ich rozoberať. Ľudia, ktorí sa okolo mládežníckeho hokeja pohybujú, ich poznajú. Nedá sa povedať, že by chlapci na tom boli výrazne inak ako ročníky pred nimi či po nich. V kolektívnom športe nikdy nerozhodujú mená, ale výkon. V tomto veku sa hráči môžu za necelý rok výrazne zmeniť v pozitívnom aj negatívnom zmysle.
Kto by mali byť lídri osemnástky?
Základom mužstva je vždy brankár. Budeme sa snažiť pripraviť ho tak, aby bol ťahúň, osobnosť. Široká verejnosť už dobre pozná Martina Fehérváryho z Malmö. V obrane sa spoliehame aj na Michala Ivana zo Zvolena, časť sezóny odohral v seniorskej extralige. V útoku máme Adama Ružičku, momentálne sa snaží prebojovať do tímu Slovana v KHL, čo je pre neho veľká skúsenosť. Ďalšími lídrami by mali byť Miloš Roman z Třinca, Filip Krivošík či Adam Liška. Verím, že sa k nim pridajú ďalší a vyskočí aj nejaké meno z projektu.
V centralizovanej príprave budete opäť hrať v juniorskej extralige. Pokúšate sa aj o pravidelné zápasy so seniorskými mužstvami?
Ešte to riešime, chceme mať v sezóne vložené zápasy – ideálne s prvoligovými mužstvami, prípadne so zahraničnými tímami. Mužstvo pre projekt už mám v hlave, ale ešte doťahujeme posledné mená hráčov, ktorí ešte nie sú rozhodnutí. Našou snahou je dostať do projektu všetkých hráčov, preto robíme centralizovanú prípravu. Samozrejme, je nám jasné, že niektorí chalani budú pôsobiť v zahraničí.
Aké turnajové previerky vás čakajú?
Na augustovom Hlinkovom memoriáli budeme mať to najlepšie, čo bude zdravotne v poriadku. Je to veľmi dobrý vstup do sezóny, môžeme si utvoriť obraz o tom, kde sa náš tím nachádza v porovnaní s najlepšími. Zároveň počas celej sezóny budeme pracovať na nedostatkoch a odstraňovať ich. Herné piliere reprezentácie sú asociačné termíny v novembri, decembri a februári, kde budeme dávať dokopy celý tím.
Zahráte si v príprave aj v Poprade?
Plánujeme tam absolvovať minimálne výcvikové tábory pred turnajmi, aby sme sa čo najviac zžili s prostredím.