„Užili sme si to. Za ziskom pohára je množstvo driny. A keď tvrdo makáte, zaslúžite si aj odmenu. Nie každému sa podarí pohár vyhrať. I ja som na to doteraz len čakal. Bola by blbosť neužiť si to, lebo sa to nemusí opakovať. Treba žiť pre radosť z víťazných momentov. Ostatné sú len povery,“ tvrdí Ján Lašák, brankár Liberca.
Za všetkým hľadaj trénera
Hokejisti Liberca vyhrali 41 z 52 stretnutí a suverénne ovládli súťaž. Hoci o svojom prvenstve v základnej časti rozhodli už skôr, nepoľavili a s vidinou vytvorenia nového rekordu v počte získaných bodov hrali naplno až do konca.
Dve kolá pred koncom si zabezpečili Prezidentský pohár, vyhrali aj zvyšné dva zápasy a so 118 bodmi prepísali spomínaný rekord súťaže.
„Dostali sme pohár, boli sme si s ním posedieť a ešte trošku utužiť kolektív. Čaká nás náročné play off a veríme, že bude trvať čo najdlhšie,“ tvrdí 36-ročný bývalý dlhoročný slovenský reprezentant.
V minulej sezóne sa „bieli tigri“ trápili, nepostúpili ani do predkola play off a hrali v skupine o udržanie sa. V aktuálnom ročníku šliapali od prvého zápasu ako správne naolejovaný stroj. V čom je hlavný rozdiel?
„V trénerovi. Jednoznačne v trénerovi. Filip Pešán zmenil úplne všetko, od prípravy cez herný štýl a funguje to. Celému tímu sa darilo. Preto som sa aj ja cítil dobre. Som veľmi rád, že som súčasťou tohto mužstva a mohol som byť pri historickom okamihu. Myslím si, že náš rekord 118 bodov nikto veľmi, veľmi dlho neprekoná,“ hovorí presvedčivo.
Mizéria z predošlej sezóny sa podpísala aj pod nízku návštevnosť. So zmenou hry a najmä výsledkov sa však postupne začali napĺňať aj tribúny libereckého zimného štadióna. Okrem Lašáka sa o to spomedzi slovenských hráčov výrazne pričinili aj útočníci Branko Radivojevič a Martin Bakoš.
„Návštevy sa výrazne dvihli. Náš cieľ bol, ukázať fanúšikom i celej lige, že aj s väčším náskokom budeme makať až do posledného zápasu a makať naplno. Snažíme sa reprezentovať klub aj mesto najlepšie ako vieme. Robíme to pre klubové logo, priaznivcov i sami pre seba. Nie je nič krajšie, ako byť súčasťou úspešného kolektívu,“ vysvetľuje majster sveta z Göteborgu 2002.
Nebojíme sa nikoho, sústreďujeme sa na seba
Po parádnej základnej časti patrí Liberec, spoločne s pražskou Spartou, medzi najväčších ašpirantov na titul. Severočesi sa nálepky favorita nevzdávajú, ale zdôrazňujú, že do play off idú s pokorou.
„Už sa vôbec nebavíme o tom, čo bolo. Máme v mužstve množstvo skúsených borcov, ktorí už niečo odohrali aj vyhrali. Žiadne uspokojenie nehrozí. Zatiaľ pozorne sledujeme, ako sa vyvíjajú série v predkole. Čakáme, kto z trojice Chomutov, Brno a Třinec nám pripadne. Niekto hrá radšej tam, iný inde, mne je to úplne jedno. Ak to chceme niekam dotiahnuť, musíme zdolať každého. Možno geograficky by nám úradujúci majster Třinec pasoval najmenej, ale po hokejovej stránke je to jedno. Nebojíme sa nikoho, s tým sa ani hokej hrať nedá. Sústreďujeme sa len na seba,“ dopĺňa Lašák.
Môže sa v kabíne spomenúť finále či priamo majstrovský titul?
„Nie je to zakázané. Snívať treba. My tak robíme, ale s veľkou pokorou. Hovoríme o tom, aké by to bolo skvelé… No žiadne silácke reči. Je to len naša túžba,“ priznáva odchovanec zvolenského hokeja, ktorý okúsil i zámorskú NHL.
Radosť mu v českej lige, okrem výsledkov Liberca, robia aj slovenskí brankári. Vysoký nadpriemer potvrdzujú Branislav Konrád v Olomouci, Peter Hamerlík v Třinci, Marek Čiliak v Brne aj Jaroslav Janus v Litvínove.
„Je to super. Sympaticky reprezentujeme malé Slovensko. Chalani si držia vysoký štandard a v médiách aj medzi odborníkmi majú veľmi dobré hokejové meno. Zároveň ich všetci vnímajú ako osobnosti aj po ľudskej stránke. Korado (Konrád) je hlavný dôvod, prečo je Olomouc tak vysoko. Dal mužstvu veľkú istotu a stabilitu v bránke, čo mu predtým chýbalo. Štatistky neklamú,“ dodáva Lašák.